.Tel Avivská univerzita
Od júla 2008 do konca júna 2009 som tam bol post-doktorandkým stážistom, ľudovo zvaným „postdokom“. Na „School of Chemistry“ sa mi znova podarilo získať druhé štipendium (prvé bolo na rok 2007). Moja poďakovanie izraelským daňovým poplatníkom (predne Židom, tých tam je najviac, potom Arabom, Drúzom a iným pracujúcim komunitám), veď z ich ťažko zarobených šekelov ide na aj „štipká“ zahraničných.
Tel Avivská univerzita je rozlohou azda najväčšia, akú som doposiaľ v mojej krátkej a skromnej univerzitnej kariére zažil. Obrovský komplex budov na kopci je ohradené veľkým plotom. Do vnútra vpúšťajú len cez určené brány, a to po znežnej kontrole batožiny, keďže bezpečnosť je na prvom mieste.
Vnútroareálové priestranstvá sa využívali na rôzne akcie, aj komerčné. Na študentskom dni boli uličky a plochy napratané stánkami. Jedlo, oblečenie, bižitéria, ako i prezentáacie... Zastúpenie mali banky, mobilní operátori, no i prezervatívy, a chasidský judaizmus. Tí sa mi najviač páčili, ako horlivo zvestovali svoju vieru uprostred komerčných a iných lákadiel.
Promócie absolventov, ako som videl, sa konali v letných mesiacoch a to pod otvoreným nebom. Na veľkej vnútrouniverzitnej ploche postavili pódium, priniesli stoličky, ponaťahovali káble a na večerné slávnosti bolo prichystané. Cez deň by sa pre silné horúčavy konať nemohli. Veľmi oceňujem, že každá univerzitá miestnosť, kde sa zdržujú ľudia, má klimatizáciu. Preto som radšej trávil na univerzite ako v internátnej izbe Beit Milman, kde chladenie nebolo. Za mojich študentských a doktorandských čias v "Blave" bolo cez leto v labákoch aj 30 stupňov. Uff.
Samozrejme, v rámci univerzity sa pripomínali aj štátne výročia – pri synagóge postavili pódium, priniesli stoličky pre ľudí a frčalo sa – deň Shoah, deň nezávislosti a iné. A na konci každej slávnosti vždy zaznela izraelská štátna hymna - hatikva.
Naša skupina teoretickej chémie je odfotená tu. Z kolegov sa vyníma ortodoxný Žid Jehuda (Igor, ruský pôvod). S ním som preberal – okrem odborných – aj sväté veci judaizmu. Kedy príde Mesiáš, ako zbaliť babu po židovsky a podobne. Keď som sa ma záver stáže lúčil, ani víno s nami nepripil, lebo nebolo kóšér. Doktorandka Nasťa, ruská Židovka, pri kupovaní alkoholického trúnku nehľadela na náboženský aspekt. PhD-študent Jehuda (po slovensky Júda) je v akademickom prostredí zriedkavý jav - ortodoxných Židov je na ľavicovo-liberálnej pôde Tel Avivskej univerzite nesmierne málo. Kiežby ich bolo viac, želám si (foto). Nezdravý akademický ľavičiarizmus treba kontrovať dobrým ortodoxným judaizmom. Júda mi pred odchodom kúpil košér čokoládky (foto), ako som ho bol poprosil. Nech podporím pre judaizmus vhodnú izraelskú produkciu.
S veľkou láskou som sa venoval mladším kolegom v skupine, nech to malé stádočko odborne prekvitá. Daj Hospodin, aby všetci títo synovia a dcéry úspešne ukončili svoje akademické snaženia a stali sa úspešnými ľuďmi z požehnaného národa Izraelovho.
.Predavač Joel
Stánkar Joel Cohen, inak sekulárny sionista, bol môj kamarát (foto). Častokrát neskoro večer, vrátiac sa z blízkej univerzity, som od neho kupoval potraviny a hlavne ovocie. Ako správny kresťanský sionista - len izraelskú produkciu. Zvlášť som sa ho pýtal, z ktorého kibucu sú tie produkty. I lacno izraelské zástavy som kúpil, a rozdávam ich slovenským izraelofilom.
U Joela si kupovali cigarety aj mladé slečny. Ja, vidiac to, som to Joelovi skritizoval - takto si zobáky vypaľujú tie devy židovské, dúfam, že majú tých predpísaných 18 rokov !
Raz som videl u Joela nakupovať bývalú pani ministerku školstva Juli Tamir, inak ťažkú to ľavičiarku. Keď som Joela nahlas (aby všetci dobre počuli) pozdravil "Požehnaj Ťa Boh", chytro sa pobrala preč. Asi jej to nesedelo...
.Chabad
Židovské hnutie Chabad v tejto časti Tel Avivu (Ramat Aviv) je svojrázny jav. Uprostred sekulárnych Izraelčanov sú títo ortodoxní niečo ako päsť na oko, keďže sa horlivo snažia prinavrátiť sekulárnych Židov do lona judaizmu. Jeden z nich mi utkvel v pamäti - mladý Žid na bicykli, čo vyvolával na okolitých ľudí, aby sa pomodlili, keďže Mesiáš môže prísť každú chvíľu (podľa chabadského mesianizmu). Ateistickým Židom takéto aktivity pravdaže môžu liezť na nervy, nečudo, že v izraelskej tlači som objavil kritické články voči k ľuďom orientovanej náboženskej činnosti Chabadu (niečo ako Taliban, hehe).
Zaujímavú príhodu som mal, keď bolo cvičenie civilnej obrany. Po zaznení sirén sa obyvateľstvo muselo presunúť do najbližšieho úkrytu. Mne to vyšlo v úkryte nášho internátu, ktorý ale je v sekcii Chabadu. Takže sekulárni ("hriešni") Židia sa museli presunúť do spoločného priestoru s nábožnými. Jeden horlivec z nich to hneď využil na judaizáciu a ponúkol modlitebné remienky mladému ruskému Židovi. On hneď odtiaľ utekal preč so slovami, že nevie, či je Žid...
Neďaleko intráku mávali "vo viere odpadnutí" Židia otvorený obchodík aj cez sabat. Cez Pesach dokonca tam predávali kvasený chlieb. Stalo sa mi počas týždňa nekvasených chlebov, že moja chladnička zostala prázdna a v bruchu mi cigáni vyhrávali. A naraz tí "odpadlícki" Židia mi boli dobrí, keď som si mohol u nich chutný chlebík kúpiť, pričom všade naokolo bolo pozatvárané. Hneď bolo po mojom pokrytectve ;)
.Kongregácia
Mesiánska kongregácia (hebr. kehila) Adonai Roi bola mojim duchovným domovom, akousi židovskou „cirkvou svätou“ (tu som spolu s pastorom Avim a jeho manželkou). Tam som sa cez sabaty chodil nielen „mojšovať" (môj slangový výraz pre modlenie, skomolenina mojše, od hebrejského Moše - Mojžiš). No nielen chváliť a oslavovať Boha Izraelovho v Jeho Mesiášovi Ješuovi, ale hlavne po sobotách, kedy bývajú zhromaždenia, slúžiť s technickým zabezpečením. S troškou nadúvania vravím: bol som pre tých Židov azda najväčším pracantom. To ani v domácej luteránskej cirkvi som toľko neslúžil, ako u tých (mesiánskych) Židov. V Prievidzi som len trocha na fare hnoj porozhadzoval, porýľoval, alebo po Službách Božích na oferu dal, a bolo.
A teraz ? Keď som z Izraela domov prišiel, ani som sa v luteránskom zbore neukázal - hneď som sa dal do spolku s proizraelskými charizmatikmi z KS Milosť, čo mi do časopisu Logos dovolili prispievať. A ešte v roku 2007 som svoj blog hrdo vypisoval, ako som k evanjelikom "prestúpil" a teraz po nich ani nepáchnem. Čo povedať na moju obhajobu ? Nuž, uznajú, slovutní bratia a sestry, že Ausburgské vyznanie, či Lutherov malý katechizmus nemajú na moderné, "emerické" vyznania viery od všelijakých "evangelicals", či na charizmatické bohoslužby Milosti. Evanjelický posol spod Tatier nemá na fundamentalistické a proizraelské články Logos-u, myslím si laicky. Tak si vravím - ak nestojíš s Izraelom, denominácia, zakap ! Alebo aspoň nebuď platená z mojich daní.
.Akčné sa nekonalo
Špekulujem, nech ročná stáž má nejaký akčný záver. Hútam, či by som sa nepobil na akej demonštrácii. Ale nebolo možné nájsť pre mňa ideologicky čistú. Žeby s ľavičiarmi a Arabmi, čo každý piatok demonštrujú proti výstavbe bezpečnostného múru na sporných územiach ? Lenže s múrom nesúhlasím ani ja - som radšej za kompletnú anektáciu území Západného brehu spolu s rozmiestnením izraelských silových zložiek. A čo tak sa spolčiť s osadními, ktorí zvyknú načierno zbúchať búdu na nejakom vŕšku-základ buúceho osídlenia, a vojaci IDF im to vždy zbúrajú a vyhodia ich odtiaľ ? To by som ale bol proti izraelským ozbrojeným silám, čo nechcem... Takže žiadna akčná scéna s mojím účinkovaním sa nekonala. Bol som dobrý a slušný chlapec. Vyšantil som sa ja na mojich obľúbených bojových športoch (karate, džudo, sebeobrana). Aha...keď prebiehala operácia Liate olovo v Gaze, Arabi prišli demonštrovať pre univerzitu. Zopár Židov spravilo protidemonštráciu, bola mela a prišla polícia. No na miesto činu som z kancelárie prišiel neskoro, keď už bolo po konfrontácii. Takto som adrenalínové prepásol...
.Ani svätá misia v Gaze...
Toť mi napadlo - skúsim ja dobrodružný pobyt v Gaze. Ale s ušľachtilým, proizraelským cieľom, samozrejme. Niečo viac, než sedieť na zadku a robiť vedu. Niešo dobrého pre deti Izraela v tábore ich nepriateľov mohol urobiť, veď motiváciu mám. Skúsil by som pomôcť Galit Popok dostať jej deti z Gazy (tu je naživo vo videu v hebrejčine), trklo mi. Ako ? Zahral by som sa na akademického ľavičiara, užitočného idiota, čo ide na návštevu ("solidarity academic visit") Islamskej univerzity v Gaze. Pozerám na ich stránku - majú tam aj chémiu ! Aj kolega tam je, Dr.Fakhr Abu-Awad, ktorý učí fyzikálnu a kvantovú chémiu. Júúúj, ten by ma mohol pozvať, spravil by som im prednášku, a potom, sťaby "propalestínsky" návštevník, bych tam špehoval, či nejaké diverzné akcie pre Izrael robil. Ó, Hospodine, pošli ma svätú misiu do Gazy, do tábora nepriateľov Tvojho svätého ľudu ! Ako si dal víťazstvo Saulovmu synovi Jonatánovi, ktorého zavolali Filištínci, a on ich potom mečom pobil (1.Sam.14.kap.), kiežby ma pozvali do Gazy a ja by sa tam v svätom zápale nejako realizoval !
Bol som sa teda ponúknuť ako dobrovoľník pre Yad Lachim, ktorý má tento prípad pod palcom (link, link). V Bnei Brak (štvrť v Tel Avive, kde bývajú najmä nábožní Židia), v hlavnom ich centre, popočúvali môj návrh, ale viac sa mi neozvali. Aj kolega Fakhr mi síce povedal, že by ma u seba v dome prijal, no nebol ochotný urobiť nič ako prijímacia strana jeho univerzity-dokonca ani preposlať môj email zodpovednej osobe z jeho pracoviska. Nakoniec mi z univerzity (po mnohých telefonátoch z mobilu, lebo pevné linky do Gazy z Izraela nefungujú) odpísal ich prodekan pre vedu Adel M. Awadallah, že je nie vhodná politická situácia, a preto pre zahraničných hostí nie je bezpečné prichádzať do Gazy. Takže univerzitné pozvanie padlo.
Skúsil som teda aj kontaktovať palestínskych kresťanov z Gazy, čo majú väzby na Adonai Roi. Shmuel, asistent pastora, mi dal nejaké anonymné emaily na kresťanov. Ozval sa mi ich pastor, Hanna Massad, ktorý ale bol v Spojených štátoch. On preposlal môj email konkrétnym osobám do Gazy. Avšak nikto sa mi z Gazy neozval...
Nedostal som teda žiadne oficiálnejšie pozvanie, ktoré by som použil pre vybavovanie povolenia od izraelskej strany. Nechal som Gazu plávať, lebo dvere tam zostali zavreté....Možno tak to bolo lepšie; vie to najlepšie len sám Pán Boh. Všemohúci asi nechcel, aby som ja, "típek", príliš riskoval pre deti Izraela na nepriateľskej pôde.
.Rôzne
Vraciam sa ja, počestný šuhaj slovenský, vo večerný čas z univerzity. A koho to nevidím v jednej tel-avivskej uličke – predajné ženy: jedna s moslimsku so šatkou na hlave a jedna moletná Židovka. Hohó, sofistikované pokušenie sa vkráda do mysle mojej – či nepožehnám finančne neviestke - šlapajúcej to dcére Izraelovej - za malú službičku pre uvoľnenie telesného pnutia. Odstúp odo mňa, pekelník ! Nebudem popudzovať Boha svätých patriarchov rozmnožovaním hriechov ich potomstva (inak tých synovia Izraelovi produkujú aj tak dosť). Jedine svätým spôsobom budem slúžiť budovaniu Sionu ! Vyznávam, bratia a sestry, že som v myšlienkach zhrešil. Len v predstavách...
Jo, keď už sme pri hriechoch potomstva Jákoba – zistil som, že názov hriechu, proti ktorému sme mali modlitebný pochod Tel Avivskou plážovou promenádou, sa volal Sexparáda 2007. Toť pastor Avi, ako nám vravel, mal sen: pozeral z okna hotela na promenádu, a videl tam plno hriechov. Nakopol aj iných pastorov, a spoločne pochodujúc v Ježišovom mene sme "posvätili" danú lokalitu.
Pri tej príležitosti mi napadlo, ako sa ma bývalá vyvolená, od ktorej som košom dostal, v Jeruzaleme pýtala, na čo práve myslím. Či na hriešne veci.... Zapýril som sa a odpoveď zo seba nedostal. Preto teraz smelo napíšem – hej, síce na hriešne, no predpokladane vykonávané v svätom zväzku manželskom ! Výborné to teologické vyžehlenie pre mladých mužov, čo na sex občas, či castejšie pomyslia – prehlásiť (externý predpoklad), že „to“, čo by chceli robiť, by robili na manželskom lôžku. Hneď je to košér ! Zlaté to rabínske uvažovanie, ešteže som mu pričuchol.
Ad: Loná palestínskych žien. Z minulého pobytu som napísal o.i. aj ohľadne arabských žieb "...kiežby im Hospodin loná uzavrel, nech demograficky ťahajú za kratší koniec... " ... Kajám sa ja z rúhavého textu, bo Hospodin zasľúbil početné potomstvo prvorodenému Izmaelovi. Arabov je demograficky viac, toť vôľa Najvyššieho, biblický fakt, ktorý treba preglgnúť a nereptať.
.Kresťanskí sionisti - moderní križiaci
Tak uvažujem, že Izrael milujúci kresťania sú niekto ako križiaci modernej doby (rozumej po roku 1948).
Kým stredoveké križiacke výpravy mali za cieľ oslobodiť Svätú zem od moslimského vplyvu, novodobí križiaci-biblickí sionisti - sa už nesnažia dobiť Kristove miesta. Usilujú sa posilniť prebývanie starších bratov o viere v ich zasľúbenej zemi, v dnešnom modernom Izraeli. Aby Židia v mieri a v bezpečí prebývali v ich Bohom danej zemi so Júdeou a Samárou (Západný breh) a s Jeruzalemom ako nedeliteľným hlavným miestom.
Už nebojujú mečom, ale slovom, písmom; verejne, demokraticky prejavujú podporu. židovskému štátu. Lobujú u svojich amerických senátorov, iní zase u poslancov Európskeho parlamentu.
Izrael, dúfaj v Hospodina !
