Buenos días, don Fernando / zo španielčiny preložil Ivan /
Dobrý deň pán Fernando,
píšem dosť neskoro, lebo pol roka som žil v situácii, veľmi nestabilnej. Nemôžem povedať, že by som bol unavený z práce alebo námahy, ale neskutočný čas v stane počas neustávajúcich tropických dažďov vo vonkajšom priestore a rozmýšľaní kde zoženiem peniaze keď mi budúci týždeň dôjde jedlo. To mi nedáva ani pokojnú chvíľku aby som písal.
Prvé dni po mojom príchode boli ťažké, pretože som zistil že domorodci sú farební, sú tmavší, som veľmi viditeľný zo všetkých strán. Bielych tu v poslednom čase príliš neľúbia, okrem hotelov, kde z nich môžu vytiahnuť peniaze a rozlúčiť sa s nimi. Okrem toho bolo veľmi teplo a tlačili ma topánky. Išiel som pešo a stopom okolo ostrova. Mal som veľký problém nájsť si nejaké útočisko, pretože celé pobrežie je osídlené. Nakoniec som našiel v Papeeno nejaskú zrúcaninu, asi 80 m od cesty aj od mora. Bolo to v jednom skalistom mieste, kde nebýval nikto. Prišiel som tam so všetkou svojou batožinou, vyčistil som ju od myšacincov, a pripravil som si útočisko. Spal som oblečený a nastriekaný repelentom.
Bol som prinútený chodiť za vodou tri kilometre až po prameň, čo mi celkom liezlo na nervy, lebo v tieni je tu tridsať stupňov, bol som špinavý a nemal som sa kde umývať. Tam som býval celý december, učil som sa francúzsky, občas som navštevoval Papeete k vôli nákupom, občas som sa niekde okúpal , našiel som kokosové orechy, naučil som sa ich otvárať. Kúpil som si mačetu, pascu na myši, ktoré mi robili divadlo bez povinnosti platiť. Pred Vianocami ma objavil majiteľ pozemku, ktorý bol píliť stromy na Vianoce. Nechal ma tam do konca decembra ako divného turistu.
Potom som prežil ťažký týždeň, lebo som musel nájsť nové miesto na bývanie a pripraviť si plán prežitia. Počas štyroch dni som prešiel 120 km pešo a 250 km stopom.
Je tu jedna cestička do hôr, cestička v horách, ktorá prechádza cez celý ostrov zo severu na juh. Po tejto cestičke prejdem takmer do stredu ostrova, do svojho obydlia vo výške 700 metrov, 13 km od južného pobrežia.
Tu v horách prší 8000 mm zrážok ročne v porovnaní s pobrežím, kde naprší iba 2000mm, takže nemám žiadny problém s vodou. Kúpil som si nový stan so sieťkou proti komárom , ktorý mi hodne pomohol. Stále som študoval.
Vo februári mi došli peniaze. Skúsil som zbierať jahody a predal som ich jednému zmrzlinárovi v Papeete za pätnásť dolárov kilo. To znamenalo, že som zbieral jahody na celom veľkom pozemku celý deň a ísť 31 km pešo a 110 km stopom. To som robil vždy, keď som išiel nakupovať do Papeete. Ale mal som veľkú radosť, lebo som zarobil svoje prvé peniaze, ktoré mi slúžili celý týždeň. Vytrvalé dažde zapríčinili, že jahody začali rýchlo hniť. Urobil som dve takéto cesty a musel som to vzdať. Bol som v zlej situácii. Keď som cestoval stopom, Ivan Moo.,bol to domorodec zmiešaný s rusom ma pozval k nemu domov a spomenul si, že má jedného českého suseda. Takýmto spôsobom som spoznal Jána. Je to 52 ročný Čech, ktorý emigroval v šesťdesiatom druhom roku a slúžil pätnásť rokov v cudzineckej légii. Potom zostal na Tahiti a zobral si tahiťanku. Má maličký domček, jednu dcéru a jedného veľmi inteligentného psa, ktorý na mňa nebrechal. Keďže ani on a ani jeho žena nemôžu nájsť teraz prácu, občas čistí pozemky nejakým susedom. Ján mi veľmi pomohol. Niekoľkokrát som mohol v jeho dome vidieť televízor, rozprávať a jesť.
O týždeň neskôr prišli do mojej doliny dve ženy. Jedna bola emigrantka z Chile a pracovala ako riaditeľka archeologického oddelenia múzea na Tahiti. Troška sme sa rozprávali, a dala mi prácu v údolí.
Prvá bola vyčistiť od špiny jednu starú zrúcaninu, a potom píliť mladé stromčeky. Dodnes pílim stromy , asi tak desať metrové a dávam ich na jednu kopu dvesto metrov odtiaľto. Nepracujem viac ako dvadsať hodín týždenne a zvyšný čas študujem. Neviem či ona má pre mňa dosť práce v údolí, pretože mi už zostáva asi tak osemdesiat hodín do dokončenia práce. Platí mi 3.33 dolára na hodinu a posledný raz mi zaplatila päť dolárov, čo je tu na Tahiti minimum. Ale zdá sa, že začínam mať problémy s účtovníctvom.
Pripravil som si nové miesto na bývanie. Je päť minút od práce, od miesta kde pracujem. Je to vo veľmi strmom svahu v blízkosti maličkého potoka, ktorý tvorí vodopády, a sú tam rovinky.
V potoku žijú raky, ktoré jedávam, lebo majú vynikajúce mäsko. Tiež chcem pestovať nejaké rastliny, aby som mal dosť stravy.
Život v lese mi veľmi vyhovuje, lebo som našiel pokojné miesto na štúdium.
Francúzština mi nejde tak rýchlo ako španielčina, lebo nemám manuály a knižky a hlavne výslovnosť je komplikovanejšia. Ale už rozumiem novinám takmer toľko ako v Chile.
Keď ma práca v lese unaví, budem mať problémy začať s nejakou inou, lebo je tu veľká nezamestnanosť.
Skúsil som sa zamestnať v Papeete, ale bez výsledku. Čo mi je najviac divné, že som nikdy nebol kontrolovaný políciou. Videli ma veľa krát na chodníčku, videli ma veľa krát stopovať v Papeete a videli ma aj u Jána. Vo Francúzsku pripravujú nejakú kontrolu osôb. Francúzi sú benevolentní voči osobám, ktoré nerobia kriminalitu, to ma teší. Chcel by som tu byť tri roky a naučiť sa tiež angličtinu, japončinu a taliančinu. Neskôr pôjdem na nový Zéland, Japonsko a nakoniec chcem skončiť v Spojených štátoch. Ďakujem za exkurziu , na ktorú doteraz spomínam a prajem veľa zdravia atď.
Tento list som napísal v slovenskom originály , ale bez žiadnej konzultácie s niekým iným som ho sám preložil.
Pošlem nejaké zaujímavé dokumenty z Tahiti,ako náhle to bude možné, pretože títo zlodeji nemajú inú tarifu – iba letecké odoslanie.
Santiago 3.10.1993 Fernando S.
Drahý priateľ Peter
Veľmi ma potešili zaujímavé novinky o vašich dobrodružstvách v Polynézii. Keď ste odišli, robil som si starosti, lebo som nevidel príliš jasne vaše okamžité plány. Upokojovalo ma iba to, že vás sprevádza zdravie, inteligencia a šťastná hviezda. Teraz takmer po roku vidím, že pokračujete životom, ktorý bude kvalitným materiálom na knihy, ktoré myslím že napíšete v budúcnosti. Zaujalo ma, že nehovoríte nič o mori a o rybačke, a možno je to normálne u človeka z hôr. Tunajší život sa takmer vôbec nezmenil. Ekonomika a smog zaznamenávajú rýchly nárast, ale hory sa nemenia. Pred troma týždňami som bol na vychádzke v jednej oblasti ktorú dobre poznám, ale po inej cestičke, ktorú nelogicky, ktorú pre jej nelogickosť a obťažnosť nikto nepoužíva okrem zvierat. Na prekvapenie som objavil malú chatku z kameňov, opustenú a tak zašitú, že je nemožné ju zbadať. Má štyri krát štyri metre, krb a osem malých poschodových postelí / nemyslím že by to bola snehulienka a sedem trpaslíkov / a zdá sa byť postavená predtým než existovala cesta do Farellones mladými turistami, ktorí zanechali pozostatky lyžiarskej výstroje, ktorá sa používala pred päťdesiatimi rokmi. Takže teraz ju chcem pomaličky zrenovovať ako tajnú chatu, kde budem chodiť čítať. Keď sa niekedy vrátite do Chile, poviem Vám, kde sa nachádza.
Moja práca ma skoro stále vyťažuje. Z jednej strany je to dobré, ale z druhej prináša problémy. Nemôžem odpisovať na listy hneď ako v minulosti, som unavený a nemám čas na čítanie. Na oplátku mi neprináša dosť na zlepšenie životného štýlu a musím robiť zmeny k vôli vyšším zárobkom, aj keď sa obávam, že to bude na úkor môjho pokoja.
Váš list v španielčine sa mi zdal byť dobre napísaný. Stále nemôžem uveriť, koľko ste sa toho naučili počas Vášho krátkeho pobytu v Chile. Som si istý, že budete napredovať s Vašimi plánmi. Môžem Vám jedine želať, aby ste na Tahiti našli všetky prostriedky potrebné na život a ďalšie štúdia. Z mojich doterajších poznatkov a z toho čo mi píšete mám pocit, že z tohto pohľadu je to trocha diera adekvátnejšia na dovolenky ako na zvyšovanie si kultúrnej úrovne.
Dúfam, že napriek neistej ekonomickej situácii tento list bude pre vás dosť cenný a utvrdí Vás vo viere v napredovaní za Vašich neobvyklých podmienok.
Nikto nepozná osud nikoho, ale myslím že raz príde čas, keď sa ocitnete na mieste adekvátnejšom na využitie Vašich schopností.
Na začiatku roka som si na vás špeciálne spomenul, lebo prišiel futbalový tím zo Slovenska, ktorý vyhral všetky zápasy, ktorých sa zúčastnil.
Peter prijmite srdečný pozdrav
Fernando
Pautuna 8.9.1994
Vážený pán Fernando
Vďaka za Váš príjemný list a za ukážku Vašich úspechov. Aj keď som v skutočnosti dosť zo španielčiny pozabúdal, v žiadnom prípade by som nechcel prísť o ovocie mojich šesťmesačných štúdií v Chile. Teraz keď už francúzštinu viac – menej ovládam, vraciam sa aj ku španielčine. Počas troch mesiacov som si prehlboval poznatky ktoré mám a rozširoval som ich. Medzi iným som sa nabiflil obsah tematického španielsko – francúzského slovníka, ktorý obsahoval päťtisíc fráz v každom jazyku. A medzi nimi bolo hodne proverbios a tornuras. Tiež som si kúpil španielsku gramatiku.
Pred dvoma alebo troma dňami som sa pustil do štúdia angličtiny. Konečne, v dvadsiatich šiestich rokoch. Mám dobrú učebnicu angličtiny, ku ktorej patria aj štyri kazety, slovník s dvanásťtisíc slovami, gramatikou a konverzačnými frázami a ďalšie knihy. Týmto všetkým sa chcem zamestnať až do budúceho leta, do dátumu, do ktorého si nedovolím Vám napísať v angličtine, hocikoľko by som už predtým vedel.
Vo Vašom liste, ako ste ma upozornili, som našiel nejaké chyby väčšinou – ortografo.
Ale Vaša výslovnosť zostáva perfektná. Kiež by som mohol udržať moje jazyky toľko rokov v takej kvalite. Keď sa naučím po anglicky, chcem si spomenúť na nemčinu spolu s francúzštinou a angličtinou budú moje jazykové štúdia skončené, budem dobre jazykovo vybavený.
Prídu nejaké dva roky, ktoré venujem vysokej matematike a informatike. A hneď na to pôjdem priamo do Kalifornie. Budem mať nejakých tridsať jeden rokov, ale nechcem behať po svete polovzdelaný. Hlavne keď chcem na konci nájsť spokojný prístav.
Keď som pracoval, videl som, že nikto neprišiel pozbierať kmene stromov, ktoré som spílil. Tak som zavolal riaditeľke archeológov a ponúkal som jej svoje služby. Ona súhlasila a vysvetlila mi, že jej tím bol zaneprázdnený prácou v Gran Valle de Papenoo, kde sa budujú vodné elektrárne. Pracoval som od marca do mája a zarobil som šesto dolárov za stodvadsať hodín. K vôli dažďom nebolo miesto a od decembra do mája boli dažde. Ale od júna do augusta bola zima a pršalo, aj keď nie veľa, ale často. Nechcel som riskovať že ochoriem, tak som nenazbieral viac ako 61 hodín. Takže zostáva nejakých 50 hodín, aby som to mal hotové.
Keďže posledné dni sa vrátilo pekné počasie, myslím že prácu ukončím v nasledujúcich dvoch mesiacoch. Bankový šek som konzultoval s Ivanovou manželkou, ktorá pracuje v banke. Bez toho, aby som ju požiadal, sa ponúkla, že mi otvorí účet. Mesiac po otvorení som dostal sumu od Vás. Bez tejto pomoci by som bol nútený trápiť sa pod studeným dažďom, takže mi to veľmi pomohlo a z celej duše Vám ďakujem. Keď Vám ešte niekedy zvýšia peniaze, môžete ich vložiť do Banque S. Ale je to na Vás.
Môj prvý banánovník vyrástol a dal mi 70 banánov, ktoré dozrievajú a v októbri si ich budem môcť vychutnať. Len neviem či sa mi ich podarí skonzumovať počas dvoch týždňov. Ďalších 10, ktoré som zasadil sa neuchytilo. Nemohol som im dať rovnako kvalitnú pôdu ako tomu prvému. Papájovníky podobne, pred pár týždňami som zistil, že vyrašili. Prosím Vás, je jedna papája v doline a nedávno som objavil jeden banán zašitý a opustený. Odniesol som si 80 banánov. Pozajtra tri alebo štyri budú zrelé. Jedol som zelené banány, chutili ako zemiaky, tak som ich jedol osolené. Bohužiaľ, obsahovali aj nejakú kyselinu, ktorú cítim v žalúdku. Takže zdá sa, že bude lepšie počkať kým dozrejú.
Rastie tu asi sedem alebo osem druhov banánov, niektoré sa dajú jesť aj nezrelé, keď sa tepelne upravia. Dvadsať hodín som počúval správy na prvom programe. O leteckom nešťastí v Spojených štátoch, komentár, je tam nejaká súťaž a pozemný personál má tiež podiel na katastrofe, neinformovali pilota o krupobití, lebo nemajú radar, pretože domáci im nechcú predať pôdu, aby ho mohli namontovať.
Druhá správa – raketa Ariane vyniesla na obežnú dráhu americký satelit, učtujúc milióny dolárov. Francúzi bojujú s Američanmi a Angličanmi o nadvládu. Keď počúvam v Jánovom dome rádiá z celého sveta, prevládajú hispánske s anglickými, ale mohol som počúvať aj ruské a nemecké, dokonca aj Hlas Ameriky v češtine. V auguste som bol na chilskom veľvyslanectve a zobral som si EL Mercurio. Taktiež pôjdem na veľvyslanectvá britské, nemecké a austrálske, napriek tomu, že považujete Tahiti za stratenú dieru, môžem tu študovať jazyky. V budúcnosti si kúpim digitálne rádio. Keď dokončím tieto riadky, pôjdem pripraviť pascu na potkana, ktorý mi ušiel. Je tu celá rodina, je veľmi ťažké ich pochytať a obťažujú ma. Priateľ Ivan kúpil loď, ktorú môžete vidieť vo výstrižku z denníka. Využil som prvé výlety na otvorené more. Prvý deň mi bolo teplo a mal som morskú nemoc, a druhý deň mi bolo dobre, lebo bolo pod mrakom a boli veľké vlny. Bola to zaujímavá skúsenosť. Ivan chodí s tahiťanom každý deň na ryby a nemá problém každý deň predať ryby čo naloví. Jeho žena nevynechá žiadnu príležitosť, aby mohla ísť na ryby s ním. Hovorí, že táto aktivita môže vzbudiť závislosť, dokonca rozmýšľa, že by zanechala prácu v banke. Čo mi pripadá dosť divné. Pri tejto príležitosti som sa zoznámil s majiteľom opravovne lodí. Je to 50 ročný Francúz a vo voľnom čase sa venuje hľadaniu stôp po mimozemských návštevách a archeologických nálezoch po Mayoch. Požičal mi časopis Science at, vie, ktorý rád čítam. Je tu aj jedna knižnica, ale nevyhovuje mi.
Tento list som napísal bez konzultácií. Zaujala ma Vaša správa týkajúca sa smogu, ale pre vás chilanov počkajte kým smog vystúpa do päťtisíc metrov a potom môžete ísť do argentínskyh plání.
Pri práci som našiel pod kamienkom škorpióna. Bol veľmi malý, približne jeden cm, ale zo všetkým, čo k nemu patrí. Vedel som, že tu musia byť a Jánova žena hovorila, že na jej ostrovoch Marqesas sa nachádzajú celkom veľké kúsky. Sú nebezpečné, aj keď si nespomína na žiadnu nehodu.
Ďalší list Petrovi od Helenky odložený v jeho domčeku
Feliz Navidad y los mejores deseos para el nuveo aňo
Ti srdečne pŕejí v tvém novém domově
Helenka a Rolando, Santiago, diciembre de 1993
Petře
Moc Ti dekujeme za Tvé zprávy, které jsou jiste veľmi neuveriteľné. Popisuješ to veľmi krásne, smáli jsme se v prubehu čtení celého dopisu.
Dekujeme Ti, že na nás myslíš a jiste cokolik budeš potřebovať a bude to v našich silách, zašleme nebo udeláme.
Po Vánocích Ti pošleme noviny El Mercurio o které jsi psal.
Ja jsem byla v léte doma. V Praze a okolí, zašla jsem do lesa, na houby, navštívila jsem divadla, koncerty, hroby a spoustu známych. Ne všechny, protože jsem se nemohla dovolať. Ty víš, úroveň telekomunikace je ješte dosti zastaralá. Ale bylo to špičkový.
Rolandovi se začína dariť lépe, koupil si počitač a nyni je jeho družka ve dne, v noci.
Jás se snažím dat do hromady malý kapitál a privést z ČR najaké zboží. Uvidíme jak to vše dopadne. Kluci jsou zdravý a teď jim skončila škola, takže jsou veselí. Po Vánocích sa ozveme. Držíme palce.
Čau, vzpomína Helenka
Česká ambasáda v Chile nám na základe našej žiadosti, v ktorej bolo len meno a priezvisko synových priateľov, poslala ich adresu. A začala sa medzi nami korešpondencia, z ktorej sme sa čo – to o synovi dozvedeli.
Vazena pani Marie:
Prijmete uprimnou soustrast, ktera je z nejvetsi hloubky naseho srdce.
Vaseho syna jsme meli radi a obdivovali jsme ho. Obdivovali jsme jeho nadprumernou inteligenci, jeho postoj k reseni problemu, postoj k zivotu, jeho odvahu a obrovsky smysl pro humor.
Trha mi srdce slyset tuto zpravu o tragickem ukonceni tohoto krasneho a mladeho zivota. Petr mel obrovske sny do budoucnosti, naucit se jazyky, pak cestovat do USA a pracovat u te nejlepsi firmy na pocitace a tam se uplatnit jako genius.
Vzdy jsem chtela cestovat na Tahiti a vyhledat Petra a navstivit. Nakonec jsem se tam nedostala. Dnes, kdyz slysim tuto zpravu, mne ohromne mrzi, ze jsem necestovala. A vycitam si, ze jsem snad mohla vice pomoci. Na Tahiti navstevoval jednu ceskou rodinu, alespoñ to mi psal. Tam jsem take posilala dopisy.
Pisete, ze si nas musel velmi vazit, protoze schovaval nase dopisy. My jsme si ho take velice vazili a jeho dopisy take mame schovane. Budu je skanovat a zaslu vam je emailovou postou.
Preji vam hodne sily k prekonani teto tragicke zpravy.
S hlubokou uctou
Hlenka Carrascov
Peťov list priateľke v Chile, ktorá nám ho poslala po jeho smrti
HELENA a SPOL.
AHOJTE!
Váš list z decembra 98 ma skutočne potešil. Les hadía creído predidos. Hace tres aňos que estoy trabachando sobre una de mis numero sas invenciones. Es una aislación térmica para los sacos de dormir, colchones etc. /Preklad: Myslel som, že sú stratené. Tri roky pracujem na jednom z mnohých vynálezov. Je to termoizolácia na spacie vaky, madrace atď. / Za niekoľko mesiacov by som mal dostať francúzsky patent. Podal som aj svetový patent, ale nenašiel som financovanie / bolo treba 80 000 USD /.
Konečne som našiel jedného spoločníka a možno sa vrátim budúci rok na Slovensko vyrábať spacie vaky a pokrývky. Posledné dva roky som mal šťastie – pracoval som pre jedného sklerotického dôchodcu a pomáhal som mu s internetom, ovšem všetky peniaze som utopil v mojom vynáleze, takže som ešte nestačil skončiť moje štúdiá.
Od januára 99 bývam znova v mojej doline. Zanedlho by som mal skončiť práce na mojej búde / to trvalo 1 rok.../ a budem mať viac času na štúdiá alebo na prácu na vynálezoch.
Inač prší menej ako pršiavalo. Mám tu svetový kľud. 60 metrov nižšie prechádzajú z času na čas 4 x 4 a peší turisti. Ovšem nevedia, že na útese v džungli je jeden stan a jeden emerite.
Sedím na plastickej bedni a tak by sa mi dobre zišla Tvoja stolička.
Mnoho šťastia a nabudúce
Peter
/ adresa na ktorú mu chodila pošta /
Archeologické nálezisko Pautuna niekedy koniec novembra
Vážený pán Platovský
Za niekoľko dní budú dva roky, čo som na Tahiti. Začiatky bývajú ťažké, hovorí sa a naozaj aj boli. Ale za to posledný čas si žijem skoro ako kráľ. Bývam stále sám v hlbokej doline – canone, päť kilometrov od najbližšieho obydlia. Z času na čas čistím archeologické nálezisko, čím si zarábam na živobytie. Keďže som už získal dosť poznatkov a veľkú časť stravy si pestujem sám – mám získané skúsenosti v tropickom poľnohospodárstve. Celkovo utratím 80 – 90 USD vrátane nákupu kníh – je to ozajstný výkon na Tahiti známom svojou drahotou.
Naučil som sa francúzsky, zopakoval som si španielčinu a v súčasnosti sa intenzívne učím anglicky. Na Tahiti mám ešte plán na nasledujúce štyri roky, potom vyrazím do USA. Aj keď schádzam k civilizácii raz mesačne, podarilo sa mi nájsť niekoľko známych vrátane domorodcov / za to so ženami mám zatiaľ pokoj/.
Z času na čas zájdem na chilsky konzulát a zásobím sa novinami El Mercurio, ktoré si potom pokojne čítam v stane.
Povozil som sa dvakrát v rybárskom člne na mori. Prvý deň pálilo slnko a mal som morskú nemoc. Druhý deň bolo chladnejšie a zamračené a celkom sa mi páčilo. Len more je ďaleko, teplé, sú v ňom vlny a žraloky a tak radšej plávam v priehradách, ktoré tu mám pod nosom.
O týždeň dozrejú prvé banány, ktoré som sám zasadil. Dal mi nádherný strapec so 70 banánmi. Poslal by som ho domov, keby to nebolo drahé.
Zdá sa, že riaditeľka archeológie bude mať ešte trocha práce v údolí pre mňa. Ak nie, hodlám sa živiť kurzami informatiky.
A tak si tu spokojne žijem a pokračujem v rúcaní plánov, ktoré som si vytýčil.
V prílohe Vám zasielam na pripomenutie Vášho pobytu na Tahiti a na precvičenie Vašej francúzštiny jedno číslo miestnych novín.
Do nového roku Vám prajem veľa zdravia a úspechov.
S pozdravom Peter Uher
List od priateľa z Prahy V Praze dne 19.3.1994
Ahoj Petŕe
Tvuj minulý dopis jsem dostal v listopadu a od té doby jsem se chystal ti napsat, ale měl jsem stále co delat a tak jsem to odkládal až přišel Tvúj posledný dopis. Takže hned po jeho přečtení zahanbene usedám k počítači abychom alespoň v krátkosti odpovědel.
V porovnání s Tvým klidným životem jsem stále v jednom kole. Pracuji teď na tri dni v týždni v elektrárenské společnosti – zabývam se počítačovými simulacemi provozu elektrizační soustavy a modelováním dlouhodobého vývoje. Je to konečne ta práca, která mne baví a tak jsem velmi spokojnen.
Kromě toho mám na starosti dva činžové domy a dílem pomáham Věrě s její firmou. Ta se rozrostla na 6 zamestnancu a dále již asi rust nebude. S temi šesti je administratívy až dostatek a pro více zamestnancu bychom již museli mít také nejakého úradníka a vetší výrobní prostory, což by znamenalo vice komplikací a starostí. Máme teď malou prodejnu v centru Prahy a celkový provoz se zdá již stabilizovaný. Nabízime asi sedem typu spacích pytlu, vyrábíme nyní nově i z umelých dutých vláken jako náplní, a asi 6 typu perových bund.
Podařilo se mi vystehovat z našeho domu nájemníka v mezipatře a tak budu letos provádet rekonstrukci poloviny domu a příšti rok druhou část. Znamená to velké náklady a hodne práce, ale konečne budu mít celkom velký, slušne zařízený byt.
S rozvojom privatizace a kapitálového trhu jsem se pustil v malém do obchodování na burze cenných papíru. Tato spekulatívní činnost zachvátila nyní mnoho lidí a dá se na ní hodne vydelat a pochopitelne i naopak. Zatím se mi celkdaří ale teprve se učím a ruzne náhodné výkyvy nelze zatím vždy předvídat, takže uvidím jak to pujde dále. Za mesíc odstartuje druhá vlna kuponové privatizace při které se rozdelí majetek v hodnote cca 150 miliárd Kč medzi cca 6 mil. lidí, kterí projevili zájem a tak je teď vše okolo této akce na pořadu dne.
Co se týka politiky, v Čechách je situace celkem stabilizovaná. Ekonomická reforma jde slušne dopředu, lidé jsom vetšinou optimističtí, mírne pravicová vláda si dáva velký pozor aby při reformních krocích nepřekročila sociálni únosnosť, a s vyjímkou drobných aférek se celkem nic nedeje. Vztahy se Slovenskom se pomalu dostávají do roviny vztahu s jakýmkoliv jiným státem, i když je neustále oficiálne deklarovaná výjimečnost techto vztahu.
Na Slovensku je situace bohužel stále nestabilní. Velikým neštestím je tam osobnosť Mečiara, a hlavne nedostatek jiných schopných osobností jako jeho protiváhy. Minulý týden byla jeho vláde vyslovená nedúvěra a po její demisii se sformovala koaliční vláda bývalé opozice s tím, že na podzim budou předčasné volby.
Obávam se ale, že jimi se toho mnoho nevyřeší a nestabilita či určité problémy budou pokračovat. Je to svázáno situací Slovenska, která je svízelná. Nedostatečná konkorenceschopnost na západních trzích spolu s vládou oslabovanou vniťřními třenicemi a nevhodnou strukturou prumyslu s sebou nesou pokles produkce, vysokou nezamestnanost a znižování životné úrovne. To muže v nových volbách přivest do čela opět Mečiara jako velice charizmatickou osobnost i s jeho diktátorskými ambicemi.
Ale dost politiky. Ve dopise píšeš o svém jídelníčku, plánech a pod. Napiš když tak více o tom, co deláš přes den. Je to úplne jiný svět a pro mne při tom každodenním shonu je již nepredstavitelné, že bych byl jednou mimo civilizaci, mimo město a tisíce mnohdý nesmyslných starostí.
Pošlu ti příští týden balíček novin, abys měl čerstvejší informace. Bohužel se tu slovenské noviny moc neprodávají tak musíš vzít za vdek českými. Pokud bys potřeboval neco menšího nepříliš težkého / léky, učebnici, knihu apod./ napiš a pokusím se to poslat.
Omluovám se že jsem nestačil odpovedet na tvuj inulý dopis a slibuji, že budu odpovídat rychleji. Zatím ahoj a napiš
Pavel
Nazdar Pavel
Ďakujem za list a za balík, ktorý mi dorazil v poriadku. Dal som ich prečítať aj Jánovi, ktorému rodina posiela iba ostravské noviny.
S odpovedaním na moje listy si nerob starosti – písal som predtým častejšie, lebo moja situácia sa rýchlo vyvíjala. Teraz je už stabilizovaná a v pokoji si tu vegetím, čo sa určite nedá povedať v Prahe o Tebe. Ozvem sa znova o rok, niekedy pred Vianocami.
Pýtaš sa, čo robím cez deň. Veď práve ja mám dojem, že nič iné, než variť, jesť, umývať hrnce, umývať zuby, chodiť po vodu, vliezať a vyliezať zo stanu, čistiť korene a listy, umývať sa, prať, prezliekať sa, zapaľovať a premiestňovať petrolejovú lampu, ráno si dať rozcvičku a osobné uvedené činnosti mi zaberajú tri až päť hodín čistého času.
1. Dnes fyzická práca:
Ráno som vstal o siedmej, za jednu hodinu zopakoval 250 anglických slovíčok, ktoré som sa včera naučil. Tým sa ale štúdium skončilo a po raňajkách som vyrazil k jazeru Cuzsco Nero. Je to močiar, ktorý som nedávno objavil. Meria asi 4 000 metrov štvorcových, z čoho je asi polovica obrastená rákosom. Je veľmi vhodný na pestovanie tara. Dokonca už tam rastie samovoľne. Sadil som a hľadal najvhodnejšiu techniku pestovania. Nakoniec som nasadil veľa koreňov na jedenie. Po šiestich hodinách som sa vrátil o osemnástej hodine domov. Kým som dal všetko do poriadku a pripravil „ obed „ ubehli ďalšie dve hodiny. Najedol som sa, oddýchol si a teraz o dvadsať tridsať Ti píšem.
Inokedy zvyknem čítať noviny, zašívať šaty a ostatné činnosti, mám toho cez deň dosť. Dnes som sa teda zaoberal tarom, iné dni klčujem les, sadím a presádzam iné rastliny, čistím archeologické nálezisko, chodím po doline a horách a hľadám nové, zaujímavé veci.
Okolo 22. hodiny dám variť ryžu, prečítam si noviny a okolo polnoci idem spať. Ja som večerný typ a nech sa snažím ako chcem, vždy sa mi režim posúva do noci.
2. Včera:
Bol štúdijný deň. Ráno som si hodinu opakoval slovíčka z lekcie, ktorú som sa učil asi pred týždňom. Po raňajkách som dal variť obed a zaoberal som sa opravou a zhotovovaním malých vecí okolo stanu. Moje „ vybavenie domácnosti „ má ešte ďaleko k dokonalosti, a tak mám stále čo vylepšovať. Vo veľkej miere využívam všemožné odpady civilizácie, ktoré nazbieram
po doline. Po obede som sa začal učiť 250 slovíčok z dnešnej lekcie. Učím sa z anglicko – francúzskeho slovníka, pretože si tým naraz opakujem a vylepšujem francúzštinu. Ale slovník som si vybral hlavne pre to, že mi vyhovuje z niektorých dôvodov techniky učenia.
Najprv som si prešiel francúzsku časť a vypísal si slovíčka, ktoré som nevedel alebo zabudol. Potom som si zdriemol jednu hodinu. Napokon som za dve a pol hodiny dorazil anglickú časť.
Dal som variť ryžu. A vliezol som do stanu. Kým sa ryža uvarila, pustil som si rádio a urobil som si diskotéku. Chytám tu viacej staníc a tak si môžem vybrať hudbu na ktorú mám chuť.
Momentálne sa učím písanú angličtinu, kazety si začnem púšťať už niekedy v júli.
Takže toto je tu, čo tu robím. Tento dvojdenný cyklus štúdium – fyzická aktivita sa opakuje donekonečna.
Ak sa ti bude dariť na burze, možno by si sem niekedy mohol prísť na dovolenku. Spiatočný lístok z Paríža cez Los Angeles sa dá kúpiť za 950 psf. Niekedy má spolucestujúci partner 50 percentnú zľavu.
S pozdravom do nového roka, ahojte obaja Peter
Potkany si zvykli.
Pascu na potkany už nastavujem zriedka, pretože keď jednu rodinu vyhubím, dve ďalšie prídu. Za to keď na ne vyrazím „ Pchchchch, náramne sa zabávam, ako sa hrnú ozlomkrky na útek. Nemôžem si tiež odpustiť netriafať ich kameňmi, čo je ale zlozvyk, pretože po zasiahnutí potkan zalezie a bude mi tu potom týždeň príšerne smrdieť.
Čo je ale najdôležitejšie, podarilo sa mi zohnať večnú debnu, ktorú som umiestnil vedľa stanu a vložil som do nej všetky potraviny, takže sa už nebojím, že sa mi prehryzú do stanu.
O Česku sa tu v novinách moc nepíše. O Slovensku písali o cigánskom probléme a o Čechách ako sa pražský primátor rozhodol premiestniť sexuálne aktivity na Florenc.
Stohy dokumentov ostali ešte v horách. Možno sú tam aj ďalšie listy. Žiaľ, už sa k nim asi nikdy nedostaneme.
Dokument z príbytku v horách písaný rukou a preložený úradnou prekladateľkou.
Že sa Peter zaoberal teóriou sexu vyplýva z dokumentu, ktorý priniesol Ivan spolu s ostatnými listami.
Z francúzštiny preložila v agentúre Carolina úradná prekladateľka s nečitateľným podpisom.
Dokument je cenzurovaný
Listy, ktoré nám napísali Petroví priatelia po jeho smrti
Ahoj Ivan,
Som práve vo Francúzsku a 4. januára budem v Paríži. Žiaľ nemám so sebou Petrov počítač, ten ostal u jeho priateľa Bernarda v Papeete. Volala som mu pred odchodom, ale povedal, že bude lepšie, ak ostanú Petrove veci všetky po hromade na Tahiti, keďže sa tam tento rok chystáš ty sám.
V podstate sa v roku 2010 medzi marcom a júnom budem musieť vrátiť, takže môžem priniesť viac Petrových vecí, ak sa rozhodneš nevycestovať na Tahiti (keďže je to tak ďaleko a také nákladné).
S Petrom som sa stretla v roku 2005, niekoľkokrát prišiel a ostal na 2-3 dni. Predovšetkým bol priateľom môjho priateľa Olivera, čoskoro sme sa však tiež spriatelili. Keď sme sa rozišli s Oliverom, odsťahoval sa, ale Peter napriek tomu prišiel a ostal ako predtým. To bolo do roku 2008.
Ja som však neskôr odišla študovať domov do Francúzska na 9 mesiacov. Keď som sa vrátila v roku 2009 späť na Tahiti, zmenila som si telefónne číslo a o Petrovi som nemala už žiadne správy, teda až kým ma nezastihla tá smutná.
Raz nás s Oliverom pozval na návštevu do svojho malého domu v horách. Neboli sme si veľmi blízki, pretože sme sa často nestretávali, ale vždy sme skončili pri dlhom zaujímavom rozhovore a ja som si ho obľúbila.
Rada by som sa s tebou podelila o viac informácií o ňom a ty by si sa mohol stretnúť aj s Oliverom, ktorý teraz žije vo Francúzsku, ale možno by to bolo lepšie nabudúce keď prídem do Paríža a prinesiem Petrove veci, čo myslíš?
Teraz som v Paríži iba medzi 4. a 5., alebo šiestym januárom a potom od desiateho do jedenásteho.
Cestujem však už o dvanástej.
Prajem Ti taký šťastný nový rok, ako sa len dá za súčasných smutných okolností. Odovzdaj prosím svojej rodine a mamine moje spomienky na Petra.
Tamara /napísané tesne pred koncom roka 2009 /
List Petrovej matky jeho priateľovi
Vážený pán Bernard,
som matka Vášho bývalého priateľa Petra Uhera.
Sedemnásť rokov sme o ňom nevedeli, kde žije, ako sa má, čím sa zaoberá. Až teraz po návrate syna Ivana z Tahiti sme sa o ňom dozvedeli viac.
Veľmi nás potešilo, že mal vo Vás priateľa, a sme Vám nesmierne vďační, že ste mu po jeho smrti spolu s ostanými priateľmi urobili dôstojnú rozlúčku, venovali sa mladšiemu synovi Ivanovi pri jeho pobyte na Tahiti, a ste ochotný dokončiť úpravu jeho hrobu.
Žiaľ, my rodičia nemáme inú možnosť ako sa Vám poďakovať, iba túto. Takže ešte raz Vám srdečne ďakujeme a želáme, aby Vás v živote stretávali len samé príjemne veci.
S pozdravom Maria a Ľudovít Uher, Prievidza, Slovensko
Preklad odpovede 28.4.2010
Milá Mária Ľudovít
Ivan tu urobil kus dobrej prace. Aj som si želal nájsť si viac vlastného času, aby som mu mohol pomôcť viac. Každopádne sme najdôležitejšie veci dotiahli do konca.
Peter si vybral príliš ťažkú cestu. Počas všetkých týchto rokov sa veľmi usiloval preraziť. Nakoniec sa vzdal.
Často som s ním hovoril, prečo sa nevráti do civilizácie, aby pracoval pre nejakú spoločnosť, a robil svoj výskum pomimo...
Jeho odpoveď bola vždy rovnaká : rád žije v horách, v pokojnom prostredí, kde môže študovať a experimentovať mimo hluku a znečistenia. Zvykol mi hovoriť "Mam lepší život ako je tvoj, keďže pracuješ ako šialený, musíš riešiť mnoho problémov, minúť príliš veľa peňazí, trápiť sa so ženou a deťmi, dýchať znečistený vzduch.... "
Často mi hovorieval "Stanem sa bohatým za pár rokov hneď, ako začnem môj podnik na výrobu spacích vakov." Tiež mi aj vravieval "Nechcem mať deti...", čim mi dával iné filozofické zdôvodnenia.
Nepovedal mi veľa ohľadom svojho života pred príchodom na Tahiti. Len to, že mal biznis predaja počítačov. Nakoniec skrachoval a musel opustiť svoju krajinu. Mal zlé skúsenosti so štátnou políciou keď bol študentom, túžiacim po slobode...
Nikdy som sa nepýtal na jeho rodinu, keďže som ho nechcel znepokojovať, možnože mal rodinné problémy....Keď som videl Vaše rodinné foto - aké len bolo vzdialené od života, ktorý si vybral.
Takýto bolo Peter !! Mimo ciest všedných ľudí...Postarám sa o jeho hrob. Budem v kontakte s Ivanom. Skúsim sa pozrieť, či by som našiel spojenie s knihami, ktoré mohol napísať.
Želám Vám všetko dobré, Bernard
Mama Peťovej spolužiačky Janky
Ja keď som čítala tú knihu, / požičala som jej Zdochnuté srdce / som cítila, že je tu, doma, a odrazu mi bolo veselo, že žije a všetko to bol len omyl, nádherne sa mi to čítalo, preniesla som sa do mladosti, keď chodili spolu s Jankou do školy, keď mi o ňom rozprávala, je to fakt hrozné, že už tu nie je, taký múdry a šikovný chlapec. Je mi z toho veľmi smutno a držím vám palce, aby ste našli pravdu a uspokojila sa. Cítim s vami a chápem vás a som smutná, že vám nedokážem pomôcť. Jankina mama
On Mon, 03 May 2010 20:50:27 +0200 wrote: >Veľmi pekne ďakujem za fotky, Peter na nich vyzerá veľmi dobre, v plnej forme...Verím, že prežil krásnych 18 rokov od tej doby, čo sme sa v júni 1992 videli naposledy. Teším sa na stretnutie s Vami,...a mrzí ma ,že to Peter "zabalil". Počas tých dlhých 18 rokov mi chýbal ako dobrý parťák na hory, a aj ako človek vďaka jeho bystrej mysle...Pokiaľ žil(aj keď na opačnom konci sveta),mal som aspoň nádej, že sa raz opäť niekedy stretneme, ale po sestrinom telefonáte to skončilo...Úprimnú sústrasť
Kamarát Števo
