Oponenti historických a právnych nárokov Izraela na Júdsko a Samáriu, regiónu známeho ako "Západný breh", používajú presvedčivý argument o tom, že Izrael čelí "demografickej kríze", lebo arabské obyvateľstvo medzi Stredozemným morom a riekou Jordán počtom prevýši Židov. Z toho dôvodu by mal byť ohrozený židovský a demokratický charaktera štátu Izrael.
Preto tvrdia, že Izrael sa musí stiahnuť z území "Západného brehu" (označenie používané z čias jordánskej okupácie do roku 1967, ktorým Jordánske kráľovstvo odlišovalo od svojho vlastného územia "Východného brehu"), vrátane "východného Jeruzalema" - Starého mesta a Chrámovej hory a vyvoriť tam ďalší arabský štát. Golanské výšiny by sa podľa ich zmýšľania vrátili Sýrii. Týmto "ušľachtilým krokom" by sa vyhlo známym obvineniam Izraela z "okupácie", "utláčania", "rasizmu", "apartheidu" a podobne. Nevyhlo by sa pravdaže čiastkovej podtéme o palestínskych Arabov, ktorí sú občanmi Izraela, ani súvisiacej téme "Nakba" (katastrofa) - arabskému podaniu vzniku Izraela v roku 1948, odkiaľ sa datuje palestínčanmi podávaná izraelská "okupácia".
"Demografický argument" bol použitý aj na bývalého premiéra Jicchaka Rabína, aby súhlasil s dohodami v Oslo a bol vyzdvihnutý ľavicovými médiami, tiež na ďalších bývalých premiérov Ehuda Baraka a Ehuda Olmerta, mnohých izraelských ministrov a politikov, ako aj súčasného ministerského predsedu Benjamína Netanjahua. Je tu len jeden problém: je to mýtus, súčasť kampane zničiť osadnícke hnutie. "Demografická hrozba" bola dôsledne vyvrátená rôznymi štúdiami, vrátane "Rozdiel milión osôb" (The Million Person Gap) z univerzity Bar Ilan, či iná práca z Inštitútu pre sionistické stratégie.
Fakt je ale ten, že skoro všetci neizraelskí Palestínčania žijúci v Júdsku, Samárii a Gaze sú pod Palestínskou autoritou (ďalej len PA). Pásmo Gazy vedené teroristickou organizáciou Hamas, je separátnym teritóriom s vlastnou armádou a administratívou; hoci je podporovaná PA, je v opozícii voči vládnemu hnutiu Fatah. Preto "okupácia" Izraelom sa vzťahuje na územie, a nie na palestínske arabské obyvateľstvo.
Právny status týchto území Západného brehu je dišputovaný a nikdy nebol jednoznačne súdne určený. Organizácie ako Červený kríž, Organizácia spojených národov (OSN), Európska únia (EÚ), rôzne politické organizácie a vlády považujú sporné územia za "okupované" Izraelom bez určenia, komu patria. Otázka suverenity predmentných území je predmetom pre ďalšie rokovania.
Podľa dohôd z Oslo boli územia Júdska a Samárie rozdelené do troch kategórii: A - pod úplnou správou PA, B - pod civilnou správou PA, C - pod úplnou izraelskou správou. Žiadni Židia nebývajú v oblastiach A a B, v ktorých žije zhruba milión a pol palestínskych obyvateľov. Všetky židovské komunity (osady) sú v oblasti C, kde žije asi 300 tisíc Židov, spolu s asi pár desiatok tisíc Arabmi (nie sú presné čísla). K tomu asi 200 tisíc Židov žije v novopostavených štvrtiach Jeruzalema od roku 1967 - tieto oblasti boli virtuálne anektované Izraelom.
.Žiadna kríza
Len ak by celé Júdsko a Samári bolo celistvým, administratívne a vojensky nedeleným územím, potom by demografický argument bol prevažujúci. Avšak v súčasnom stave, keď územia sú na základe dohôd z Oslo delené a oblasť C je jednoznačne židovská, nie je žiadna demografická hrozba.
Podobne veľké množstvá Arabov žijú v Izraeli spred roka 1967, hlavne v Negeve a v Galilei. Pozrúc sa na celú populáciu medzi Stredozemným morom a riekou Jordán z demografického hľadiska, situácia by vyzerala šedo - Židia a Arabi takmer v rovnakých množstvách. Avšak ak je tento región členený, perspektíva sa zmení, a údajná demografická hrozba sa rozptýli.
Argument pre podporu židovského stiahnutia sa kvôli "uchovaniu izraelského židovského charakteru" je vágny, a je aj v rozpore s podporou zahrnúť množstvo nežidov (Arabov, afrických prisťahovalcov atď), usilujúcich sa žiť v Izraeli. Snaha ľudskoprávne vyhovieť ilegálnym imigrantom v Izraeli ohrozuje pretrvávajúcu izraelskú židovskú identitu.
Naviac stovkám tisícom imigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí so židovstvom majú veľmi slabé spojenie, bolo dané občianstvo Izraela. Hoci mnohí z nich slúžia v izraelskej armáde a požiadali o konverziu k judaizmu, zostáva v tejto veci istá kontroverzia ohľadom úprimnosti ich záujmu byť Židmi.
Inými slovami, demografické argumenty, zahrňujúce otázky ako "Kto je Žid?" a "Čo je izraelské?" sú komplikované národno-sociálne témy, ktoré sa nedajú vyriešiť zjednodušujúcimi názormi ani manipulovaním štatistiky.
Každopádne, nie je žiadna kríza, žiaden dôvod opustiť Júdsko a Samáriu, aby sa zachránil štát Izrael. Realisticky zhodnotená hrozba palestínskeho štátu vedie k ponechaniu vecí v takom stave, v akom sú. Demografická hrozba je nafúknutá bublina, a izraelské stiahnutie z jeho biblických uzemí nie je nevyhnutné.
ZDROJ: Moshe Dann, Ynetnews 14.12.2010
Vyšlo v upravenej podobe v časopise LOGOS 1/2011 kresťanského spoločenstva Milosť (www.milost.sk).
