Prídem ráno pred siedmou ešte k zatvorenej budove UNI-kliniky a pomaly sa tlačím hlúčikom ľudí pred vchodom dopredu, bližšie k dverám. Ops, pani vedľa sa pohoršuje, a neskôr zisťujem, že aj pred zatvorenou budovou sa tvorí akýsi pomyslený poradovník ľudí, idúcich najmä k vyťaženým odborným lekárom.
Špekuloval som spočiatku, že do ordinácie na piatom poschodí rezko po schodoch vybehnem a prvý nejako hodím kartu na príslušné zberné miesto. Podobne, ako som to opísal minule. Lenže tento systém už nefunguje. V čakárni nie je žiadne miesto zhromažďovania zdravotných záznamov pacientov, ktoré by pani sestrička po dávkach zobrala. Jednoducho zavolá "ďalší" a pacienti sa medzi sebou musia dohodnúť, kto je na rade.
V čakárni sme diskutovali o tomto systéme. Vysvitlo, že nie ten, kto je prvý v čakárni ide k lekárovi, ale ten, ktorý sa dostavil skôr pred ešte zatvorenú budovu. Hoci som bol fyzicky v ambulancii druhý, predou mnou boli traja-štyria, čo si to vystáli pred UNIklinikou. Niektorí s týmto systémom nesúhlasili, že nie je jasné, kto vôbec pred budovou stepoval skôr, no ja som ho uznal.
Do čakárne prichádzali aj ďalší pacienti, ktorým sa nepáčilo, že nie je možné určenie poradia, a tak sa spoľahli na to, kto je posledný. Ostávala teda častná hra na dohodu "kto je posledný".
Vybehol som najskôr na riaditeľstvo UNIkliniky, a vysvetlil im problém. Odpovedali mi, že každý lekár ako podnikateľský subjekt si určuje pravidlá prijímania do ambulancie. A dali mi kontakt na "Úrad pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou", že tí také veci riešia.
Tu som prišiel s nápadom spísať petíciou nespokojných pacientov. Vypýtal som si dva linajkové papiere a spísal text petície. Jeho jadrom je, aby pán doktor zaviedli jednoduchý číselný systém, aby pacienti vedeli, aké sú na tom s poradím. Prečítal som ručne napísaný text pacientom, súhlasne prikyvovali.
No moju petíciu nikto nechcel - okrem mňa - podpísať. Nikto si nechcel narobiť u lekára problémy. Ha-ha-ha. Tak mi treba - snažím sa riešiť aj ich problémy, všetci kopec pozitívnych rečí a nakoniec žiadny skutok. Slováci - iba pofrflať a nič.
Našťastie sa okrem mňa podpísal ešte jeden mládenec, ktorého týmto pozdravujem. Jeho podpis sa síce nedostal na prilinkovanú oskenovanú verziu, no dostal sa v papierovej k pánu doktorovi, ako zmieňujem nižšie.
Medzitým som sa - čakajúc - modlil, aby ma pán doktor vyšetrili a moju prostú petíciu s dvoma podpismi zhovievavo prijali. Ostatní čakajúci pacienti sa na mňa - aspoň si naivne myslím - ľutostivo pozerali. Niektorí si možno mysleli - aký iniciatívny blbec, čo sa pokúša zmeniť ustanovené poriadky.
Prišla moja chvíľa, keď som prišiel na rad do ambulancie. Spolu s mojou lekárskou dokumentáciou som odovzdal petíciou.
Malé napätie, no atmosféra sa uvoľnila, keď pán doktor uviedli svoje argumenty.
Pred istým časom sa v čakárni pobili pacienti ohľadom položenia zdravotnej karty na stoličku, od čoho sa určuje poradie prijatia do ambulancie (starý systém, spomínam to v článku), k čomu existuje policajný záznam. A ďalej ponechaním karty na určenom mieste nie je zaručená bezpečnosť osobných údajov. A tak sa pristúpilo k súčasnému systému, ktorý je zrejme u všetkých odborných lekárov v budove, že masa rôznorodých pacientov sa musí medzi sebou dohodnúť, kto je na rade. Lekár mi ešte uviedol iný kontrapríklad - jedna pacientka má vo svojej vlasti systém zošita, kde sa zapisuje poradie. V našich končinách by zošit asi bolo treba neustále vymieňať pre poškodzovanie nedisciplinovanými pacientami.
Vybavený, ošetrený a s dobrým pocitom som odkráčal s ambulancie. Aspoň niečo dobré som sa pokúsil urobiť pre zvýšenie pohodlia čakajúcich pacientov.
Rád by som bol, aby tento článok motivoval k zavedeniu nejakého jednoduchého systému určovania poradia prijatia pacienta do ambulancie v prievidzskej UNIklinike. Najlacnejšie praktické riešenie by to asi bolo s číslovanými žetónami, ako to má napr. môj praktický lekár (tiež sídli v UNIklinike). Najdrahšie (menej realistické) by bolo s elektronickým systémom prideľovania lístkov k jednotlivým lekárom hneď na vrátnici.
PS: Niektoré detaily z udalosti boli vynechané, meno pána lekára začiernené. Nuž nechcem si narobiť problémy... ;) Vedenie UNIkliniky je o mojej sťažnosti informované a má kópiu petície (len s jedným podpisom, čo už).
