.Výročia
17.tamúz a 9.av sú dátumy, na ktoré pripadli mnohé tragické, nábožensko-politické udalosti v histórii Židov.
Pri prvom Mojžiš po zostupe z hory Sinaj rozbil dosky Zákona, keď uvidel Izraelcov klaňajúcich sa zlatému teľaťu (Ex.32:19).
Kňazi v období prvého Chrámu boli nútení pri obliehaní Jeruzalema zastaviť obete pre nedostatok zvierat. V čase druhého Chrámu rímske vojská zase prelomili hradby Jeruzalema.
Talmud zase hovorí, že 17.tamúza bezbožný kráľ Menaše postavil idol vo Svätyni svätých; rímsky generál umiestnil na to isté miesto druhého Chrámu idol a verejne spálil Tóru.
Deviateho ava boli zase zničené prvý a druhý Chrám.
.Rabíni
Aj hlavný rabinát Izraela, v zastúpení sefardského a aškenazského rabína, vydal k 17.tamúzu vyhlásenie, v ktorom vyzýval židovský národ na na pôst a na návštevy synagóg, kde sa odriekajú kajúcne modlitby.
"Nech naše prosby vystúpia pred Neho, a nech B-h vystúpi z Jeho sudcovského trónu a posadí sa na trón milosrdenstva."
.Čo na to kresťania ?
Pavol v 11.kapitole listu Rímskym napomína kresťanov, aby sa nevystatovali nad Židmi. Kresťanov prirovnáva ich k planej ratolesti, ktorá bola navrúbovaná do ušľachtilej olivy.
O pôvodných ratolestiach - Židoch - hovorí ako o vylomených pre neveru (verš 20), na ktorých sa vzťahuje Božia prísnosť.
"22 Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. "
Kresťania, ktorí sa zaujímajú o svoje židovské korene, môžu v tomto období vnímať smútiacich nábožných Židov, pripomínajúcich si trpké dejinné zlomy vlastného ľudu, zhrešiaceho pred Hospodinom.
Tie sú prejavom zmienej prísnosti Božej, ktorá sa voči vyvolenému národu najvýraznejšie prejavovala práve v spomínaných dátumoch.
Preto majme na pamäti, že Boh je aj sudcom, ktorý trestá nielen svoj národ. On môže odťať aj nové , navrúbované prúty, ak tieto v Jeho očiach nezotrvajú v Jeho dobrote.
