Trojmesačné turistické vízum, ktoré som obdržal na letisku, mi pomaly expirovalo, a tak - až keď ma univerzitné oddelenie vybavilo príslušným listom - vydal som sa "okúsiť" izraelskú byrokraciu.
Predchádzajúcu návštevu mi prekazil štrajk; chlapík pri vchode mi vtedy povedal, že úradníci nepracujú. Čo už, inokedy som musel prísť .
Bola nedeľa krátko pred obedom, deň pred paschou, kedy som znova prišiel, využijúc autobus idúci priamo od univerzity.
Po prvej "ľahšej" kontrole pri vstupe do vysokého mrakodrapu som vyšiel na druhé poschodie - a čo moje oči nevideli ! Ďalšia, takmer letisková kontrola, keď ľudia prechádzajú cez detektorovú bránu a ukazujú strážnikom obsah svojej batožiny.
Nasledovalo čakanie v rade pred kontrolou. Sem-tam vládla nervozita.
Jeden starší pán sa tam rozčuľoval kvôli niečomu - strážnici sa nato otočili k nemu a on stíchol. Ľudia poslušne vykladali veci z vreciek do košíkov, otvárali tašky, prechádzali detekčným prechodom. Videl som dievčinu v cvočkovaných rifliach, pri ktorej brána stále pípala.
Ale najzaujímavejší bol dialóg, ktorý som viedol so strážnikom, keď som prišiel na rad. Pozdravil som ho slušne (tak ma to doma učili) "good morning" (dobré dopoludnie). On mi ovetil - asi prekvapený mojím pozdravom - komu dobré. Opýtal sa ma, odkiaľ som - a potom mi povedal - "Slovakia is good" (Slovensko je dobré).
Ja mu vravím nadšene - "Israel is good" (Izrael je dobrý). Na to on, akosi znechutený z práce, či zo života, vraví - "Israel is piece of shit" (Izrael je kus exkrementu).
Oponujem mu s láskou a svätým zápalom - Izrael je zasľúbená zem od Boha Izraelovho. On na to: zasľúbená je (akurát) mojím zadkom.
Ách, nie každý zdieľa lásku k Izraelu, akú má aj jeho Stvoriteľ k nemu.
Po tomto checkpointe som si vystál menší rad, ktorý som nemusel, a dostal som poradové číslo k prepážke. Ale ako neskôr zistil, k Vikki - úradníčke, čo má pod palcom stážistov na univerzite - číselko nebolo treba.
Vikki, pracujúca v kancelárii číslo 13, mala predo mnou nervózneho klienta. A keď prišiel rad na mňa, povedala mi, že počítač jej prestal pracovať, a že dnes ma už nevybaví. Až po sviatkoch.
Tetuška Vikki mi dala opečiatkovaný papier s dátumom budúcej schôdzky, ktorý mi policajti uznajú, ak by ma náhodou kontrolovali. Dobre aj tak. Ročné izraelské vízum za 145 šekelov budem mať neskôr.
Čo dodať na záver ? Prial by som si, aby v Izraeli pôsobilo viac tých, ktorí ho milujú.
V prostredí, aké panuje napríklad na vízovovej sekcii, by šírili lásku, pohodu a dobrú náladu. Keby sa našli aspoň traja-štyria biblickí sionisti ako ja a povedali by pri osobnej kontrole mrzutému "sekuriťákovi", že Židia sú stále vyvolený národ, milovaný Bohom, ukázali mu na Bibliu vo svojich taškách, možno sa mladý muž zamyslel a prehodnotil by svoj negatívny úsudok o krajine, zasľúbenej dedičnému potomstvu Abraháma.
A preto vyzývam tých, ktorí majú srdce pre židovský národ a pre Izrael - milujme viac !
Toto je tá vládna výšková budova s vízovým oddelením. Vo vnútri mi nedovolili fotografovať, ponúkam pohľady zvonku.
Hlavný vchod:
Vĺádny úrad čnie skoro až do oblakov...
