.Deklarácia
"Vláda jeho veličenstva je naklonená k založeniu národnej domoviny pre židovský národ v Palestíne, a vyvinie najlepšiu snahu, aby dosiahla tento cieľ ..." stojí v liste vtedajšieho britského ministra zahraničných vecí, Lorda Balfoura, adresovaného Lordovi Rotschildovi, lídrovi britskej židovskej komunity, aby ten odkaz ďalej posunul svetovej sionistickej federácii.
Deklarácia bola výsledkom úsilia sionistických lídrov, zvlášť ChaimaWeitzmanna v Londýne, chemika, ktorý vojnovej Británii pomohol fermentačnou technológiou pre produkciu acetónu, nevyhnutnej zložky pri výrobnom procese výbušnín, a ktorý sa stal prvým izraelským prezidentom.
Británia neskôr deklaráciu územne okresala (zo Zajordnánska vytvorila ďalšie arabské kráľovstvo), a v Bielych listinách,ktorými počas druhej svetovej vojny redukovala židovskú imigráciu dosvojho mandátneho územia, sa snažila presvedčiť, že "národnou domovinou"nemyslela štát.
.Aktuálne
Teroristi Fatahu v Gaze vo štvrtok oznámili (Arutz Sheva), že si výročie "zlej Balfourovej deklarácie" pripomenú odpaľovaním rakiet na Sderot a priľahlé židovské komunity, čo je zároveň aj odozva na antiteroristické operácie IDF.
Prieskum verejnej mienky v Izraeli ukazuje, že skoro polovica opýtaných z radov mládeže nepozná obsah deklarácie. Minister sociálnych vecí, Yitzchak Herzog, plánuje vládnemu kabinetu predložiť návrh, aby sa výročie pripomínalo oficiálnou ceremóniou v Knessete.
Izraelčania si v tento deň (3-4.11.2007) pripomínajú veľkým zhromaždením v Tel Avive dvanáste výročie (podľa nežidovského kalendára) zavraždenia Jichaka Rabína. Až sto-tisíc ľudí sa zúčastňuje ceremónie na Rabínovom námestí, ktoru si propomínajú tragickú smrť muža, ktorý odovzal kus zasľúbenej zeme arabským nepriateľom v rámci naivnej politiky "krajina za mier".
.Predchodcovia kresťanského sionizmu
Lord Balfour k sa k nim zaraďuje pre svoju biblicky založenú protestanskú nábožnosť. Ako dišpenzacionalista veril v obnovenie Izraela v spojení s druhým príchodom Krista. Ďalej je to generál Alenby, ktorý v decembri 1917 oslobodil Jeruzalem z tureckých rúk, a ďalší. Spoločnou črtou týchto ľudí bola viera, že Boh znovu zhromaždí do zasľúbenej zeme, ako je predpovedané prorokmi v Starom Zákone, ktorý títo protestanti takisto pokladali za platné slovo Božie.
Americký teológ Thomas S. McCall sa vo svojej eseji zamýšľa aj nad paralelami biblických a moderných dejín, spojených s vyvoleným národom. Porovnáva Kýrov výnos, ktorým v biblických časoch povolil Židom návrat na Sion, s Balfourovou deklaráciou:
"Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Boh nebies, Hospodin, dal mi všetkykráľovstvá zeme a prikázal mi vybudovať Mu dom v Jeruzaleme v Judsku. Kto je medzi vami zo všetkého Jeho ľudu, nech bude s ním jeho Boh, nech ide do Jeruzalema ... " (Ezdr. 1:2-3b)
V oboch prípadoch svetové mocnosti, zapojené do procesu, mali politickú a vojenskú kontrolu nad Jeruzalemom a zasľúbenou zemou, a prejavili záujem o návrat Židov do ich vlasti. Samozrejme, v oboch prípadoch existovala (a stále trvá) aj opozícia od okolitých miestnych vlád - v Kýrových časoch boli neprajníci vedení Samaritánmi, v 19.storočí zase okolitými Arabmi.
Moja hlboká pocta pánovi Balfourovi a ďalším protestanským "restorationists" (veriacich v obnovenie Izraela) okolo neho, s ktorým zdieľam hlbokú biblickú vieru, že Boh stojí pri svojom zmluvnom ľude a bdie nad svojou zemou. Mnoho ľudí ako Balfour pôsobí aj v dnešnej dobe, a na svojich pozíciach (vrátane amerického Kongresu) sa títo biblickí sionisti usilujú o dobro pre židovský štát. Moja maličkosť k nim patrí.
