Štrajkujúci sú hlavne mladí ľudia (študenti), ktorí boli v kaviarni zamestnaní. Ako mi povedali, ich zamestnávateľ sám rozhodoval, ako naložiť so sprepitným, a ďalej neplatil pravidelne odvody do sociálnych fondov.
Tak pohár trpezlivosti mladých pretiekol, rozložili sa okolo kaviarne a propagačnými materiálmi, kde už vyše týždňa oslovujú okoloidúcich. Ich akcia je účinná, klientov, ktorých predtým bolo v podniku požehnane, je teraz veľmi málo.
Včera večer (29.10.2007), keď som opúšťal univerzitu, som s nimi podebatoval.
Dve mladé časníčky.
Pohľad na ich stôl. Okoloidúcim ponúkajú kávičku, keksíky. Prispel som im do škatuľky nejakými drobnými.
Skoro prázdna kaviareň, ako som ju odfotil včera večer. V takýto čas býva plná ľudí.
Dnes ráno, cestou na univerzitu, som urobil ďalších pár záberov.
Tu je pohľad na kaviareň z náprotivnej strany cesty. Žena s červenou zásterou hneď za prechodom, pripravená osloviť okoloidúcich, je jedna zo štrajkujúcich.
Náhľad zvonku z opačnej strany do prázdnej miestnosti.
Na vonkajšej terase bol len pár klientov.
Podľa denníka Haaretz spoločnosť prevádzkujúca túto kaviareň podala žalobu za pošpinenie svojho mena na tri čašníčky, ktoré vedú štrajk. Požadujú náhradu škody - pol milióna šekelov. Žalobca to zdôvodňuje tým, že spôsob protestu pri reštaurácii je zámerne klamný a pre spoločnosť poškodzujúci.
Celkovo štrajkuje okolo 30 pracovníkov za údajné porušenie ich pracovných práv.
Oceňujem odvahu mladých židovských žien, že sa pustili do boja proti svojmu zamestnávateľovi - gigantovi. Devy mi povedali, že na súdny spor nemajú prostriedky, tak sa rozhodli pre tento (nízkonakladový) spôsob. V ich protestnej akcii im držím palce. A do podniku nezavítam, pokiaľ ich štrajk bude trvať.
Z pohľadu ekonomického pravičiara (podľa môjho skromného laického úsudku) je to OK. Spory medzi zamestnávateľmi a ich pracovníkmi, akým je aj tento, sa vyskytujú a budú vyskytovať stále. Fungovanie trhovej ekonomiky židovského štátu, myslím, to neohrozí, veď reštauračných služieb je v Tel Avive neúrekom. Ide o to, aby spory boli riešené efektívne a vo fungujúcom právnom prostredí.
V tomto konkrétnom prípade nechcem nadávať majiteľom kaviarne do nenažraných kapitalistov, no čakal by som od nich pružnejšiu a ľudskejšiu reakciu voči svojím čašníkom. "Trucpostojom" sú len a len v strate a očakávanie, že im súd odsúhlasí náhradu všetkého ušlého zisku, nemusí byť v spornom prípade úplne na mieste.
Napokon, argumentoval by som aj Tórou a z nej odvodenými rabínskymi úvahami o obchodných a zamestnávateľských vzťahoch - aj v nich musí byť vládnuť poriadok a harmónia. Síce z náboženského hľadiska reštraurácia nie je košér (cez sabat majú otvorené), no aspoň nejaká tá zamestnávateľská etika by sa mohla vyskytnúť.
