Izrael neokupuje žiadne palestínske teritória, tvrdí autor komentára vdenníku JerusalemPost.
Vymenúva argumenty historickéa právne. Od biblickej éry až po britský mandát (do r. 1948) bolo územie podsprávou ne-palestínskych autorít. Balfourova deklarácia v roku 1917 dalažidovskému národu právo na národnú domovinu. Veľká Británia túto deklaráciuokresala, keď územia na východ od rieky Jordán prisúdila kráľovi Abdulláhovi, avytvorila vo východnej Palestíne arabský štát Transjordánsko, neskôrpremenovaný na Jordánsko. Uznesenie Spojených národov v roku 1947 územie medziStredozemným morom a riekou Jordán ďalej rozdelilo na židovský a arabskýpalestínsky mandát. Kým Židia bolestivé rozdelenie prijali a vyhlásili svojštát 15.mája 1948, arabské štáty - namiesto akceptovania pridelenejpalestínskej štátnosti - protinovovytvorenému židovskému štátu zaútočili. O dvadsať rokov neskôr v tzv.šesť-dňovej vojne v roku 1967 Izrael zabral územia Západného brehu a pásmaGazy, ktoré dovtedy nezákonne okupovali Jordánsko a Egypt. Hoci chartaSpojených národov zakazuje anektáciu území získaných vo vojne, po vojne v roku1967 neexistovala žiadna legálna autorita, ktorej by predmentné územia mali byťIzraelom vrátené. Idea "palestínskej štátnosti" sa objavila krátko pošesť-dňovej vojne a nebola ani zakomponovaná do často zmieňovanej rezolúcieBezpečnostnej rady OSN č. 242 z novembra 1967, požadujúcej o.i. stiahnutieIzraela z vojnou získaných území. Zhrnuté – Izrael nemá žiadnu povinnosť nazáklade medzinárodného práva stiahnuť sa zo sporných území a je len jeho dobrávôľa, že povolil na svojich historických územiach vytvorenie palestínskejsamosprávy.
Práve "Izraelom okupovaný Západný breh" je kolískou židovskejcivilizácie, vyznáva nasvojom blogu známy kresťanský sionista Stan Goodenough. Práve tam ležiapochovaný biblickí patriarchovia Abrahám, Izák a Jákob (dnešný Hebron), otcoviaIzraela, spolu so svojimi manželkami (Ráchel je pochovaná v Betleheme). Ráchelinsyn Jozef je pochovaný v Šecheme (Nábluse), tiež na "okupovanom"území. Jákob, neskôr nazvaný Izrael, sníval svoj sen s rebríkom vystupujúcim doneba v Bet-El, tiež na "okupovanom území". Jošua, Mojžišovnásledovník, je pochovaný v horách Efraima na "okupovanom území". Podobneje tak aj pri ďalších postavách Tanachu, napríklad Gideon, Boáz, kráľ Dávid,Šalamún. "Am Israel", národ Izraela, má svoje korene práve v"okupovanom Západnom brehu".
Hamas používa "humanitárny cement", aby sa pripravil na vojnu (Arutz Sheva, 29.10.2008).Hnutie Hamas, vládnuce v pásme Gazy, ho využíva na budovanie podzemnýchtunelov, muničných bunkrov aveliteľských centier. V podzemí má uložené aj odpaľovače rakiet, ktoré sú tak imúnnevočil leteckým útokom. Podzemný systém Hamasu kopíruje podobný, používanýHizballáhom počas druhej libanonskej vojny (2006). Mnoho tunelov je zaplnenýchvýbušninami, ktoré môžu byť odpálené na diaľku a spôsobiť tak kolaps ciest, poktorých by sa presúvali konvoje izraelskej armády. Obyvatelia Gazy sa sťažujúna nedostatok cementu a jedným z dôvodov je, že Hamas ho (spolu s inýmikomoditami) používa pre svoje účely.
Švrté výročie úmrtia Jásira Arafata,zakladateľa Organizácie pre oslobodenie Palestíny, sa stalo príčinou napätia medzihnutím Fatah, ovládajúcim palestínsku samosprávu na Západnom brehu, a hnutímHamas, ovládajúcim Gazu (Arutz Sheva,11.11.2008). Hamas, ktorý násilne prevzal vládu v Gaze od Fatahuv roku 2007,zakázal verejné ceremónie na Arafatovu počesť. Fatah tento zákaz odsúdil, nobezvýsledne – Hamas dokonca v Gaze pozatýkal zopár aktivistov Fatahu. Arafat jepovažovaný za otca moderného terorizmu. Ním vedená organizácia vykonala vminulosti mnoho teroristických útokov proti Izraelu.
Dôstojník bezpečnostných zložiekpalestínskej samosprávy bol odsúdený na trest smrti (Ynetnews,12.11.2008). Podľa palestínskych vyšetrovateľov bol v minulosti naverbovanýpracovať pre izraelskú spravodajskú službu. Rozsudok smrti môže byť vykonaný ažpotom, čo prezident palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás podpíše.
Martýr" Fatahu sa vrátil vporiadku domov (Ynetnews,13.11.2008). Dôstojník palestínskej samosprávy povedal rodine, že ich synbol zabitý izraelskou políciou v Nazarete. Oznámil im, že ich 24-ročný synNazal sa odmietol riadiť príkazmi polície a bol následne zastrelený. Rodina sapokúšala kontaktovať Nazala telefónom, a keď sa im to nepodarilo, vyhlásili hoza mŕtveho. Rodina otvorila smútočný stan a palestínska agentúra vydala správuo zabití ich syna Izraelom. Avšak Nazal sa s Nazaretu, kde si neúspešne hľadalprácu, vrátil domov a zvítal sa so svojou rodinou. Tá sa rýchlo ponáhľalaoznámiť kondolujúcim hosťom, že ich syn žije. Avšak aktivisti Fatahu medzitým užzačali automobilovú procesiu, oznamujúc smrť "martýra". Palestínskaautorita vyšetruje, či to bol len žart alebo pokus poškodiť rodinu.
Židovské Chrámy nikdy neexistovali,povedal hlavný palestínsky vyjednávač pre mierové rozhovory s Izraelom, "umierenený" Ahmed Qurei (WordlNetDaily,6.11.2008). Izrael vraj "vyhotovil" historické židovsképrepojenie na Jeruzalem. Kým izraelská tlač jeho poznámky ignorovala,palestínska ich do spravodajstvazahrnula. "Svet sa musí mobilizovať proti všetkým izraelským snahám zmeniťsymboly a znaky Jeruzalema", povedal Qurei. "Nič nie je židovské namešite Al Aksa. Nikdy tam nebol takzvaný židovský Chrám. Je to imaginácia.Jeruzalem je na sto percent moslimský." Biblickí veriaci vedia, že podľaproroka Zachariáša sa Jeruzalem stane "vzpieračským balvanom",konfliktným miestom, na ktorom sa národy sveta doráňajú.
Izrael povolil aliju (návrat) asi 150členov komunity Bnei Menaše z Indie (JerusalemPost, 12.11.2008). Títo sú považovaní za potomkov "strateného"kmeňa Menaše, ktorý bol synom Jozefa, jedného zo synov Jákoba. Imigrantipodstúpia konverziu na judaizmus pod dohľadom štátneho rabinátu. V marci 2005vrchný sefardský rabín rozpoznal Bnei Menaše ako "potomkov Izraela" asúhlasil s ich návratom. V Indii zostáva ešte okolo 7200 členov tejto komunity.
Perlička – "ja ľubľú isráeľ". Po páde železnej opony začiatkom devätdesiatych rokov mnoho Židov prišlo doEretz Jisrael z krajín bývalého sovietskeho impéria. Preto ruský jazyk, ktorýsom sa učil doma ešte "za socíku", sa mi tu v Izraeli vždy zíde. Potrebovalsom ostrihať vlasy, a hľa – tetuška holička po anligcky nevedela, a tak prišlana rad moja lámaná ruština. Mali sme milý rozhovor, kým mi strojčekom (na"jednotku") strihala moje rednúce vlasy. A keď sa ma opýtala, či sami Izrael páči, odvetil som "ja ľjublú isráeľ" – milujem Izrael. Nechju, i jej rodinu, Hospodin v ich biblickej domovine požehnáva. Vyšlo v upravenej podobe v časopise LOGOS 12/2008 kresťanského spoločenstva Milosť, www.milost.sk .
