
Potom, čo som prešiel popri "komerčnom" stolíku, kde ponúkali nejaké lacné mobilné telefóny, som sa zastavil pri politickom na výmenu názorov.
Boli to mladí ľavicoví aktivisti, zbierajúci podpisy a rozdávajúci okoloidúcim letáky. Jeden od "Izraelskej komisie proti demolovaniu domov" som si aj zobral.
Odkaz, ktorí aktivisti vysielali, bol - zastaviť izraelskú okupáciu, zastaviť konštrukciu deliacich múrov, nastoliť spravodlivy mier medzi Izrealčanmi a palestínčanmi.
Leták, ktorého vydaniu finančne pomohla aj Európska komisia, poukazuje na biednu ekonomickú situáciu palestínčanov, na "ich" fragmentované územie, na početné vojenské kontroly.
"Palestínsky štát sa zmenil na väznicu", hlása titulok odseku, v ktorom sa o.i. hovorí, že keby Barakova "štedrá ponuka" stiahnutia sa z 95 percent obsadených teritórii bola zrealizovaná, znamenala by uzamknutie Palestínčanov do akéhosi väzenského štátu.
Ako to už býva, leták nespomína palestínsky terorizmus a izraelské bezpečnostné opatrenia charakterizuje čisto ako politické.
Títo aktivisti, ktorí o.i. aj pomáhajú budovať zničené domy palestínčanom vidia cestu v dvoch susediacich a mierovo nažívajúcich štátoch - Izraelskom a Palestínskom.
Na druhej strane sa Izrael sústavne musí kontrolovať palestínčanov z obavy pred teroristickými útokmi a jeho stiahnutie sa z konfliktných území situáciu z bezpečnostného hľadiska len zhoršuje.
Najlepšie to vidno na príklade stiahnutia sa z Gazy. Zhruba po roku znovu stála čižma izraelského vojaka na pôde Gazy s cieľom tlmiť tam ostreľovanie izraelských miest raketami.
Ako vyjsť z tohoto začarovaného kruhu ?
.Biblický územný princíp
V rozhovore so sympatickou devou-aktivistkou som argumentoval zhruba takto: Židia sú jedinečným národom, sformovaným Bohom, ktorý pre nich určil miesto v terajšom spornom území.
Preto Izrael musí predovšetkým dúfať v Hospodina, svojho Boha, nadobudnúť odvahu - a - odmietnuť akékoľvek delenie svojich biblických území v prospech svetom očakávaného palestínskeho štátu.
Tzv. Západný breh, Gazu a Golany mal Izrael už dávno anektovať, ich obyvateľov prijať za svojich. Tak, ako sú plnoprávni izraelskí Arabi, mohli by - po istej dobe - byť aj palestínski. Veď keď Jordánsko, Egypt a Sýria kontrolovali súčasné sporné územia až do šesť-dňovej vojny, prečo by ich nemohol - ako svoje vlastné - spravovať aj Izrael ?
Ak by Izrael bol zostal na celom území Západnom brehu, ako pred dohodami v Oslo, nebolo by treba súčasných múrov, vojenských kontrolných stanovíšť, náročných vojenských zásahov, či búrania domov. Ekonomika palestínskych obyvateľov by bola asi desať krát lepšia ako teraz.
Silný Izrael, pevne veriaci vo svojho a nášho Boha (JHVH) a držiaci sa Jeho Slova (Tóry), ku ktorému patrí aj neutláčať cudzinca, sirotu a vdovu, by bol na svojom biblickom území garanciou spravodlivosti pre svojich občanov. A neboli by dva štáty, ako to chce svet, ale len jeden židovský.
Na záver mi mladá aktivistka povedala, že som asi jediný v univerzitnom areáli, kto má takúto vieru.