Peter Uher Jesenné popoludnie
/ Podľa skutocnosti /
Darmo! Márne som skákal ako fanúšik po góle, márne som kýval rukami, márne sa mi zvyšovala hladina adrenalínu v krvi. Autobus mizol za dedinou a ja som sa pred bránou starých rodičov pomaly ukľudňoval. Počas obeda, ktorý som dostal hneď ako som dooberal hrozno, som celkom zabudol na pravidelné trojminútové meškanie mojich hodín. A tak tu teda stojím zadychčaný na hradskej a preklínajúc zábudlivosť? ....?.aj s podobnými výsadne ľudskými vlastnosťami ríši zvierat. Do odchodu prípoja do štyri kilometre vzdialeného Rudna ostáva ešte dvadsaťpäť minút. Je to bledé, do Dlžína, odkiaľ som si chcel spraviť cez Boškovie laz túru domov, sa veru autobusom ťažko dostanem. Nerozhodne som sa pohol po ceste smerom k Rudnu. Skúsil som ešte stopovať. Okolo prešli asi štyri autá, ale všetky obsadené. Už je to nereálne, málo času. Zastal som a pomaly sa rozhliadam vôkol. Nad krajinou stojí pokojný jasný deň. Sem - tam príjemne, chladivo pohladí mierny vetrík. Z obzoru svieti na mňa lúka Boškovie lazu. Vtom ma začalo napĺňať vzrušenie, ktoré sa ma niekedy zmocní, keď sa zamyslene rozhliadam po prírode. Nádhera vyťahuje srdce z hrude a človek sa ponára do vesmíru. Tu som sa rozhodol - veď do Dlžína je len zo päť kilometrov a zaujmavým terénom. Skoro rovina, lúky, polia sa miestami miešajú medzi dubové lesy. Ešte som tade nešiel, o to viac ma to ťahá. Už je mi jasné, veď aj tak nemám na výber. Vytiahol som mapu, popravil si batoh a vydal sa smerom na Banky. Po ceste som stretal udychčané súdky, ponáhľajúce sa na autobus. Idúc cez Banky, pozorne som si obzeral pre mňa neznámu dedinu. Upútal ma najmä starý, značne vysoký dom s vežičkou. Vo svojom dezolátnom stave si zrejme práve vyberal obeť, na ktorú by sa rád zosypal. Ja som mu asi nevyhovoval, a tak som v plnej bezpečnosti prešiel okolo a priblížil sa ku koncu obce. Zrazu predo mnou vyrástla nie di ale hneď trilema: Ktorou z troch ciest ísť? Spasil ma traktorista schádzajúci na svojom deťmi naloženom stroji z poľa. Po dlhšom rozjímaní mi odporučil ľavú cestu a ja spokojný som sa ňou pustil. Prešiel som okolo veľkého kameňa, z ktorého zadivene na mňa hľadela skupinka osem až dvanásťročných harantov a vyšiel som na strnisko. Bol som nemilo prekvapený, keď som zistil, že cesta odbočuje k rieke. Pretože som nemal chuť robiť okľuky, rozložil som mapu a určoval azimut smerom na Dlžín. Znenazdajky pristálo vedľa mňa zhnité jablko. Dvadsať metrov naokolo nebol žiadny strom, počul som už, že raz počas smršte padali aj pomaranče, ale počasie mi žiadnu smršť nepripomínalo. Zaujmavé, konštatoval som a pokračoval v započatej činnosti. O chvíľu vyššie opísaný manéver zopakovali dve hrudy, tentoraz už z menšej vzdialenosti odo mňa. Hneď na to ďalšia skončila svoj let na mojom batohu. V hlave sa mi začalo brieždiť. Spomenul som si na miestnych chasníkov, ktrých som pred chvíľou stretol. A naozaj! Opodiaľ sa z trávy vystrčili dve hlavy a orlím zrakom skúmali situáciu. Srdce mi stislo od úzkosti - čo to má znamenať? Ale pohroma bola neodvratná. Z troch strán sa zjavili indiáni a obkľučovali ma. V zúfalej snehe o útek som sa pustil po určenom azimute. Len týmto smerom na poli nikto nebol. Ale bojovníci sa vytrvale približovali. Výstroj mali chabú, jeden luk a šlajder, no určite ju vyvážila chrabrosť. Naraz najbližší ostrým tónom zvolal: "Hej, kam ideš? " Vyplašený som sa nezmohol na odpoveď. Znova nasledovali otázky, ale už menej nepriateľským tónom: " Hej ty, povedz nám kam ideš?" konečne som nadobudol sebavedomie a odpovedal som: " Do Bratislavy." Niekoľkí sa začudovali. " Veď do Bratislavy sa ide opačným smerom". " No dobre " ja na to, " ale zem je guľatá a dôjdem tam aj takto". Moje vysvetlenie aj keď s nedôverou prijali. " A odkiaľ si? " - pýtali sa ďalej. " Z Gurunu"- chcel som si z nich vystreliť. Jé, Majka z Gurunu " - nadchli sa. Neviem do akej miery som im pripomínal TÚ Majku, ale keď je do toho zapletený Gurun... Pravda, nebolo ľahké ich obalamutiť. " Klameš, máš obyčajný opasok!" Dal som sa presvedčiť. V tom ich zaujala moja buzola. " Aha čo má!" Jeden si dokonca zašomral pod nos: " Aké čudo, že by bol predsa z Gurunu? " " Nie, to je kompas?" napadlo ďalšieho. " Ja to poznám, to je buzola, máme ju v škole!" vykríkol tretí a pchajúc sa mi pod nohy nakláňal sa nad ňu, aby si ju mohol lepšie pozrieť. Ubezpečil som ho, že sa nemýli. " Aký slepý! "zvolal najmenší a pod nos mi strkal peknú bedľu, čo práve našiel. Nie si ty náhodou na hríboch? Z veľkou slávou objavili po ceste ešte ďalšie dve bedle. Nakoniec ma asi po kilometri opustili a ja som pokračoval v púti svetlou horou, prípadne sa predieral tŕstím a chrastím, čo mi po trase rástlo. Vyšiel som na širokú medzu, odtiaľ som sa jarkom škrabal na pahorček. Zazrel som kríky šípok a ostružín, čo tam rástli a hneď som ich zaregistroval v pamäti. Poznamenávam, že jedným z mojich koníčkov je využívanie darov prírody a preto jedným okom nevidím na konároch šípovej ruže len jej červené plody, ale aj šialky šípkového čaju, na ostružinníku vyrastajú poháre marmelády a nešliapem vedľa akéhosi kvetu, ale vedľa vreca s liečivými rastlinami. Preto si vždy zapíšem, kde čo rastie. Zachvíľu som bol na temene vyvýšeniny, odkiaľ som zazrel neďaleký Dlžín. Krajom poľa som ta došiel, prezrel si časy na turistickom smerovníku a pokračoval som už známmymi miestami. Nad dedinou bolo počuť krik minibaču / podľa veľkosti stáda /. Zháňal dohromady štyri ovečky, ktoré sa mu s bľakotom rozliezali každá iným smerom. Teda nie len ľudia vedia robiť napriek! Obišiel som ten koncert a kráčal ďalej. Vietor zosilnieval a ja som začal dumať nad vzdialenosťou, na ktorú by mi mohol odfúknuť čiapku. Úvahy sa stali bezpredmetnými, keď som vošiel do hory. Tu o nejakom prúdení vzdušných más nebolo ani reči. Nanajvýš som ho v malom rozsahu mohol spôsobiť ja, keď som sa hnal stošesťdesiatkou / ale pulzom / navrch. Výdatne mi pri tom pomáhali tri kilá hrozna a koláčov v batohu, čo som niesol po ceste domov. Tu hore bola už zima blžšie, ako v nižších polohách. Niekde sa nakopilo aj štyridsať centimetrov šuštiaceho bukového lístia. Keď som sa dosýtosti nazväčšoval polohovej energie, udychčaný som zastal na najvyššom bode Boškovie lazu a obzeral sa okolo. Čo som zbadal? Krikľavý príznak ľudskej hlúposti. Široko -ďaleko nikoho, a tu vietor rozžeravoval do červena drevené polená na pahrebe. Navôkol suchá tráva. Maximálne nevhodbný spôsob na rozšírenie výhľadu z tohto miesta. Skoro pol hodiny mi trvalo, kým som pracne nakopanou hlinou pozahášal všetky uhlíky. Pomaly bude treba pred takýmito podpaľačmi ohradiť lesy, veď už majú pekný kúsok prírody na svedomí. Posilnil som sa v starkinej trúbe spevnenou zmesou múky, cukru, masla, mlieka a ďalších komponentov a schádzal dole. Do Bojníc to bola už len chvlíľka, tam som sadol do autobusu a došiel domov. Zaujmavo strávený deň mi navodil príjemnú náladu ako aj rozhodnutie zapratať ním pár stránok našich Svetiel.
S čerstvými zážitkami dopísané dňa 25.12.1983 12 hodín, 13 minút 40 sekúnd. / Dva mesiace po udalosti. Už mi škŕka v bruchu pred obedom.
Peter Uher lll.A
Mimoriadne zasadanie ZO Vesmírnej asociácie galaktických telies, živých organizmov, vlnení, kmitaní a žiarení na planéte Zem.
"Vrelo vás vítam na dnešnej mimoriadnej schôdzi!" prehovoril predseda Asociácie, postarší sivovlasý šimpanz, sediaci za stolom na pokraji čistinky malebného koralového ostrovčeka v Tichom oceáne. " Ako dobre viete, zvolali sme vás, aby ste sa oboznámili s Memorandom ľudského rodu Vesmírnej asociácie..., presnejšie s jeho časťou, ktorej uskutočnenie je plánované na najbližší kvartál. Najprv účasť - ospravedlnená je naša zelená družka Listunilla Rasticci z lokality Smradberg, pretože tam už nerastie, bola vyhubená." Zozadu sa ozval tlmený chachechichot. Predseda sa nasrdil: "hej vy tam vzadu, Roháč s Dikobrazom, čo je na tom do smiechu?! " Zavládlo ticho. " Neospravedlňujem mandelinky z poľa č. 749/ A 41, ktoré dostali novú dávku insekticídov, a tak ich urýchlene konzervujú, aby vydržali požívateľné do najbližšieho postreku, zástupcu však mohli vyslať. A ešte čosi - dnes je tomu práve 114 milónov rokov odo dňa, keď uhynul posledný predstaviteľ druhu Hromdosaurus. Uctime si jeho pamiatku minútou ticha! Stalo sa. " Ďakujem, môžeme pristúpiť k oboznámeniu s Memorandom. " Bod prvý: " - predseda sa obrátil na pani Karlovarskú vřidelní sul, delegátku záujmového združenia Rozpustné látky: " Je tu požiadavka na vášho člena, Fluór:" Zvýšiť svoju koncentráciu v pitnej vode a tým výrazne prispieť k zníženiu kazivosti zubov populácie." Myslím, že úloha je dosť jasná.
"Bod druhý:" Výživu vodného rastlinstva realizovať predovšetkým na báze motorových olejov a saponátov . Ľudia týmto zrejme chcú zabiť dve muchy jednou ranou . - " Poprosím užívať neutrálnejších výrazov! " ohradil sa zľava statný ovad. " vyčistiť vodné toky " " Hurá! " - zacvela sa pstruhovi ľavá žiabra. - " a zvýšiť počet rýb v nich. " " Aby vyriešili potravinovú otázku! " - zachvela sa pstruhovi clivo pravá žiabra.
Bod tretí: Vzdušným silám:- Tornádo s Hurikánom zbystrili sluch: " Kyslé dažde presmerovať zo Škandinávie do oblastí s pestovaním citrónov ". Menovaní dvaja síce ochabli, ale o slovo sa prihlásili Veterné prúdy: " Veď zo Škandinávie do subtrópov sú to tisíce kilometrov! "No, no, no,! " - zahriakol ich predseda. " Treba vyvíjať iniciatívu a nie byť takýto lenivý! ". " Reči sa hovoria, chlieb sa je." Zamrmlal si popod fúz starý Kremeň. Predseda ani keby ho nepočul, pokračoval: " Vezmime si také včely. Nedávno mi priniesli záväzok, že do dvoch dní uskutočnia školenia o novom progresívnejšom pristávaní na kvety hluchavkovitých rastlín." " Nielen včely! " - hrdo vyskočil Ferdo Mravec- " Zlepšením starostlivosti o hydraulické systémy sa zvýšila nosnosť každého mravca v priemere o sedem percent, čo otvára nové perspektívy v histórii mravčieho spoločenstva! " " Áno, tak to má byť! " potešil sa predseda, " ale keď si dávate záväzky, treba rozumne zhodnotiť svoje sily, aby ste neskončili ako dažďovka Šunelčinová, ktorá sa minule tak zaviazala, že sa z toho doteraz nevie vymotať. Ale pokračujem:
Dokiaľ spupný Bermutský trojuhoľník neustane vo svojej deštrukčnej činnosti, budeme ho nútení stale viac obmedzovať vynachádzaním nových trigonometrických zákonov, proti ktorým dozaista nič nezmôže!
" Kvôli ochrane menej skúsených hubárov dáva ďalší bod jedovatým hubám za povinnosť stabilne sa vyznačovať vzhľadom čerstvo rozšľapnutého lajna!"- " Kravského či ovčieho? "- na roztomilej tváričke muchotrávky sa objavil ustarostený výraz.
Bod šiesty: "Zakazuje sa síre, arzénu a jemu podobným vyskytovať sa v čiernom uhlí i v ostatných druhoch fosílnych palív, pretože pri ich spaľovaní sa uvoľňujú do ovzdu -"
Zasadanie bolo ukončené pokusným výbuchom francúzskej atómovej bomby neďaleko od atolu.
Peter Uher III.A
Perspektívy mesačnej krajiny.
Miniatúrne laserové žiariče na Nukleorovej čiapke sa pootočili, nespúšťajúc z mušky sluhu Olurta, verného pánovi aj pod dvetisíc miestnych dolárov ročne. Počítače ultramalých rozmerov umiestnené v šilte vyhodnocovali údaje z optických snímačov. Nukleor si unudene zobral z podnosu obálku, velikášsky ju roztrhol a číta správu:
" Pred polhodinou bol v libérii komunistami zvrhnutý ´D Turzodul. Pre zásadný postoj OSN intervencia USA nemožná. Tvoj John Phiscus / Conkry, Guinea ./"
Admircapitanissima premkol srd. Prudkým pohybol schmatol granát, odistil ho a malým okienkom šmaril do vyhradeného priestoru. Ozvala sa detonácia. " Herrmaxx! " uľavil si ešte a hodil sa do veľkého fotela. Neprítomne hladkajúc leopardiu kožu začal premýšlať o situácii. Za tých sedem rokov, čo je na čele Llunolandu, je to už tretia krajina sveta, v ktorej sa dostalo k moci to pľuhavstvo. Pravda, vždy barbarským násilným spôsobom. Tu v Llunolande , mesačnom miništáte, ktorý má najliberálnejšie zriadenie v ľudskom spoločenstve, je to ináč. Raz za tri roky sú voľby. Občania si dajú vyhotoviť bustu svojho obľúbenca v životnej veľkosti, zámožnejší zo zlata či platiny, väčšinou však zo sádry. Samotný obrad sa koná v dôstojnom ovzduší. Biskup sa prežehná a voliči slávnostne vhodia do fontány so živým striebrom svoje sošky. Tie, čo Boh neprepustil "sitom ", sa z hladiny ortute odstránia, ostatok sa sčíta a stanoví sa nový admiralcapitanissimo. Tradičný ceremoniál pokračuje recpciou. Ale tá špinavá čvarga by len strieľala a triedne bojovala. Nucleor zase začal byť nervózny. Snáď by sa mi zišlo zase hodnotné umenie, pomyslel si prehĺtajúc tabletku. Idem si obzrieť štátny poklad! Pre istotu pojal so sebou dvoch zbraňami naježených robotov i svojho mohutného psa značky doga. Keď prešiel troma pancierovými dverami a vyvolil kód aj na štvrtých, ocitol sa v akomsi obrovskom trezore. Na poličkách z vkusne vyrezávanej umelej hmoty boli naukladané cennosti zo všetkých troch osídlených planét. Šiesty najväčší diamant ľudstva, zlaté religiózne predmety až štyritisíc rokov starých civilizácií. V druhej miestnosti stála dokonca pravá antická socha a v smaragdami zdobenej skrini na skvostných zamatových vankúšikoch bolo uložené modré z neba. Nucleor sa chcel ešte pokochať platinovými prútmi, keďv tom začala pípať minivysielačka vo vrecku: " Adcapino, asi šesťdesiat kilometrov za hranicami sme našli bohaté ložisko rádioaktívnej rudy! Displaye na prístrojoch sú ako divé! Vzrušene vykrikoval minister obrany Ej Phif. " To je fantastické! " nadšene vykríkol Nucleor. Nechal umenie tak a bežal do riadiacej miestnosti. " Hneď vám posielam armádu i stroje! ".
Llunoland ako štát a jeho demokratické zriadenie - admiralcapitanissimo slobodne rozhoduje, občania ho slobodne neuposlúchajú, na čo ich tajná služba môže slobodne odstrániť - je síce vo svete uznané všetkými kultúrnymi štátmi ale ten primitívny zostatok na čele s Rusmi predstavuje už viac ako polovicu ľudstva. Jadrové zbrane, k výrobe ktorých chýba len surovina, by mu určite zvýšili autoritu. Aj keď neboli dosiahnuté dohody o osídľovaní vesmírnych telies, každý má nepísané právo obsadiť niekoľkokrát viac územia, ako je plocha, ktorú v jeho vnútri zastavia. Preto sa už za necelú polhodinu od objavenia ložiska v jeho okolí veselo stavalo. Celý Llunoland sa rozhýbal. Na admiralcapitanissimov operatívny príkaz sa dočasne zvýšila pracovná doba z ôsmich na šestnásť hodín denne. Rýchlo sa pripravoval dovoz stavebných mechanizmov zo všetkých kútov mesiaca.
Prešlo už jeden a pol hodiny. Nucleor sedel za pultom a ohnivo vydával príkazy, rozkazy a nariadenia. Podľa správ, čo priebežne dostával, boli budovy postavené už zhruba na hektári a začalo sa ísť aj pod zem.
Zrazu vstúpil dnu sluha Olurt: " Môj admiralcapitanissimo, vláda Spojených štátov amerických poslala nótu ". Nucleor skleslo preletel papierom:
" ŽIADAME OKAMŽITE ZASTAVIŤ VŠETKY PRÁCE V OKOLÍ PODZEMNEJ ZÁKLADNE NAŠICH JADROVÝCH RAKIET! "
,
Chladnokrvný vrah.
Bol neskorý večer.
Vonku sliepňala pouličná lampa.
Všade ticho.
Zo suterénu prenikalo pivničným okienkom svetlo.
Do práčovne vstúpil chladnokrvný vrah.
Slizkým pohybom zavrel dvere a prešiel do stredu miestnosti. Konečne zbadal ženu, ktorá stála pri práčke a nastavovala gombíky. Žena zdvihla hlavu a zarazila sa
Neurčite pozdravila: "Dobrý večer"
"He, he, he" odpovedal chladnokrvný vrah.
Žena zneistela: "Hľadáte niekoho?"
"He, he, he" odpovedal chladnokrvný vrah.
"Prosím vás, ak níkoho nehľadáte, tak nevyrušujte, mám mnoho roboty!"
"He, he, he" odpovedal chladnokrvný vrah a podišiel k nej kúsok.
"No toto! - žene sa zachvel hlas.
"He, he, he" odpovedal chladnokrvný vrah a vytiahopl slučku z tenkého oceľového drôtu.
Odrazu sa žena vzpriamila a namierila naň pištol.
Zo všetkých strán sa odcapili okienka, vykukli z nich automatické laserové žiariče a dovnútra vstúpili karabinieri so samopalmi.
Muž v strede miestnosti ostal stáť ako obarený.
Netušil totiž, že pred niekoľkými mesiacmi ti bezpečnosť nainštalovala zariadenie na odchyt chladnokrvných vrahov.
Výpočtová technika
V škole kúpili počítač.
Učí žiakov.
Na družstve kúpili počítač.
Určuje osevný plán.
V sklade kúpili počítač.
Eviduje zásoby.
V úrade kúpili počítač.
Diskutuje a pije kávu.
Zmena
" Zmena je život " povedal občan
a vymenil baterky v kardiostimulátore.
Úplatok.
Dáva sa to,
berie sa to,
nesmie sa to,
čo je to?
Romeo a Júlia.
Romeo stál pod balkónom a vypiskoval na Júliu.
Napokon sa objavila: "Ahoj Romeo !"
" Ahoj Júlia, čo robíš večer ?"
Júlia poodhalila blúzku.
" Milujem ťa, Júlia !"
" Aj ja teba, Romeo !"
"Kedy sa stretneme?"
" O pol ôsmej pred obchodom."
" Tak zatiaľ zbohom Júlia !"
" Zatiaľ zbohom Romeo !"
Len čo Júlia vošla dnu, osopila san a ňu matka:
" Ty chodíš s tým grázlom?!"
Pridal sa otec:
" Toho chňupa ti tolerovať nebudem!!.
Obaja jednohlasne:
" Ak s ním neprestaneš, nedostaneš tých sedemdesiat tisíc, čo sme ti našporili na veno!"
" Ale on je fešák!"
" Nás nebudeš poučovať! Povedali sme posledné slovo!"
" Je taký pozorný!"
" Nás nebudeš poučovať! Povedali sme posledné slovo!"
" A má celkom schopnú škodovku po generálnej oprave!"
Nás nebudeš poučovať. Povedali sme posledné slovo!"
Júlia si odhrýzla konček jazyka a vykrvácala.
Romeo si to rozpálil na stopätnásť kilometrov za hodinu.
Potom však pribrzdil a našiel si inú.
Internát.
Traja prváci sa ubytovali spolu na stredoškolskom internáte.
Nezadlho do izby vliezol napitý tretiak.
" Tak, dnes inkasujem 50 Kčs!"
Prváci na seba zadivene pozreli.
"Čo čumíte uchá, tu rozkazujú starší, jasné? Okamžite navaľte päťdesiatku!
"No ale..."
"Žiadne ale, lebo ti rozbijem hubu a potom ešte budeš hodinu skákať odzemok po učebniciach, hej?!"
Zložili sa a peniaze mu dali.
"A na budúce aby ste boli tiež solventní, je to pre vás zdravšie!"
Vyšiel z izby a zacapil dvere.
"No toto!"
"Chumaj tretiacky!"
"Kretén!"
"Čo budeme robiť?"
"Zmlátime ho."
"A ako?"
"Naučíme sa karate."
"On si zavolá kamošov a môžeme ísť do hája."
"Čo keby sa sťažujeme u riaditeľa?"
"Ty si práskač?"
"Ak sa to má opakovať, tak ja na tejto škole ostať nemienim."
"Čo si pomôžeš, všade je to rovnaké."
"Tak čo teda?"
Zamysleli sa.
Z kečiek sa im začalo pariť.
Kuli pomstu.
Na budúcich prvákoch.
Romeo, Júlia a myšacie chvostíky.
Júlia stála pri zaváracom hrnci a vkladala doň poháre s myšacími chvostíkmi v mandragorovom náleve. Vyriekala pri tom čarovné formulky. Odrazu v zámku zacinkal kľúč, dvere sa otvorili a vstúpil Romeo.
"Romeo!"
"Júlia!"
"Od rána som ťa nevidela!"
"Od rána po tebe túžim!"
Padli si do náručia.
"A jak sa darí?" - Romeo pozrel na sporák.
"Ujde to, ale asi nebude dosť viečok."
"Recept máš odkiaľ?"
"Dala mi ho za päť zlatiek babica. Od vianoc musíme každú nedeľu otvoriť kompót. Vylejeme ho do misy, zapálime sviečku a jednnohlasne vyslovíme svoje prianie. Potom sa naše manželstvo nikdy nerozpadne."
"Ale ja pôjdem začiatkom jari na mesiac služobne do Japonska!"
"Romeo, nesmieš odísť, zaváraniny treba otvárať každú nedeľu spolu!"
Ale ak odmietnem cestovať na kongres, vyhodia ma z práce!"
"Romeo, pri všetkých svätých nesmieš odísť!"
"Priveziem ti odtiaľ potkanie chvostíky, tie sú väčšie a účinnejšie!"
"Romeo, zaklínam ťa, nesmieš odísť!"
"Čo keby sa ešte poradíš s babicou?"
V Júlii skrsla iskrička nádeje: "Buď k nám osud milostivý!"
Večer zobrala sedem zlatiek, čo si našporila, a vykĺzla z domu.
Romeo hneď na to vyhrabal tridsať zlatiek, čo v polsedných mesiacoch zatajil na výplate, a tiež sa vytratil. Doma však bol skôr, než prišla Júlia:
"Môj drahý Romeo! Babica povedala, aby si si vzal chvostíky so sebou. Že môžeme otvárať oddelene!"
Romeo žiaril od radosti
Oželel aj tých tridsať zlatiek, čo dal babici.
Vyplatilo sa to.
Konečne bude môcť celý mesiac vyhrávať pod oknom rozkošnej Toschu Ojo, priateľky z minuloročného elektronického kongresu.
Detektívka.
Pán Bylner pristúpil k oknu.
Snežilo.
Odstúpil od okna.
Snežiť neprestalo.
"Na to že je November, padá poriadne" pomyslel si, "len aby som v snehu nezanechal stopy!"
Pán Bylner totiž chystal vraždu.
Plánoval ju dôkladne. Tak, aby sa v správe vyšetrovateľa objavilo:
"Pán Bylner bol v mestečku známy svojou neverou. Zabiehal k mladučkej predavačke v potravinách, čo jeho pani nemohla vydržať. Onen večer šli na prechádzku po lesoparku. Akonáhle sa priblížili k miestu, kde chodník vedie tesne po okraji skalnatého zrázu, pani Bylnerová vytiahla pištol a strelila do muža. Netrafila, ale manžel sa na čerstvom snehu pošmykol a padol. Jeho pani hneď na to spáchala samovraždu skokom do hĺbky."
Pán Bylner sa tešil na slobodný život a mladú predavačku.
Pani Bylnerová sedela v úrade a pilnikovala si nechty.
Keď sa dovarila voda, zaliala kávu a z tuby vysypala niekoľko posiľňujúcich tabletiek.
"Len aby som v poslednej chvíli nezlyhala!"
Pani Bylnerová totiž chystala vraždu.
Plánovala ju dôkladne. Tak, aby sa v správe vyšetrovateľa objavilo:
"Keď pani Bylnerová odchádzala z úradu ako posledná, zanechala dopis na rozlúčku. Písalo sa v ňom: "Manželovu neveru s tou mladou cundrou už nemôžem vydržať. Rozhodla som sa skoncovať so životom. Ale tak, aby mal po celý život ťažké sny. Pri dnešnej prechádzke skočím pred ním zo skaly. " pri prechádzke parkom pani Bylneroá skutočne odrazu povedala mužovi: "Pokazil si mi život. Tak si ho beriem, ale budem ťa každú noc mátať." Ako dopovedala, vrhla sa smerom k zrázu. Manžel však v momente skočil za ňou, chmatol ju a hodil opačným smerom. Pri tom ale stratil rovnováhu, pošmykol sa a zrútil sa zo skaly. Jeho manželka dostala šok, a tak ju ležiacu na zemi našiel náhodný okoloidúci."
Pani Bylnerová sa tešila na život s jemným a milým priateľom, s ktorým sa zoznámila v kúpeľoch.
V správe vyšetrovateľa sa objavilo:
Pri prechádzke pustým lesoparkom šli manželia Bylnerovci popri skalnatom zráze. Pán Bylner začal vyťahovať ruku z vrecka a v tom istom momente ho jeho pani začala ťahať smerom k zrázu. Pri tom zazrela, ako jej muž vytiahol z vrecka pištol. Zavrávorala a padla na zem.
Pán Bylner ostal bezradne stáť.
Celú scénu pozorovali dvaja športovci, ktorí pána Bylnera odzbrojili a oboch predviedli na políciu."
Čo sa viac oplatí.
Líška a potkan sa hádali. Líška tvrdila, že sa viac oplatí ľstivosť, potkan že galantnosť. Tak sa rozhodli si to vyskúšať.
Na strome sedel kolibrík a v zobáčku mal syr. Líška k nemu opdišla a vraví: "Aho kolibrík, máš pekné perie"
Kolibrík od radosti podskočil.
"Pôjdeš na dovolenku k moru?"
Kolibrík prikývol.
A čo myslíš, vyhrá Sparta či Slávia?
Kolibrík otvoril zobáčik, syr mu vypadol a líška ho zožrala.
Na strome sedel kolibrík a v zobáčku držal syr. Potkan k nemu podišiel a vraví: "Ahoj kolibrík, máš pekné perie".
Kolibrík od radosti podskočil.
"Pôjdeš na dovolenku k moru?"
Kolibrík prikývol.
"A čo myslíš, vyhrá Sparta či Slávia?"
Kolibrík otvoril zobáčik a syr mu vypadol.
"Jé, niečo si stratil" upozornil ho potkan.
Kolibrík zletel na zem.
Potkan ho zožral aj so syrom.
Autostop.
Stopár stál na diaľnici.
Išlo auto.. Stopár zdvihol ruku: "Dobrý deň!"
Auto nezastavilo. Stopár si pomyslel: "Choďte do prčíc!"
Išlo auto. Stopár zdvihol ruku: "Dobrý deň!"
Auto nezastavilo. Stopár si pomysle: "Choďte do prčíc!"
Išlo auto. Stopár zdvihol ruku: "Dobrý deň!"
Auto nezastavilo. Stopár si pomysle: "Choďte do prčíc!"
Prešlo mnoho áut.
Išlo auto. Stopár si pomyslel: "Choďte do prčíc!"
Auto zastavilo.
Za stopovanie na diaľnici je totiž pokuta.
Repka.
Dedko ťahal repku.
Nevládal, tak zavolal babku.
Dedko s babkou ťahali repku.
Nevládali, tak zavolali otecka.
Dedko s babkou a s oteckom ťahali repku.
Nevládali, tak zavolali mamičku.
Dedko s babkou, s oteckom a s mamičkou ťahali repku.
Nevládali, tak zavolali synčeka.
Dedko s babkou, s oteckom, s mamičkou, a so synčekom ťahali repku.
Nevládali, tak zavolali dcérku.
Dedko s babkou, s oteckom, s mamičkou, so synčekom a s dcérkou ťahali repku.
Napokon povolila.. Všetci popadali a zašpinili sa.
Nie vždy sa oplatí ťahať za jeden povraz.
Ako milovať.
Malý mužík šiel po ulici a v ruke držal knihu "Ako milovať".
Zbadal Mirku.
"Ahoj kočka"
"Ahoj"
Tľapol ju po zadku. Dala mu facku.
Mužík pozrel do knihy: "Na dievča nemožno ísť zhurta,..."
Zbadal Evku..
"Ahoj kočka"
!Ahoj"
"Máš pekné nohy"
"Ja viem"
Tľapol ju po zadku, dala mu facku.
Mužík pozrel do knihy: "Komplimenty majú byť svieže a neotrepané,..."
Zbadal Janku.
"Ahoj kočka"
"Ahoj"
"Máš pekné nohy"
"Lezie tip o nich chrobáčik"
"Ja viem"
"Ja budem tiež chrobáčik"
"Chichichichi"
"Čo robíš večer, kočka?"
Tľapol ju po zadku. Nedala mu facku.
"Platí, uzavrel mužík-ufón, vystrčil zamaskované tykadlá, obrátil nimi stránku a začal pripravovať ďalší experiment.
Hudba budúcnosti.
Hudbu budúcnosti budú komponovať erudovaní skladatelia.
Budú mať kvalitné hudobné vzdelanie, talent, skúsenosti, tvorivú invenciu.
Hudbu budúcnosti budú hrať dokonalí interpreti.
S citom pre dielo, s fantáziou, s profesionálnou zručnosťou.
Hudbu budúcnosti budú počúvať vzdelaní poslucháči.
Hudbe budú rozumieť, bude v nich prebúdzať to krásne, čo je vo vnútri človeka.
Pri hudbe si oddýchnu, načerpajú nové sily,
Hudba v nich zanechá hlboké pocity ľudskej spolupatričnosti.
Hudbu budúcnosti budú hrať každú sobotu v Salzburgu,
v koncertnej sieni na Hauptstrasse 15.
Najviac nepríjemností.
V domácnosti sa viedli spory, kto narobí ľuďom najviac nepríjemností.
Argumentuje televízor:
"Keď sa pokazím, nezoženú opravára skôr ako za mesiac."
Žehlička oponuje:
"Ja sa môžem tiež pokaziť. Navyše mám prepálenú šnúru a kopem."
Do diskusie vstúpi s istotou chladnička.
Ja síce nekopem, ale ak sa pokazím v lete, je to koniec."
"Čo vy," ironicky preberá iniciatívu teplá voda.
"Keď je nízky tlak, ľudia úplne šalejú"
"Má pravdu" prehodí televízor.
"Fakt" pripustí žehlička.
"Je to tak" súhlasí chladnička.
Všetci prikyvujú.
V tom do kuchyne vpochoduje mravec faraón.
Smrť starého plešatého kovboja.
Starý plešatý kovboj sedel na koni a rozhliadal sa po prérii. Bolo pekné dopoludnie a rosa už usýchala. Vo vzduchu švitoril slávik.
V diaľke sa čosi mihlo.
Kovboj zbystril pozornosť. Áno, sú tam ľudia. Už ich videl jasne - divokým cvalom sa k nemu hnali indiáni.
"Kečupovia!" - hlavou mu preletelo hrozné poznanie.
Indiáni boli čoraz bližšie. Kovboj nelenil, vytiahol winchestrovku a začal páliť. Jeden, dvaja, traja divosi zleteli z koňa. Avšak indiánov bolo primnoho. Okolo zasvišťali šípy. Jeden z nich trafil koňa, ten sa prudko vzopäl, kovboj zletel na zem a stratil vedomie.
Prebudil sa s bolesťou po celom tele.
Bol priviazaný k táborovému stĺpu. Okolo pobiehali indiánske decká a vyškierali sa mu. Z neďalekého wigwamu ho pozorovala celkom zachovalá squaw.
Pokúsil sa pohnúť.
Nešlo to.
Laná ho k stĺpu pútali dokonale.
Rezignoval a čakal, čo sa bude diať.
Asi o hodinu sa ozvali výkriky a vôkol sa zhŕkli tancujúci, poskakujúci a zmietajúci sa divoko pomaľovaní idiáni. Z ich stredu vystúpil Hlavný Kečup.
"Bledá tvár! Ty bola dosť veľký hrdina. Ty nám zabila tri svalnatá bratia.
Ale my púšťala na slobodu len moc veľký hrdina. Ten musela zabiť až sedem svalnatý bratia.
Bledá tvár! Ty mohla vybrať. Alebo zabila v súboji ešte štyri svalnatá bratia, alebo bola poliata kečupom na obed!"
Kovboj sa chytil poslednej možnosti:
"Hlavný Kečup! Chcem bojovať so štyrmi svalnatými bratmi v súboji."
"Dobre bledá tvár," s uspokojením vyhlásil náčelník, "ale teraz sa vymenila zbrane. Bratia si vzala ohnivé palice Winchester a ty naša sekera!"
Tak skončil starý plešatý kovboj.
Inkriminovaný predmet.
"Obžalovaný!
Na zhotovenie inkriminovaného predmetu sú potrebné prepočty na výkonnom počítači. Zneužil ste centrálny computer vášho výskumného ústavu?"
"Slávny súd!
Použil som osobný počítač privezený zo služobnej cesty v Japonsku."
"Obžalovaný!
Inkriminovaný predmet je zhotovený z vysokoušľachtilej ocele. Ukradol ste ju vo vašom výskumnom ústave?"
"Slávny súd!
Oceľ pochádza z podnikového smetiska."
"Obžalovaný!
Na opracovanie tohto materiálu sú potrebné špeciálne stroje. Obrobili ste si ho vo vašom výskumnom ústave?"
"Slávny súd!
Oceľ síce bola opracovaná ako fuška v jednom podniku, ale robil to môj známy."
"Obžalovaný!
Dôležitým komponentom inkriminovaného predmetu sú dokonca rádioaktívne látky. Odcudzili ste ich vo vašom výskumnom ústave?"
"Slávny súd!
Pred pätnástimi mesiacmi som vo výskumnom ústave podal zlepšovací návrh. Umožňoval mnohonásobne zvýšiť výťažnosť pri získavaní rádioaktívnych látok z morskej vody. Keďže zlepšovák doteraz neprijali, skonštruoval som si potrebnú aparatúru sám a zobral ju na dovolenku do Bulharska."
"Obžalovaný!
"Porota dôkladne zvážila všetky skutočnosti. Ako poľahčujúcu okolnosť vám slúži fakt, že ste zhotovením inkriminovaného predmetu chceli dokázať opodstatnenosť svojho zlepšovacieho návrhu.
Obžalovaný!
Odsudzujem vás na prepadnutie inkriminovaného predmetu a poriadkovú pokutu.
Zároveň sme sa uzniesli navrhnúť parlamentu schválenie zákona, ktorý by občanom zakazoval výrobu a vlastnenie atómových bômb."
Sex.
Objať kočku okolo pásu.
Hravo sa usmieva.
Vopchať ruku pod svetrík a pretlačiť ju až na cecoček.
Pomačkať ho.
Položiť dlaň na lýtko.
Prejsť okolo kolena na stehienko, na chvíľu odbočiť, potom pokračovať, vopchať ruku pod svetrík.
Znovu pomačkať cecoček.
Dá mi pusu.
Ležať na posteli.
Maznať sa.
Objímať sa.
Milovať sa.
Vliesť do nej.
Zažiť si orgazmu.
Potom sa otočiť a slastne zaspať.
O hodinu sa zobudiť.
Nasadiť všetky sily a utešovať ju.
Aby sa z nahnevanej partnerky znovu stala nenahnevaná kočka.
Hrať sa.
Do rána sa naťahovať v posteli.
Naťahovať sa po kočke.
S citom.
Hladkať sa.
Všelikde. Bozkávať ju.
Na mňam telíčko.
Preťahovať sa, rozprávať sa, maznať sa.
Nad ránom zaspať.
Balada o ranenom chlapcovi
Zašepkala chyžná
čo v bielom dome zametá,
že Reganovi, že jemu
hotoví sa raketa.
Keď dostavajú raketu,
pripravia ju ku letu,
naloží sa jedlo, piť,
nebude tu hlad strašiť.
"Je už všetko v poriadku?"
skúma kovboj záhradku.
Fonotéka, kino, sauna,
posilovňa - láska dávna.
"Pozor! Pripútať sa!"
"Nefajčiť!" - velí kompjuter,
a prezidentík, sláva mu,
imä rúča pre chuder.
Do bunkrov lezie personál,
čo palivo pumpoval.
Víria bubny, fanfáry,
úsmev ihrá na tvári.
I vzniesla sa kozmoloď
/ ty človeče rukou hoď/
nech si zmizne v vesmír tmavý
Grenade sa hneď uľaví.
Fičí, letí, blýska,
k mesiacu tiahne astroplán,
a k čomu sa to nakláňa
Ameriky veľký pán?
Sníma puzdro, odkladá,
zlomyselnie nálada.
Siahol rukou, zatlačí -
preľakli sa Apači,
keď sa roztrhlo pole,
z neho štartujú hore
nukleárne v ohňoch desy -
to sa práve svet obesil!
Kam sa vybral Ronald,
za akým cieľom putuje?
Že nebo, tak stojí odpoveď,
vraj raj jeho cieľom je!
No sizyfovská robota
vesmírom sa čo motá.
Nebo, pravda hľadaná
nejestvuje nirvána.
Žiali Regan v rakete,
že niet neba vo svete.
V lazarete chlapec fňuká,
že mu chýba pravá ruka.
Jarná búrka sedemdesiateho štvrtého
En - krát klip - klop bije na okno s vysokou frekvenciou.
Blok vzduchu pred domom vlhúčko šumí bitý vetrom.
Sprcha mokrí chodník, oblaky splývajú so špinou,
neutralizujúc prášiprach, sviežiac vlasy zeme.
Čistá tráva vstáva, sýti sa, bujnie v nej chlorofyl,
množia sa vodné zrkadlá, oblizujú asfalt,
Vzduch priezračnie, priestor do diaľky zatláča hranice.
Klip - klop, posledné klip - odtiahla búrka preč.
Zem kvapku sklamane pregĺga, roztlačená suchom.
" Čo ste to za ľudia, spravte v nebi vodovod! "
Analytická geometria.
Vonku večer
vnútri lampa
elipsa vie
nervy drankať.
Rovnica mi
dotyčnice
furt uteká
do ulice.
Naháňam ju
po papieri
a či mám snaď
v hlave diery?
Strovila mi
tri hodiny
tri hodiny
dobrej driny.
Sprava, z ľava
okľukami
ťažké je to
skúste sami!
O deň potom
vonku blato
z voleja som
prišiel na to.
Rajom
pretlačiac sa vzduchom cez dolinu
vyliezol som na Čierny vrch.
Jeseň
v tieni, v škárach kopcov sneh už vrždí,
priestor horí jasným nebom.
Ledva!
Pod chvíľou som stratil rovnováhu,
keď zaprela sa noha o ľad.
Stojím,
trochu čniem sa na vrchole holom.
Nádherné je nekonečno!
More
miesto oblačných vĺn duje sa zem
leso - pestro - fantastická
Obzor -
dnes je posunutý priďaleko,
kde sa jemnopráši opar.
Prebudiť sa okolo obeda.
S dobrou náladou.
Začať si robiť výčitky.
Prečo nerobím na počítačoch nič zo svojich plánov.
Zo svojich veľkolepých a užitočných plánov.
Zaháňať výčitky.
Politika je prednejšia.
Nikto sa neobjavil,
Kto by robil poriadnu politiku,
ku komu by som sa pridal.
Musím si pomôcť sám.
Bojovať za demokraciu.
Bojovať za konštruktívnu spoločnosť.
Za slobodu prejaviť názor.
Za iné slobody.
Elementárne.
Za inteligentnosť.
Ležať v čs. nápravnom zariadení.
Na studenej podlahe a zvíjať sa.
S vybitými zubmi.
Dokopaný a tečie zo mňa krv.
V hustom cigaretovom dyme.
Okolo kriminálnici.
Ja poburovač, podvracač, rozvracač.
S rozbitým nosom.
Medzi primitívmi.
Pod vedením socialistických kápov.
Na studenej podlahe.
Ľudia, ste kreténi.
Planéta makových slížov.
Všade sa jedia makové slíže.
Pracujúci vyrábajú makové slíže.
Hlavou planéty je makový slíž.
Zastupujú ho podslíži.
Rezorty spravujú slížoví ministri.
Zákonodarným zborom je makovoľudové zhromaždenie.
Poslanci jednohlasne hlasujú za vec makových slížov.
Do funkcií sú vyberaní najväčší jedáci makových slížov.
Všade sa jedia makové slíže.
Pracujúci vyrábajú makové slíže.
Hlavou planéty je makový slíž.
Na čele vlády stojí slíž.
Zastupujú ho podslíži.
Rezorty spravujú slížoví ministri.
Zákonodarným zborom je makovoľudové zhromaždenie.
Poslanci jednomyseľne hlasujú za vec makových slížov.
Do funkcií sú vyberaní najväčší jedáci makových slížov.
Všade sa jedia makové slíže.
Pracujúci vyrábajú makové slíže.
Vedúcu úlohu má strana makových slížov.
