.Na karate
Mastíme sa v kumite so Senseiom Avim. Postavení pri stene, raz ja, raz zase on. To aby cvičenec nemal kam ustupovať, a učil sa dobre kryť a najmä využiť príležitosť na protiútok zo stacionárnej pozície.
Aviho (6.dan, 60 rokov) ruky a nohy lietajú na mňa jedna radosť. Kiežby som aj ja dosiahol raz jeho úroveň ! Sen mladého karatistu...
Čo sa ale nestalo: Aviho chodidlo pristálo na mojom boku v rebrovej časti. No dofrasa...Senseiovo muaši (kop zboku) mi narazilo rebrá, čo cítim v najmä noci, keď sa prehadzujem v posteli.
Ej, Žid, silno si udrel gója, dobrého Slováka ! Potichu v mysli sa popasujem s antisemitizmom a vrátim sa späť do židofilného normálnu. Ale pochvalu som dostal od kouča pred všetkými, že som sa zlepšil. Aj mi spolucvičenci zatlieskali, keď sme stáli zoradení na konci tréningu.
Iná príhoda: trénujeme s Elim vo dvojici a Avi na mňa hučí, že mám ráznejšie udierať.
Trénerko, ja som momentálne tak plný lásky k židovskému národu, že mi je zatažko vážnejšie do Žida, kolegu karatistu, udierať. Ale dobre,skúsim: Eli, sorry za trochu antisemitizmu, teraz budem narábať päsťami silnejšie, Ty Žid jeden (...Krista ste ukrižovali, peniaze, média kontrolujete a podbné drby) ! Kolegovia karatisti sa rehocú.
.Spolubývajúci
Mám spolubývajúceho, hurá ! Minulý rok v novembri som si zmyslel, že už nebudem bývať v izbe sám ako veľký pán postdoktorand. Zašiel som na administratívne oddelenie a drankal som si nejakého Žida (nie Araba). Najlepšie náboženského sionistu s kipou na hlave, ak taký pravdaže bude v ponuke, sníval som.
Judit, čierna Židovka v okuliaroch, čo robí na administratíve, ma varovala, že bývať spolu s niekým je častokrát náročné. Hmm...hútam, posledného spolubývajúceho som mal ako doktorand na Manželákoch v Blave pre vyše siedmymi rokmi. Ale čo - verný svojmu presvedčeniu - požehnám, reku, svojou prítomnosťou nejakého syna Izraelovho, ktorého mi Hospodin dá. Reku, nech Žid a gój spolunažívajú v bratskom porozumení pod jednou internátnou strechou.
Dostal som Pavla, prváka, študenta informatiky, ruského sekulárneho Žida. Úrodné to pole pre moje pôsobenie ! Už som začal po troche pretriasať Tanachi a izraelské politické reálie, pred ním, nech vzbudím zápal za Sion v jeho srdci. Nech sa odo mňa nainfikuje sionizmom, maladec ! Dal som mu druhé meno: Jošáfat, ako ten bohabojný júdsky kráľ z Biblie. A pri tom všetkom si zopakujem aj ruštinu. Učil som sa ju ešte za socíku.
.Galit Poko, bojuj za svoje deti !
Minule som písal o tejto trápiacej sa dcére izraelskej (Izraelská matka: chcem deti späť z Gazy !). Tri deti má v Gaze držané v rodine jej zosnulého manžela.
Jad L´Achim, známa antimisionárska organizácia medzi izraelskými evanjelistami a mesiánskymi Židmi, má v náplni práce aj zachraňovanie židovských žien a ich detí s područia arabských manželov a ich rodín. Chvália sa na svojej stránke, ako vytiahli matku s ôsmymi deťmi z moslimskej domácnosti vo východnom Jeruzaleme.
O Galit priniesli článok, dokresľujúci okolnosti jej prípadu. Jej palestínsky manžel, ktorý pracoval v Izraeli ilegálne, ju nielenže zobral do Gazy so štyrmi deťmi, ale ju aj bil a zadržiaval jej osobné dokumenty. Keď našla silu odísť odtiaľ s tromi deťmi, začala v Izraeli rozvodové konanie. O pár dní jej manžela zabila raketa počas operácie Liate olovo, takže legálne zostávajúce deti mali pripadnúť jej. S tým však nesúhlasí otec jej zosnulého manžela, Abu Rami Kadera, a odmieta vydať tri dievčatá ich matke.
Jad L´Achim, ako píšu v článku, zatiaľ pracuje na diplomatickom poli: lobujú u rôznych organizácii, čo majú pôsobenie v Gaze, aby zatlačili na Kaderu a ten prepustil nelegálne držané deti. Hamasom kontrolovaná Gaza nie je východný Jeruzalem, tam sa nemôžu aktivisti a izraelskí sociálni pracovníci a policajti jednoducho "nasáčkovať" a starému Kaderovi deti odobrať.
Nech Hospodin dopomôže Galit získať jej tri deti, nech ich vytrhne z domu Islamu a vráti ich do domu Izraela matke, kam skutočne patria !
