Rodinné hudobné vytešovanie

Písmo: A- | A+

Na základnej umeleckej škole Jána Cikkera v Banskej Bystrici sa 16. júna 2010 konalo polročné hudobné vystúpenie chovancov. Rodinným klenotom bola naša osemročná Sárinka. Prinášam subjektívnu reportáž priženeného mladého muža.

Ilustračné fotoIlustračné fotowww.theleaf.org

Sárinka, malé dievcatko vo fialovom, sedelo v prednom rade, hompáľalo nožičkami, sediac vedľa mladej pani učiteľky. Sárinka ma učila hrať na starom detskom cymbalíku jednoduché pesničky ako "Pec nám spadla", či "Kohútik jarabý" a iné výukové oddrhovačky. Napísala na papier "noty"-písmená a ja som podľa nich ťukal na farebne označené pliešky. Ce, de,a ,ef...a podobne.

Začal triedny koncert. Sárinka nastúpila prvá zahrať "Medvedí šansón". Jednoduchá skladbička na úvod. Posadila sa za obrovský klavír, pár nôt zahrala a bolo "po vtákoch". Veď je ešte v prípravnom ročníku, začiatočníčka naša. Po nej išiel druhý chlapec, ten brnkal do kláves o niečo dlhšie. Tretia bola staršia dievcina, čo hrala už vyšší hudobný "level".

Ďalšie dievča zahralo katolícku Ave Máriu, nech je tento padlý anjel, ohavná mariánska modla, naveky zavrhnuty Bohom Všemohúcim (moj charizmaticky dodatok). Malá, bacuľatá dievčinka hrala na Yamahu, dlhé elektrické tóny vyludzovala. Lahodné tóny, pri ktorých som si predstavoval nejakú stredovekú bucľatú "pannenku Máriu" s Jezuliatkom v rozkošnej barokovej idylke, inak kult matky s dieťaťom, modlársku to ohavnosť v očiach nás, kresťanskych fundamentalistov.

Tu prislo niečo nové - ďalší chlapec sa poklonil publiku. Hm,učí sa slušným móresom, štuplík v bielej košeli. Tip,tup,tup...,vyklipkával na klaviri nejakú známu skladbu.

Nasledujúce chlapča sa posadilo za klávesy a sústredene zahralo.

Štuplík oranžovom tričku potom lúdil nejakú hudobnú etudu od Krausa. Po ňom sa zase činil starší chlapec, ktorého by som si vedel predstavit aj ako frajeríka s cigaretkou v tlamičke,  a volačo zabrnkal od nejakého francúzskeho skladateľa.

A zase išla naša Sárinka! Pri klavíri sa tentokrát zdržala dlhšie ako na začiatku. Deň predtým mala teplotu, z nejakej infekcie, vravela mi manželka. Aj túto druhú skladbičku zahrala celkom dobre. Síce pomaly, no precízne.

Po nej sa chlapec popasoval s melancholickou (po mojom s depkovaciou) skladbou, ako ju uviedla pani učiteľka. Po nom mladá deva odťukala valčík.

"Cesta zo skoly"-nastúpil hrať štíhly chlapec v bielej košeli. Veselá skladba. Ktovie, čo všetko decká vystrájajú, keď idú zo školy. Skladateľ asi nemal na mysli našu krutú dobu, plnú nástrah pre naše deti, ale zrejme len idylické spomienky zo svojho detstva. Prírodu, zvieratká, dobrých ľudí a tak podobne. Inšpirované iba pokojnými motivmi.

Prišlo aj "Nie sme zlí" od Elánu ! Moderná hitovka, ktorú sme spievali na mojej stužkovej. Chlapec hral do už pusteného hudobného pozadia.

Niečo romantické od Šuberta zadrnkalo malé chlápä v oranžovom tričku.

Posledne vystúpenie boli moderné "Sklíčka" od Modusu na klávesách.

Prezentácia sa skončila, mladá, sympatická "súdružka" učiteľka nafasovala kvietky; aj pofotili sme sa so Sárinkou. Ťutuli muťuli, malá rodinná idylka.

Hútam si tak trochu chlapsky, neotesane, či by sme sa nemohli pozrieť aj na karate sútaž detičiek ? No v aktuálnej rodinnej situácii, kde sú ženy a deti spolu, tam sú len mierumilovné aktivitky typu hudba, jazda na koníkoch. Dóobre, treba ísť aj "na kultúru" trochu pozušlachťovat si vlastnú, tvrdú iliašovskú náturu. Poslušne si odsedieť, nezaspať pritom, tlieskať, tváriť sa pritom ako kultivovaný muž.  Vonku trochu pršalo, driemoty prichádzali....

Zahnala ich a oživila ma malá politická vložka - pani učiteľka zvšetkým prítomným zdôraznila aktuálny problém financovania umeleckých škôl a voľnočasových centier. Reku, treba iniciovať debatu o lepšom rozdelení vysychajúcich peňazí. Nech detičky a mládez majú i naďalej k dispozícii hodnotné aktivity, by sa nebodaj od nudy nepokazili. Kapitalistický pohľad  - nech si platia plnú cenu svojím detičkám - ten sa u nás tak veľmi neujíma. Veď platíme dane, nech sa z nich odlieva aj pre osobnostný rozvoj "držiteľky rána".

Rodinná idylka potom pokračovala posedením v reštaurácii, kam nás pozvali Sárinkyni rodičia. Dievča milo nafukovalo líčka, držiac si hlávku oboma rukami nad stolom, či inak milo grimasilo. Detičky a dospelí sa nakŕmili, Sárinka s bratom potom šantili, lozili hore-dole, liepali po našich kolenach, túlili sa. Aj o môj starý vreckový počítač (iPAQ hp 4350) si zvedavo obzerali, keď som ťukal na jeho display túto reportáž.

A ozaj: radšej ako kviety či iné hmotné pozornosti za hudobné vystúpenie si Sárinka prosí Eurá. Aby mohla za ne kúpiť štvornohému miláčikovi Labe psie pochúťky, či zaplatiť si jazdu na koníkoch... :)