Dozrel čas (streda, 29.3.2007), a sa so šéfom sme sa autom vybrali do Haify na univerzitu Technion, kde pracuje aj profesor Nimród Moiseyev. S ním a s jeho post-doktoradnom Sajeevom spolupracujeme na projekte o rezonanciách molekúl.
Areál univerzity v Haife je rozptýlený na veľkej a členitej ploche terénu; tu vstupujeme do budovy fakulty chémie, kde sa naše posedenie odohralo:
A tu sú "výstupy" z nášho sedenia - tabuľa popísaná vzorcami. Aplikovali sme Nimródovu transformáciu pre relativistický Hamiltonián, čím sme - zatiaľ len teoreticky - otvorili nové pole bádania.
Vyzerá to síce hrôzostrašne, ale musia byť na svete aj kockaté hlavy, ktoré toto robia. Pre "dobro ľudstva". A ako presvedčený biblický sionista dodám k tomu - ja sa v tomto činím aj pre požehnanie Izraela vo vede.
Po odbornej debatičke nasledoval spoločný výlet do blízkej obce Betlehemu v Galileji, charakteristickej takýmito budovami:
Architektúra pochádza od nemeckých templárov, ktorí boli deportovaní začiatkom druhej svetovej vojny britskou správou do Austrálie za podporu fašistického Nemecka. Ich vysťahovanie v roku 1947 dokončila židovská Hagana, ako uvádza Wikipedia.
Teda v tejto dedinôčke neďaleho Haify sme sa dali obedik, na ktorý nás pozval Nimród, náš hostiteľ. Bola to jednoduchá reštaurácia s plastovými stolmi a stoličkami, a šiatrami na trávnatej zemi veľkého dvora domu.
Pri príchode dnu sme zočili priviazaného psa, polihujúceho v tieni svojho koterca. Ani na nás nezabrechol, Dunčo jeden. Asi je naučený, že na klientov nemá havúňať, keď je reštaurácia v prevádzke.
Potom, rozlúčiac sa s naším hostiteľom, vybrali sme sa spät do Haify. Na pláne boli bahájske záhrady. Až k chrámu tohoto nového náboženstva nás nepustili (bolo mimo návštevných hodín), ale okolité záhrady boli úchvatné. Čistučké, perfektne udržiavané. Vzduch v nich prekypoval vôňou všakovakých kvetov.
Taký malý záhradnícky raj na zemi. Ja by som v ňom ešte privítal viacej ovocia, ktoré zase zvyknú zobrazovať jehovisti vo svojich brožúrkach o budúcom božom kráľovstve na Zemi.
Lebo kvietky, kríčky, stromčeky - to je všetko pekné. Ale ovocné dreviny navyše, a to obťažkané v sezóne chutnými plodmi - to by bolo kúul ! Návštevníci by sa mohli pokochať aj v ovocí rozličnom; a niektoré z neho by si potom aj mohli kúpiť v pristavených stánkoch. A bahájistom by sa aj nejaké peniažky uliali.
Takže, páni bahájisti, nemohli by ste prosím do svojích nádherných záhrad importovať ešte to ovocie ? Vopred ďakujem :).
Kaktusové "zátišie". Napracovali sa, napotili, záhradníci, aby tam rôzne druhy týchto pichliačov esteticky posadili. Ale hrušky, jablká, slivky, broskyne, ringloty, ríbezle, egreše, maliny, čučoriedky, jahody ... tam už nedali.
A tu je pohľad zo záhrad na mesto a prístav. V popredí ešte vidno kopulu bahájskeho chrámu.
Prekvitaj mi, môj Izrael, prekvitaj !
Poslednou našou zastávkou v Haife bol karmelitánsky kláštor. V jeho kostole sa je údajný hrob proroka Eliáša, nachádzajúci sa pod oltárom.
Tu vidno, ako sa konštantínovské kresťanstvo odchýlilo od línie Biblie. Oltáru dominuje socha korunovanej Ježišovej mamy s dieťaťom v náručí (adaptácia kultu matky z pohanstva); a údajný hrob proroka je zase v rozpore s biblickým záznamom, ktorý hovorí, že Eliáš nezomrel, ale bol vzatý v ohňovom voze do neba.
Načo mu potom spravili hrob, keď starký s kompletným telom išiel prvou triedou k Hospodinu do neba ?
