.Zle čítali Putina ?
Od roku 2014, kedy došlo k vzniku separatistických, proruských regiónov na východe Ukrajiny, sa ukrajinskí politici veľmi nezamýšľali nad svojou reálnou pozíciou na geopolitickej mape, s ohľadom na ich najbližšieho silného hráča v regióne - Rusko. Ukrajina razila po "majdane" prozápadný smer, vlečúc pritom pomyslenú guľu na nohe v podobe konfliktu s odštiepeneckými regiónmi, tzv. samozvanými republikami Doneck a Luhanks. Nerátajúc Krym, ktorý obsadilo Rusko.
Varovné signály predsa prichádzali - hromadenie a cvičenia ruskej armády na hraniciach s Ukrajinou, varovania spravodajských služieb.
Položme si otázku, na čo sa ukrajinskí politici spoliehali takmer 8 rokov až do dnešných vyhrotených udalostí ? Že si budú pokojne rokovať s EÚ a NATO a nič sa zo strany Ruska neprihodí ?
.Hrubé podcenenie
Až kým ruský prezident Putin oficiálne neuznal odtrhnuté regióny Ukrajine za samostatné republiky a tým si uvoľnil ruky na ich "obranu". Poriadnu obranu, čo pravdaže znamená útoky na všetky ukrajinské vojenské zariadenia, ktoré by mohli "usalašenie" Ruska vo východných separatistických republikách nejako ohroziť.
A tak invázia Ukrajiny ruskými ozbrojenými silami pokračuje. V zameriavači je hlavné mesto Kyjev a vláda prezidenta Zelenského.
Zelenský svetu: pomôžte nám !
Ukrajinská armáda robí, čo môže - bojuje s inváziou. Jej prezident Zelenský prosí svet o pomoc - o poriadnu pomoc, plnohodnotnú vojenskú. A celý svet, NATO, EÚ i americký prezident Biden len "odpaľujú" ekonomické sankcie voči Ruskej federácii. Ukrajina dostáva slovnú podporu svetových politikov, a nejaké drobné zbrane, ktoré veľmi nenavýšia jej obranyschopnosť. Voči masám tankov, množstvu stíhačiek a inej pokročilej techniky Ruska nemá menšia armády Ukrajina veľkú šancu. Uvidíme, ako sa boje v uliciach ukrajinských miest vyvinú.
Je tam ešte jeden dôležitý faktor - Rusko je jadrová veľmoc. Ak by sa regulérne armády NATO zapojili do bojov proti ruskej armáde, ich krajiny by mohli riskovať jadrový útok.
Pán prezident Ukrajiny, nezvážite kapituláciu ?
Vojna sa zvykne končiť aj decentnou kapituláciou jednej strany, ktorá si spočíta, že sa jej neoplatí ďalej bojovať. Straty na životoch, rozbitá celá krajina, utrpenie civilistov.
A tak si ako slobodmyseľný bloger dovolím napísať (niekto by aj povedal, prorusky "zatrolovať") : pán prezident Zelenský, nezvážili by ste kapituláciu pred ruskou armádou a dojednanie dlhodobých podmienok mieru s prezidentom Putinom ? Chcete bojovať za svoju krajinu pred agresorom z východu, čo je síce sympatické, ale je to strastiplná cesta - čím dlhšie budete bojovať, tým väčšie straty na civilnom obyvateľstve a na infaštruktúre krajiny budete mať.
Obyčajní Ukrajinci chcú hlavne mier, stabilitu, prácu a rozvoj. Mnohí nechcú byť povinne odvedení do armády podľa Vášho rozkazu, aby v bojoch s lepšie pripravenou armádou zbytočne umierali.
Pán prezident Zelenský, spočítajte si to - ak môžete, nebojujte márny boj s Ruskom. Veď ste už dávno prišli o východné regióny a o polostrov Krym. Vojensky nemáte na to, aby ste ich získali späť. Neutralita Ukrajiny, primknutie sa k Rusku - čo to nestojí za skutočný mier, kedy sa nestrieľa, nebombarduje a nezomierajú ľudia ?
Moja maličkosť, z pohľadu slovenského akademického mikrosveta: radšej vidím bezstarostných ukrajinských študentov na našej univerzite, a nie ustráchaných, keď majú ísť narukovať do armády a opustiť štúdium na Slovensku.
