
.Saulova dcéra
Kolegyňa Míkal je z druhej odbornej skupiny. Keď prišla a povedala mi svoje meno, bolo mi ťažké uchovať ho v pamäti. Až keď som sa jej opýtal, či jej meno nosila aj niektorá biblická postava, hneď sa mi vyjasnilo - Mikal bola dcérou kráľa Saula a manželkou nasledujúceho kráľa Dávida.
Míkal je v požehnanom stave, asi o mesiac privedie na svet potomka.
Paradoxne, biblická Mikal ostala až do smrti bez detí (2.Sam. 6:23). Prečo ju postihol takýto údel, keď každá židovská žena túžila mať veľa detí ?
Míkal, ako vraví Písmo, pohrdla Dávidom vo svojom srdci (2.Sam. 6:16), a to vtedy, keď kráľ privážal truhlu zmluvy Hospodinovej na vrch Sion a tancujúc, bol opásaný len ľanovým efódom.
Míkal nemala pochopenie pre posvätnosť sprievodu, ani pre manželovu radosť pred Hospodinom - preto Dávidovi nasrdene vytkla, že sa "obnažoval pred očami dievok svojich služobníkov, ako sa obnažuje len nejaký rozpustilec" (2.Sam.6:20b).
Mikal bola bezbožná, a preto nemohla priniesť potomstvo. Druhé Dávidove ženy mu deti porodili.
A kresťanský svet pozná Úkrižovaného z rodu Dávidovho, židovstvo na svojho Mesiáša z tej istej rodovej línie, ktorý spasí Izrael a celý svet, čaká.
.Len izraelské výrobky
Som biblický sionista s podporujem Izrael.
Zvyk zakúpiť v supermarkete aj nejaký produkt s Izraela som si osvojil na stáži v Štrasburgu. V bohatej ponuke tovarov z celej Európy sa nachádzalo len zopár izraelských produktov - veľké pomaranče Yafa, či sladké dužinaté "šaronky" (rusky "chúrma", hebrejsky "afarsemon", ako mi povedali kolegyne).
Šaronky osobitne obľubujem, dokonca ich izraelskí odborníci odporúčajú zo zdravotného hľadiska.
V Štrasburgu som v nedeľu zavítal i do židovského obchodu a kúpil tam nejakú drobnosť.
Tu v Tel Avive sú v obchodoch v drvivej väčšine izraelské výrobky, a ak mám pochybnosti nad pôvodom nejakej potraviny, tak sa opýtam.
Jednoznačne uprednostňujem produkty z Izraela.
.Ďakujem Židom za ukrižovanie Ježiša
Stáročiami pretriasané obvinenie za "vraždu Krista" bolo palivom pre antižidovské postoje.
Až v dvadsiatom storočí Druhý vatikánsky koncil priradil židovský národ k Božiemu ľudu (Lumen Gentium II.16). V deklarácii koncilu - Nostra Aetate - zase Cirkev vystúpila proti prejavom antisemitizmu.
Pavol napísal rímskemu zboru, okrem iného, ohľadne Židov toto: "Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia"(Rim 11:11).
Teda ukrižovanie Ježiša nebolo určené na záhubu a "večné prekliatie" Židov.
Pribitie Ježiša na drevo kríža bolo z nevedomosti, a paradoxne, bolo súčasťou plánu spásy pre všetky národy, čo horlivo začali ohlasovať židovskí apoštoli.
Ak by nebolo ukrižovaného Ježiša, nebolo by ani možné skrze vieru v Neho privinúť sa k Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Jákobovmu.
A preto som vďačný, že za moje hriechy On ukrižovaný bol.