Navyše nedávne zámery Abbása a jeho "mierového tímu" - politického vedenia Fatahu, viedli k výzvam pre jednostranné vyhlásenie štátnosti, a to s podporou medzinárodnej komunity, keďže podľa nich "Izrael nemá záujem v dosiahnutí obojstrannej mierovej zmluvy".
Zdá sa to úprimné. Arabské sklamanie kvôli izraelskému "nedostatku úprimnosti a porušeniu dohôd" nedalo PA inú voľbu, než úplne anulovať Dohody z Oslo ako aj súvisiace dohody podpísané s Izraelom, vyhlásiť nezávislosť a dúfať v to najlepšie. Avšak "to najlepšie" podľa tajnej agendy PA nie je nič iné než predlžovanie status-quo, pokračovanie v démonizácii Izraela proarabskými a anisionistickými medzinárodnými komunitami.
Pozrime sa na túto vec bližšie.
Pravdu povediac, PA netúži po nezávislej Palestíne ukotvenej na územiach Júdska a Samárie (Gaza je v súčasnosti ovládaná Hamasom, kde PA nemá žiadne právomoci a vplyv), ani netúži po nezávislom štáte s vlastnou, demokratickou infraštruktúrou. Iba predstierajú snahu po nezávislom štáte. Je to pohodlné, populárne a obohacujúce ich vlastnú vládnucu elitu. Priľnuli k jednoduchej realite, že putovať k cieľu je pre nich lepšie ako dostať sa do cieľa. A túto cestu k nezávislosti zamýšľajú udržiavať dlhšiu než tisíc svetelných rokov.
Možete namietať, že to tieto tvrdenia nedávajú zmysel. Tiež môžete oponovať, že PA vykazuje skutočnú snahu mať vlastný nezávislý štát.
Voči tomuto by som sa ohradil takto:
Možná jednostranná deklarácia Palestínskeho štátu PA by nevytvorila skutočný, fungujúci Palestínsky štát. Unáhlený krok by len prehĺbil izraelsko-palestínsky konflikt, prípadne by vyvolal ďalšie kolo intifády - arabského ľudového povstania. Následkom toho by Izrael pokračoval v okupovaní palestínskych teritórií a PA by ešte zúfalejšie vykrikovala. Medzinárodná antiizraelská propagačná mašéria by takto dostala čerstvý vietor do svojich krídiel. Arabi by mali zámienku pre svoje stmelenie. Skrátka, jednostranné vyhlásenie nezávislosti PA by neviedlo k zmene aktuálneho stavu dišputovaných teritórií. Pozdvihlo by to palestínske vedenie do pozície hrdinov, "bojovníkov za slobodu", posilnilo by to ich vodcovskú pozíciu. Toto je zištne zameraná politika, a nie úprimný záujem o dlhodobé dobro pre palestínskych obyvateľov.
Ďalej PA nie je pripravená riadiť svoj štát. Chýba im základná infraštruktúra, závisia od Izraela v základných veciach ako finančné služby, lekárska starostlivosť, potraviny, energia a dokonca aj vnútorná bezpečnosť. Ani nie PA, ale Izrael ako "okupant" má povinnosť na základe medzinárodného práva zabezpečovať tieto potreby. Pokiaľ Palestínčania zostávajú "okupovaní", pokiaľ si udržiavajú o sebe obraz "chudobných utečencov", naivnému svetu ich bude ľúto. Bude ich preto podporovať peniazmi a inými zdrojmi, bude dotovať pohodlný život ich lídrov, čo nie je zlý výstup predstieranej kauzy.
Je viac a viac evidentné, že PA sa neusiluje o koniec izraelsko-palestínskemu konfliktu. Odmieta vzdať sa požiadavky pre návrat takzvaných utečencov do ich dávno neexistujúcich domov v Izraeli. Odmietli uznať Izrael ako židovský štát. PA nechce zanechať minulosť a posunúť sa do lepšej a mierovej budúcnosti. Pokračujú v navršovaní stohov bezdôvodných výhovoriek, zdôvodňujúc tak svoju neochotu vyrokovať koniec konfliktu. Pokračujú v šírení nenávisti voči židovstvu, keďže odpor je zjednocujúci faktor v spoločnosti prekypujúcej vnútornými bojmi, rivalitou, kultúrou nekonečných odplát a podrážania nôh medzi klanmi, bez tradície, či histórie národnej jednoty.
Mahmúd Abbás si musí byť vedomý toho, že keď bude vládnuť nezávislému štátu, zároveň riskuje, že bude vystavený svojim vlastným falošným želaniam. Nezávislý palestínsky štát by nemal mať napojenia na životne dôležité izraelské služby, v súčasnosti poskytované "okupačnou mocnosťou". Abbás taktiež vie, že nezávislosť by mohla vyvovať erupciu násilností vo vlastných nádvoriach ako priame dôsledky vzbudenia ďalších pocitov deprivácie.
Abbás nechce nezávislý palestínsky štát. Chce zachovať súčasný status quo obsadeného teritória, zachovať tlak na Izrael, pokračovať v hraní sa na chudobných, slabých, aby mohol naďalej vzbudzovať medzinárodné sympatie a následne prijímať medzinárodnú podporu. Pokračuje v hraní sa na prehrávajúceho, na toho, kto "nikdy nepremešká príležitosť premeškať príležitosť", čo je okrídlený výrok charakterizujúci arabskú stranu konfliktu. Abbás patrí do kultúry, kde logické myslenie a hľadenie dopredu ustupuje pýche a falošnej cti; kde zmytie hanby "katastrofy" (Nakba) - arabskej porážky z roku 1948 Izraelom - má prednosť pre mierovou budúcnosťou, slobodnou od vlastných prešlapov z minulosti.
Hra hraná PA nepovedie k mierovej koexistencii. Spojené štáty by mali zanechať svoje neplodné úsilie tlačiť Izrael k ďalším ústupkom, aby ukončili súčasný politický status quo. PA a jej lídri sa nechystajú podstúpiť nevyhnutné riziká. Nemajú v úmysle usilovať sa o zmeny. Za posledné desaťročia PA vtlačila do svojho obyvateľstva hlbkovú protižidovskú averziu. Preto ak by vedenie PA išlo proti vlastnej ideológii, rýchlo by sa skončila podpora u ich obyvateľstva, ich kariéra a živobytie.
ZDROJ: Dr. Avi Perry, IsraelNN.com, 16.12.2010 Vyšlo v upravenej podobe v časopise LOGOS 1/2011 kresťanského spoločenstva Milosť ( www.milost.sk ).
