Cesta z Tel Avivu do Jeruzalema trvá maximálne hodinu. Spočiatku vedie rovinatou oblasťou, potom - ďalej od pobrežnej oblasti - sa začína vinúť medzi vŕškami. Tam možno spozorovať aj kovové torzá obrnených áut, ktoré - natreté, aby ďalej nehrdzaveli - pripomínajú nie veľmi dávne boje, ktoré Izraelci vybojovali pre získanie kontroly nad dôležitou dopravnou tepnou do Jeruzalema.
Prvý objekt, ktorý som si v Jeruzaleme vyfotil, bola moderná autobusová stanica. Pri nej som nastúpil do autobusu a zviezol sa k námestiu Safra, kde sme mali dohovorené stretnutie.
Pred vstupom na námestie Safra ponúkali návštevníkom pomarančový džús.
Námestie bolo spočiatku prázdne.
No neskôr sa začalo zapĺňať ľuďmi. Na pódiu vystúpilo zopár tanečných skupín - toto sú vojačky.
A tu je iná skupina vojačiek pred námestím, s ktorou som sa neskôr odfotil.
Hral tam aj orchester.
A to je naša skupina. Ide o mesiánskych kresťanov z Ameriky, ktorí dostali povolenie zúčastniť sa pochodu. Tak sa zopár členov našej kongregácie z Tel Avivu pridalo k nim.
Na tomto mieste nás akýsi mladík pokropil vodou z fľaše; zrejme vyjadril tak svoj nesúhlas s účasťou kresťanov v pochode. Našťastie toto bol jediný nepríjemný incident, ktorý sa počas pochodu odohral. Pastor Avi, veterán jeruzalemských pochodov, spomína aj nepríjemnejšie veci od antimisionárskych aktivistov.
Mali sme oblečené takéto tričká. Nápis na nich nesieme aj na transparente.
Čakali sme v bočnej uličke blízko námestia na pokyn, kedy sa vypravíme do sprievodu. Zachytil som objektívom trojicu rehoľných sestier.
Aj iné skupiny pri nás sa pripravovali na pochod.
Zaujímavá bola stará poľnohospodárska technika, využívaná v kibucoch, ako je tento traktor z roku 1953.
Či takéto pásové vozidlo.
Pozornosť si zaslúžil aj tento veterán.
Konečne vyrážame na pochod. Transparent vyjadruje : "Mesiánska židovská aliancia Ameriky a naši kresťanskí priatelia v jednote s Izraelom vyjadrujú, že Jeruzalem je hlavné mesto Izraela a židovského národa."
A kráčame ulicami Jeruzalema.
Rýchlo som si odfotil trubúnu, okolo ktorej sme prešli. Transparent nad tribúnou patrí organizátorom pochodu. Pripomenulo mi to prvomájovú tribúnu, okolo ktorej sme v časoch socíku pochodovali a vykrikovali politické heslá....
Pri tejto akcii v Jeruzaleme sme spievali židovské národné pesničky (ako "Am Jisrale Chai"), či volali "God bless Israel!" (Boh žehnaj Izraelu).
Prechádzame ulicami Jeruzalema, spievame, mávame zástavkami, ľudia na chodníkoch nám kývajú.
Prešli sme okolo vojenskej kapely.
A tu je koniec sprievodu.... zhromaždenie sa rozpúšťalo neďaleko Knessetu.
