Národ izraelský má svoj štát ! Národ židovský, dovtedy rozptýlený v okolitých národoch, získal v roku 1948 svoj neoddeliteľný územný atribút v zasľúbenej zemi, v zemi patriarchov a biblických kráľov, ktorá bola naposledy spravovaná ako britský palestínsky mandát.
Myšlienky sionizmu začali klíčiť koncom 19.storočia, do života ich pretavovali židovskí kolonizátori, odkupujúci pôdu od arabských vlastníkov. Ťažká práca v kibucoch, k tomu nevraživosť arabského obyvateľstva, Hitlerov nacizmus a smrť miliónov Židov v koncentrákoch ... a predsa židovský národ napriek tomu, tretina jeho príslušníkov zahynula počas Šoah, našiel silu vybojovať si svoju štátnosť, a ubrániť sa proti arabským nepriateľom.
Izrael je stále Božím vyvoleným národom, národom "starej" (podľa väčšinovej kresťanskej interpretácie), no stále platnej zmluvy Boha so svojím ľudom. Jahve, Stvoriteľ neba a zeme a všetkého živého, sformoval po veľkolepom odchode z Egypta, kolektívnu identitu potomstva Abraháma-Izáka-Jákoba, keď prostredníctvom Mojžiša mu zveril Tóru. Ďalej napomínal prorokmi, trestal okolitými národmi, dvoma zničeniami Chrámu s dvoma exilmi, sedemdesiatročným babylonským, a takmer tisícdeväťstoročným diasporálnym s tvrdým stredovekom a ku koncu ešte ukrutnejším nemeckým fašizmom.
A Židia v exile vytrvali. Ohradení Tórou, rabínskym judaizmom a túžbou po Sione, neskôr prijímajúci idei liberalizmu a socializmu. Napriek asimilácii stále považovaní za odlišných, za iných. Antisemitizmus od okolitej väčšiny, či už cirkevný zo stredoveku, alebo nacionalistický, a najnovšie islamský, im stále pripomína, kým sú.
My, Izrael milujúci kresťania, jedným okom hľadíme do Biblie a druhým na "Božie hodiny", na Izrael. Ten je pripodobnený k pučiacemu figovníku, o ktorom hovoril v Evanjeliách Mesiáš Ježiš. Náš "fundament", Tanach a Brit Chadaša (Stará a Nová Zmluva), známy aj ako Sola Scriptura od čias reformátorov, nepustí - proroci zvestovali nielen tresty za hriechy Jákoba, ale aj zmilovanie Hospodina - nielen rozptýlenie medzi národy, ale aj zhromažďovanie detí Izraela v biblickej domovine. Prorok Jeremiáš napríklad ohlasuje: Národy, čujte slovo Hospodinovo: ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho zhromaždí a bude strážiť, ako pastier svoje stádo.
Boh samotný je garantom Izraela ! Ktože obstojí v boji proti Jeho národu ? V kresťansko-sionistických kruhoch vládne presvedčenie, že už nebude ďalší exil ako za éry Babylončanov, či Rimanov. Nevylučuje to ale istú fluktuáciu židovského obyvateľstva, najmä na sporných územiach, avšak úplné vyľudnenie Izraela nehrozí. Ba naopak, čo sa počtu obyvateľstva týka, všeobecný trend je prírastok Židov v Izraeli, či už imigráciou (alyja), alebo prirodzeným prírastkom.
My kresťanskí sionisti vnímame postupné fyzické zhromažďovanie Izraela ako predpoklad k jeho nasledovnému duchovnému obnoveniu. Nech to bude za akýchkoľvek ťažkých okolností v posledných časoch, kedy národy potiahnu na jeho územie do eschatologických bojov (Armagedon), a proti Jeruzalemu (viď prorok Zachariáš), stále sa budeme modliť, aby Boh vykonal všetko, čo zasľúbil ústami biblických svätopiscov zmluvnému potomstvu Abraháma.
Ja osobne, Izrael, Ti hovorím pri Tvojom 61.výročí: prebývaj vo svojej zemi a dúfaj v Hospodina, svojho Boha ! On Ťa privedie až do úplného vykúpenia, kedy zavládne mier na celom svete, a národy konečne prekujú svoje meče na pluhy.
A hlavne: gratulujem k šesťdesiatjednotke, Izrael !
