Ako obvykle, vzali ma na ne dodávkou, prichádzajúcou do Tel Avivu ťahom od severu. Takto sa počas sabatu vozí na bohoslužby, keďže mestská doprava vtedy nefunguje. Tá začína cirkulovať až po skočení sobotného odpočinku. Dajú použiť len taxíky.
Pomohol som pred začiatkom zhromaždenia technikovi s káblami okolo aparatúry pre hudobníkov na pódiu, ako aj vyrovnať stoličky, či urovnať knihy v poličke.
Pastor Avi prišiel s návrhom zrušiť množstvo voľných stoličiek vzadu v sále, aby si návštevníci sadali prednostne do prvých radov. Ak by bolo málo miest na sedenie, pridali by sa z naskladaných "stĺpikov" stoličiek pri stene.
Zhromaždenia sa začalo - zaplo sa premietanie na prednú stenu.
Najskôr bola obyklá výzva na vypnutie mobilov; potom sa otestoval preklad v slúchadlách návštevníkov.
Liturgia sa začína tradičným spevom "Šema Izrael..." (Počúvaj Izrael...), ktoré pastor spieval v židovskom modlitebnom plášti s roztiahnutými rukami. Milujem tento hebrejský predspev. Škoda, že my luteráni ho v rozpise nemáme. Máme ale na konci áronovské požehnanie, ktoré sa v mesiánskej kongregácii prednáša v hebrejčine.
Nasledovalo prebehnutie textov z Tóry, ktoré sa čítavajú počas týždňa.
Počas piesní vpredu mávali farebnými zástavami, a medzi nimy bola aj izraelská.
.Tu B’Shvat
Pripomenuli sme si "Nový rok stromov", židovskú tradíciu, týkajúcu sa stromov. K nim sa vzťahuje biblický text Lev. 19:23-25, hovoriaci o sadení ovocných stromov a období, kedy sa nesmie a kedy sa už môže ovocie z nich jesť.
Ceremóniu začali detičky, ktoré "zasadili" rastlinky do veľkého črepníka vpredu, čo bolo pripomenutie sadby stromov.
Avi, pastor, potom predniesol príslušné - štvoraké - požehnanie.
Tu B`Shvat máva v Izraeli svoje trpké prídavky - Server Artuz Sheva priniesol reportáž o zničení ovocného sadu komunity židovskej komunity Gush Etzion Arabmi a ľavičiarmi. Dotyční aktivisti potom obďaleč náhlivo sadili olivovníky .
.O kráľovstve
Pozvaný brat z Jeruzalema mal slovo o Božom kráľovstve. Jadrom kázne bolo, že hoci v súčasná doba nie je ešte mesiáškou ríšou pokoja opisovanou Izaiášom, zárodky avizovaných budúcich vecí sú v zmenených životoch veriacich skrze vieru v Ješuu (Ježiša). Pokánie, učeníctvo, človek narodený znova sú predvojom k večnému životu s Bohom.
Kazateľ to ilustroval vtipným príkladom: v akomsi sci-fi seriáli sa marťania pohybovali medzi ľuďmi v ľudskej podobe, aby na Zemi neskôr vytvorili svoju ríšu, akési "marťanské kráľovstvo". Tak aj my veriaci v Ježiša sa vnútrom odlišujeme sťa títo fiktívni "ľudskí" marťania od ostaných ľudí.
.Exterminácia pôvodného kanáanskeho obyvateľstva
Ako obyvkle, po bohoslužbách som hodil reč s teológom Elkánanom o.i. aj o dobytí zasľubenej zeme starým Izraelom.
K tejto časti biblických dejín bývajú obvykle humanistické výhrady kvôli Božím príkazom na elimináciu domorodého obyvateľstva. Na jednej konferecii napríklad zaznelo z úst teológa niečo o "nemorálnosti" Boha za etnické čistky pôvodného obyvateľstva zasľúbenej zeme.
Prvé padli - ešte za života patriarchu Abraháma - nejakou prírodnou katastrofou mestá Sodoma a Gomora. O pár storočí neskôr nasledovali - tentokrár už mečom Izraelitov - ďalšie národy.
Avšak Hospodin toto prikazuje nie preto, že by mal záľubu v ničení človečenstva, ale preto, lebo miera hriechov obyvateľov Kanáanu bola obrovská. Boh bol a naďalej i je zvrchovaným vládcom nad kráľovstvami Zeme.
Zákon, ktorý dal Boh Židom, im prísne zakazoval praktiky pôvodného kanaánskeho obyvateľstva. Miesto nich určil svojmu národu v Tóre detailné normy pre náboženský a sociálny život.
.Samovražedný útočník ?
Ku koncu bohoslužieb do sály vošiel a sadol si návštevník v zapnutej červenej vetrovke, a s batohom. S bradou a hnedou pleťou. Aj som mal skryté obavy, či náhodou nie je samovražedný terorista, tak som k nemu prišiel a zdvorilo sa dal s ním do reči.
Bolo to v pohode. Keď som mu neskôr povedal, čo som si o ňom spočiatku myslel, povedal mi "šavuah tov" - tj zaželal mi dobrý týždeň po skončení sabatu.
.Demonštranti
V nedeľu po sabate som vo "fitnesku" športového centra - pri šlapaní bycikla a stepera - chvíľu sledoval živý dokument o potýčkach ľavicových aktivistov s vojakmi na sporných územiach.
Pretriasol som potom s kolegom Amirom heroikomickosť takýchto situácií, kedy napríklad vojaci a aktivisti si navzájom prikopávajú - sťa horúci zemiak - syčiaci granát so slzotvorným plynom. Alebo keď sa zapálená aktiviska vešia na džíp, z ktorého potom vyskakuje napálený vojak a dotyčnú dámu odháňa.
Vysvitlo, že Amir má dosť skúseností, lebo on sám - ako člen ľavicovej skupiny - sa zúčastnil podobných demonštrácií. Čo sa on navešal na vojenské džípy...
Na margo "prehadzovania slzáku" ma poučil, že načastejšie používaný slozotvorný granát je taký, ktorému unikajúci plyn z dýz dodáva nepredvídateľný pohyb. Tento typ sa demonštrantom ťažšie "doručuje" späť k poriadkovým silám.
Amir si v tej istej ľavicovej skupine našiel aj manželku. Sú krásnym párikom, ktorý teraz čaká potomstvo. A ich happy-end je bodkou za článkom.
