.9.8.2008
Čítanie a výklad príslušnej (týždňovej) časti Tóry mal brat Zeev.
Stew mal kázanie; "zarastený" brat vpravo simultánne prekladal z angličtiny do ivritu.
Stew zakončil aj áronovským požehnaním.
.16.8.2008
Služby viedol Stew, tu spieva(me) úvodné "Šemá jisrael".
.Dvaja psíkovia, alias "židia" a "kresťania"
Milli, manželka Stewa, mala zaujímavé svedectvo. Stratil sa im totiž štvornohý miláčik. Keďže sa im ho nepodarilo nájsť, zaobstarali si medzitým iného psíka. A čo sa nestalo - asi po dvoch mesiacoch sa ich stratený domáci Rexo našiel. Presnejšie - niekto ho identifikoval podľa čipu pod kožou a kontaktoval štastných majiteľov. Chudák psík dokázal prežiť v uliciach Jaffy asi dva mesiace.
Teraz majú Libermanovci dvoch hafanov. Milli - ako silne veriaca Židovka v Pána Ježiša - "psiemu" príbehu dala patričnú židokresťanskú náplň. Ako inak, veď sa veľmi modlila, aby sa niekto o zatúlaného psíka postaral.
Starší, stratený a znovanájdený psík symbolizuje židovský národ - najskôr si hovie v izraelskom kráľovstve (zaopratrený u Liebremanovcov), jeho pretĺkanie sa ulicami mesta predstavuje 1900-ročny exil. Druhý - nový - psík predstavuje cirkev, kresťanov, čo "nahradili" Židov.
Znovunájdený prvý psík je paralelou k vzniku Izraela na zasľúbenej pôde patriarchov.
Teraz sú obaja psíci - "starší Židia" a "mladší kresťania" pod jednou strechou. Prorocky vzaté - v jednote Mesiáša.
"Parašat Tóra" mal mladý brat Rafi. Jeho otec Baruch mal iste radosť. Takto rozradosteného som ho ešte nevidel.
Pohľad do plnej sály počas chvál.
Takto vyzeral "detský kútik" vzadu v sále. Detičky si mohli kresliť.
Tanec pri chválach. Typické pre židovskú kongregáciu.
Áronovské požehnanie vykonal tento mesiánsky brat. Všimnime si prsty jeho ruky - tie mal v kohanitskom usporiadaní.
Peniaze a šeky z pravidelnej zbierky. Takto funguje financovanie našej kongregácie (neziskovka - v Izraeli pod označením Amutah Agape), a vôbec mnohých zborov - z darov. Z vyzbieraného sa platí prenájom bohoslužobnej sály a kancelárskych priestorov.
Jedlo po bohoslužbách som mal s dvomi osobami - išlo o Roniho, sociálne slabého Žida a jeho dcéru. K spoločnému stolovaniu som sa dostal takto: Roni poprosil po bohoslužbách starších o financie na jedlo. Bol som pritom, tak som sa prihlásil, že ich zoberiem niekam na obed. Dostal som z kongregácie 50 šekelov a išli sme do reštiky, ktorá je na blízkej (-od hotela, kde mávame bohoslužby) benzínovej pumpe. Objednal som im a sebe jedlo a nasýtili sme sa. Jeho dcére nedojedené aj zabalili.
Veľmi si prajem, aby sa Roni (párkrát bol na bohoslužbách; inak teraz smrdel alkoholom) dokázal postaviť na vlastné nohy a žiť v Izraeli dôstojný život. Kiežby mu v tom Boh Izraelov, ktorého zrejme hľadá, pomohol !
