.Fikcia - vztiahnime to na Slovákov
Predstavme si, že vyvoleným národom by sme boli my, Slováci. Zasľúbená zem by bola medzi Dunajom a Tatrami, a patriarcha Svätopluk by ju dostal od Najvyššieho do dedičného vlastníctva.
Medzitým by ležala nejaký čas riedko osídlená a po dlhom čase by sa do nej Slováci navrátili zo všetkých kútov, majúc podobné problémy (vojny s neslovenskými susedmi, či utečenci) aké majú dnešní Židia v Izraeli.
A zrazu by k Slovákom začali chodiť - na ilustráciu - Eskimáci z Grónska. Títo ľudia neslovenskej viery by sa k nám začali správať, ako keby nás mali radi. Šírili by pozitívny obraz o našej krajine, ich cirkevníci by lobovali v grónskom kongrese, ako i po celom svete za právo Slovákov žiť na Slovensku.
A niektorí z nich by aj prezentovalu svoju "slovákistickú" agendu: Vy, Slováci, ste jedinečný národ; táto zem je zasľúbená vám a preto ju nevymieňajte s nepriateľmi (doplňte si, akých chcete) za prísľub mieru ! A na utvrdenie by hustili do nás verše básne Proglas, či iné staré texty z svätoplukovského obdobia dokazujúce nemennosť zmluvy slovenského národa s Najvyšším.
Poniektorí religiózni Slováci by sa obávali, že by ich Eskimáci chceli konvertovať, keďže oni - neslováci - by mali akúsi Novú knihu, o ktorej by tvrdili, že je pokračovaním staroslovenských spisov. A že "plným Slovákom" by sa stal ten, ktorý by prijal spásonosnú zvesť z tých nových spisov.
Rádovým sekulárnym Slovákom, usalašeným v bezpečných a nespochybniteľných teritóriach by to azda bolo aj jedno, veď aj tak by mali plné zuby "slovákistických" druhov, ktorí by radi stavali osady v sporných krajoch, a hnevali tým "pôvodných" obyvateľov.
Tí sekulárni by hovorili svojim nábožným druhom, že neslovenské obyvateľstvo ich aj tak demogaficky prevýši, a že osadnícke projekty len prilievajú olej do ohňa.
A navyše, celý svet by "pôvodným" domorodcom chcel spraviť podľa Výletnej mapy vlastný štát na polovici územia zasľúbenej slovenskej zeme.
Na Slovensko by chodili prestavitelia z celého sveta a kritizovali by nás za bezpečnostné múry okolo slovenských dedín, či za vojenské kontrolné stanovištia.
A uprostred všetkých týchto problémov by Eskimáci sem chodili a utužovali slovenského ducha osadníkov. Osadníci by ich podporu vítali, antiosadnícki ľavicoví Slováci by ich skôr kritizovali.
A fiktívne vzaté, ako by som úprimných, pre Slovensko zapálených Eskimákov vnímal ja ? Záviselo by to od môjho náboženského presvedčenia. Ak by som veril, že Najvyšší má zámery so Slovákmi, ktorí by - lokalizovaní vo svojej dávnej domovine - mali byť svetlom pre národy, tak by som eskimácku podporu vítal. Naopak, ak by som bol ateista, nadával by som, že naše národné náboženstvo okolo "svätej zemi slovenskej" vyrába len samé problémy a Eskimáci ich svojím naivným prístupom len znásobujú.
