Starý pán Goldfinger, hrdina filmu, bol v ten večer prítomný spolu s manželkou. Pred premietaním prvej verzie dokumentu mal krátky prejav.
Rovnako sa publiku prihovoril aj režisér filmu, ktorý ocenil mladistvý zápal pána Goldfingera. Pripomenul aj slová svojho otca, taktiež prítomného v sále, že jeho generácia nechala dopustiť takéto krutosti.
.Ži
V úvode filmu je spomenuté vytetovanie registračného čísla na ruku poľského židovského väzňa Izáka Goldfingera. Suma číslic je osemnásť, čo znamená slovo hebrejské slovo chai (hebr. 'ח) - život, žiť, ktoré dalo filmu názov.
Goldfinger rozpráva o neskutočných utrpeniach v niekoľkých pracovno-vyhladzovacích táboroch, kde prežil až do oslobodenia päť rokov.
Spojenci, oslobodzujúci nacistický tábor smrti, ho napokon našli ešte živého na hromade mŕtvol vo veľkom hrobe.
Izák po vyliečení emigroval do Izraela. Skôr, ako vstúpil na pôdu zasľúbenej zeme, bol spolu s otatnými Židmi zadržiavaný anglickou koloniálnou správou v tábore na Cypre, keďže Veľká Británia ustúpila tlaku Arabov a zaviedla kvóty na židovské prisťahovalectvo.
Po filme nasledovala minúta ticha na pamiatku obetí Shoah.
Slovo potom mal aj producent (sponzor) filmu, ktorý spomenul, ako ho strastiplný príbeh preživšieho Shoah zaujal, a to vtedy, keď bol v nemocnici na operácii srdca.
Tento dokument sa bude ďalej premietať v Európe a Amerike, a jeho cieľom je pripomínať ľuďom - toto sa stalo.
Filmové dielo je súčasťou širšieho projektu zhromažďovania svedectiev pamätníkov tragédie II.svetovej vojny.
Premietanie filmu bolo potvrdením toho, že naša mesiánska kongregácia v Tel Avive je zapojená do mnohých vlasteneckých aktivít pre Izrael. V decembri minulého roka napríklad ženy s kongregácie navštívili vojenskú základňu, a priniesli vojačkám do daru rozšírenie jedálnička.
Verím, že kongregácia prinesie mnoho dobra a požehnania pre židovský národ.
Doplnenie (2.4.2007). Po zakúpení fotoaparátu som si odfotil pána Goldfingera aj s pani manželkou, ktorí prišli na sobotné (31.3.2007) zhromaždenie kongregácie.
