.Na návšteve u mojich miláčikov, sionistov, v Júdei a Samárii
Áaaach, nádherný to výletík so skupinou amerických kresťanov, milujúcich Izrael, pod vedením pastora Jona Kleina (video s ním). Amíci mali výročný niekoľkodňový výlet pod patronátom Kresťanských priateľov izraelských komunít (CFOIC.com), ja som sa k nim pridal na dva dni. Pobehali sme po niekoľkých židovských osídleniach, dedinách a mestačkách Samárie a Júdey, alias Západného brehu, ako Šílo, Psagot, Kiryat Arba, Hebron. Navštívili sme aj rozhlasové štúdio Arutz Sheva, média náboženských sionistov, v Bet-El. Jišai Fleišer, moderátor rádia, nahral s nami rozhovor. Každý z nás povedal do mikrofónu niečo povdzbudivé pre Židov osídľujúcich zasľúbenú zem. Slovenskou národnosťou som spomedzi amíkov vyčnieval.
V Hebrone som sa až čudoval, ako môže náboženstvo tých Židov baviť do tej miery, že dokážu žiť pod nepretržitou vojenskou ochranou. Elitné jednotky izraelskej armády, k tomu plno zahraničných a domácich mierových aktivistov, ktorí nemajú nič iné na práci, iba striehnuť, či Židia niečo nevyparatia Palestínčanom. Jaskyňa patriarchov je zároveň židovské a islamské sväté miesto. Ideálny sud s pušným prachom. Keď náš autobus zastal pri monumente, zišlo sa pár ľavicových aktivistov k najbližšiemu Arabovi, predávajúcemu suveníry, aby nás, kresťanských sionistov, odtiaľ monitorovali a Arabovi robili akúsi ochrannú spoločnosť.
V Hebrone sme sa stretli aj s bradatým židovským aktivistom Baruchom Marzelom, čo býva s rodinou v azbestovom karavane. Tohto chlapíka baví asi najviac zo všetkých bojovať za židovskú prítomnosť v Júdey a Samárii. Na adresu svojho skromného bydliska povedal, že obýva "vrch paláca kráľa Dávida", ktorý treba archeologicky vykopať. Úžasná viera a zápal za zem Izraela.
.Pesach má v paži
Môj spolubývajúci Pavel, ruský (polo)Žid, je zdravo nenáboženský chalan. Nie je žiadny militatný ateista, akí sa občas vyskytujú medzi deťmi Izraela. Svätú tradíciu svojich biblických a rabínskych otcov má jednoducho v paži. Jeho starý rodič je Žid, rodičia zase pravoslávni kresťania a synáčik Pavel, občan Izraela, sa o vieru nestará. Hrdí sa tým, že žiadny náboženský sviatok nikdy neslávil. Ani kresťanský, ani židovský. Ja, kresťanský sionista, len ruky zalamujem. V nádeji, že v potomkovi Jákoba vzbudím zápal pre Sion a Boha Izraelovho, hrdo predkladám nábožensko-sionistické diamanty ducha a intelektu. Zdá sa, že márne.
Keď bol Pesach, spýtal som Pavla, inak študenta informatiky, či bude jesť nekvasený chlieb, ako sa na správneho Žida patrí. Odpoveďou mi bol vztýčený prostredník. Musel som sa potichu vyrehotať v kúpeľni nad tým, ako na svätú tradíciu otcov ser... Ja som sa poctivo drhol macou. Aj nad "odpadlíckymi" Židmi, ktorí svoj malý obchodík mávajú otvorený aj cez šabat, a cez pesach tam rúhavo predávajú kvasené chleboviny, som zalamoval rukami. No zistil som čoskoro, že je pohodlné kúpiť si niečo aj cez židovské sviatky. Ako gój predsa môžem. Aj na pesach som si kúpil pravý sendvič, keď mi už maca liezla hore krkom a chladničku som mal prázdnu. Ajhľa, aj "odpadlícki" Židia mi zrazu boli dobrí.
.Z mesiánskej kongregácie
Prejedlo sa veľa peňazí ! Začiatkom tohto roka Avi zvolal stretnutie členov kongregácie do Dugitu. Tam nám s vážnou tvárou oznámil, že sa na prevádzku a platy minuli všetky peniaze z fondu pre zakúpenie nehnuteľnosti. Darcovia, čo dávali peniaze kongregácii Adonai Roi (právne neziskovej organizácii v Izraeli) v nádeji, že raz sa za ne zakúpia priestory pre zbor, museli zostať prinajmenšom zaskočení. Nevytunelovali sa síce, iba sa minuli na iný účel. Aj starší zboru sa ospravedňovali, lebo každý mesiac schvaľovali vykrývanie deficitu z tohoto fondu. Až na účte nič nezostalo. Ach jaj. Pravdaže, urobila sa redukcia výdavkov, zrušili sa niektoré platené miesta (ako druhý pastor), ale aj tak sa finančne došlo k nule. Hlavne, že Avi prehlasoval svoju vieru (keď ešte boli peniažky na účte), že sa Pán postará o trvalé priestory pre kongregáciu. Mne len napadla hlúpa antisemitská výčitka - keď, vy Židia kontrolujete tie posr... peniaze, to ste s nimi nevedeli lepšie gazdovať ? Museli ste tak rozhadzovať ? Celý kresťanský svet vás, Židov veriacich v Ježiša, hýčka (vrátane mňa) a finančne podporuje kvôli tomu, že ste čiastkou vyvoleného národa, ktorá prijala svojho, Písmami predpovedaného, Mesiáša. No dobre - súdruhovia urobili chybu a poučili sa z krízového vývoja. Zostávajú nám už len prenajaté priestory.
Starček Chovav, mesiánsky Žid, je roztomilá figúrka. V jedno sabatové ráno prišiel do haly kongregácie, kde mávame bohoslužby, a sýto si uprdol. Vtedy tam nikoho nebolo, okrem mňa a jeho. Smradu bolo, tak otvoril okná. Nech sa vyvetrá, že ruach (hebrejsky vietor) vyženie puch. Ruach znamená aj Duch (Ruach HaKodeš je Duch Svätý), no nepatrí sa tretiu Božiu osobu spájať s výmenou zaprdeného vzduchu.
Chovav niekedy nahlas tlačí na záchode. Počul som, močiac do pisoára, ako v si kabínke slovne pomáhal vyprázdňovať hrubé črevo. Aaaaaaaahh, ehhhhhhh, čľup. Chápem, je to starý Žid, inak veterán čo do mesiánskej viery. Uveril v Ješuu ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď ja som ešte kakal do plienok. Nech mu zdravie ešte dlho slúži a nech mu Pán pomáha s trávením a s vytláčaním stolice. Nesmej sa, slovutný čitateľ: podľa židovskej tradície Hospodinu treba poďakovať aj za fungujúce telesné procesy. Obzvlášť v staršom veku.
.U Joela
Predavač Joel je môj kamarát. Sekulárny, zdravo uvažujúci pravičiar. U neho nakupujem poživeň jednak z ideologických dôvodov, jednak má otvorené do neskorej noci.
Joel má aj malý televízor. Minule dávali nejakú cestovateľskú šou z Austrálie, kde Izraelčania preberali na pláži z rúk krásavice nejaký papier. "Pozri, aké pekné devy!", nabádal moju pozornosť Joel. Ja som šovinisticky kontroval - čo tam po austrálskych, keď tu, v Izraeli, sú prekrásne devy ! A naozaj. O pár dní som bol na plavárni a tam, v horúcom vírivom bazéniku, mi dych skoro vyrazili dve krásne dcéry židovské v bikinách ! Takto sa mi potvrdil osobný úsudok o pekných ženách z vyvoleného národa. Ale tie len na obdivovanie, naozaj. Verím, že mne je určená nejaká židofilná dcéra slovenská. Panny židovské nech sú len pre obrezaných mládencov, by sa dedičné semeno Abraháma-Izáka-Jákoba príliš nemiešalo s okolitými národmi.
Minule u Joela nakupovali tvrdý alkohol nábožní Židia z Chabadu. To sú tí, čo uznávajú zosnulého rabína z New Yorku za "Mesiáša". Rebbe melech ha mašiach, často hovoria, keď ich stretnem. Rebbe (rabín, či lepšie duchovný vodca) je kráľ Mesiáš. Pijatiku kupovali na chasidské posedenie. Treba sa poveseliť s hosťujúcimi rabínmi. Na zdravie a Mesiáš môže prísť každú chvíľu ! Podľa mňa Mesiáš Ježiš príde za okolností, ako sú uvedené v Starej a Novej Zmluve. Holt, som iný fundamentalista ako oni.
.Viac svätosti !
Povzbudzujem Chanju, kolegyňu doktorandku, ktorá nadivoko, bez papierov, žije so svojím drahým, aby sa za neho konečne vydala. Reku, nech niečo ubudne z hriechov detí Izraela, a že krásne a romantické bude, keď ju drahý požiada o ruku.
Priznám sa, že mám už menej odvahy takto povedať kolegovi z karate oddielu, čo spolu býva s ďalšou karatistkou. Obaja majú čierne opasky. Skúsim. Hlavne v pozitívnom duchu, nech nedostanem na hubu.
Podobne aj na džude. Zásadne odmietam cvičiť so ženou. Sensei to vie. Minule, keď zápasil s Tami, krásavicou s čiernym opaskom, zo žinenky na mňa volal. Slušne som od nich odvrátil pohľad. Ostatní kolegovia ich očumovali.
Ale čo už, systém tu je taký, že muži trénujú spolu so ženami. Za mojich mladých, vtedy ešte socialistických čias, muži a ženy trénovali džudo oddelene. Neviem, ako je to teraz...možno to liberalizmus na rodnom Slovensku už nahlodal.
