Poukážem na prípady, kedy po pretrasení problematiky cez "židovské sito", bude skutočnosť už vyznievať inak. .Biskup Vojtaššák a židovská otázka
Spišský biskup Ján Vojtaššák, pôsobiaci v Štátnej rade vojnovej Slovenskej republiky, nebol až taký záchranca Židov, ako sa to kniha o jeho živote - " Sila viery, sila pravdy " 1 - snaží predostrieť.
Jeho list, ktorý údajne poslal vtedajšiemu ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi, v ktorom žiadal zastavenie transportov slovenských Židov, bol len mýtus, hoci táto kniha 1 , rozšírená medzi slovenskou katolíckou verejnosti, sa tejto tézy drží.
Pravdaže, kniha 1 uvádza aj obvyklé klišé, že Židia podľa Vojtaššáka hrali "...v slovenských dejinách...veľmi smutnú úlohu, a to ako vo vykorisťovaní, v rozširovaní alkoholického moru po dedinách pomocou židovskýcj krčiem, ale aj v odnárodňovaní.."(str. 191).
Aj Alexander Mach v nej píše, že ". ..ani jeden národ nemal také dôvody k vysídleniu Židov ako Slováci...Tieto skutočnosti...boli známe každému uvedomelejšiemu Slovákovi " (str. 199). Toto sú skutočnosti proti blahorečeniu biskupa, ktorý zomrel po dlhodobom komunistickom väznení v roku 1965. Neostali ututlané, aj keď niekto môže mať zlý pocit z toho, že za ich odhalením sú " kruhy od židovstva ". .Martin Luther a Židia
Ideme hlbšie do minulosti. Evanjelická cirkev si každý rok pripomína pamiatku Reformácie, vyzdvihujúc prínos Martina Luthera.
Jeho populárna téza spasenia na základe viery pozitívna ovplyvnila stredoveké kresťanstvo, vtedy riadené katolíckymi doktrínami.
No vo vzťahu k Židom išiel reformátor až nadmieru v stredovekých antisemitských šľapajách.
Ako som písal inde , Luther nebol iba akademický antijudaista, čo by si čitateľ snáď aj mohol pomyslieť (aj to ako najjemnejšiu verziu) po prečítaní jeho traktátu " O Židoch a ich klamstvách "(1543), ale aj praktický antisemita, usilujúci sa o vyhnanie Židov z istých oblastí Nemecka.
Kým niektoré luteránske zahraničné cirkvi sa dištancovaliod Lutherovho prístupu k židovstvu, u nás prevláda skôr "žehliaci" názor. Napríklad " ...príčinou Lutherových príkrych vystúpení proti Židom nebol žiadny antisemitizmus, ale hlboké biblické poznanie: Pán J.K., Spasiteľ sveta, prišiel v prvom rade pre Židov...A ich odmietnutie Pána J.K. Luthera vždy znovu poburovalo. " 2
Tak to Luthera poburovalo, že vo svojom komentári k listu Rímskym (k veršu 11 :28) usúdil, že Židov Boh nenávidí, a takisto sú nenávidení apoštolmi a všetkými, ktorí sú od Boha. Lebo neprijali Evanjelium. A sú zato rozptýlení po svete, trestaní. Aby Židom k trestu ešte viac "dopomohol", navrhoval Luther vypáliť synagógy, či zakázať učit rabínom. Doslova to dal urobiť až Hitler.
Kto si tento Lutherov teologický antisemitizmus dobre všimol ? Práve mesiánski Židia, ktorí to rozoberajú na svojej stránke . Tí Židia, ktorí prijali Ježiša ako Mesiáša, a nie je im ľahostajný vzťah majoritného kresťanstva k ich pokrvným bratom.
Škoda, že takáto hĺbková analýza Lutherovej teológie so vzťahu k Židom sa neobjavila v evanjelickej tlači. Hoci, prvá lastovička už vyletela 3 .
.Cirkevní otcovia a Židia 4
Prichádzame k zlomovému bodu. Aký postoj mali cirkevní otcovia k Židom a ako to formovalo teológiu mladej cirkvi, pretrvávajúci až dodnes ?
Každý asi vie, že zničením Chrámu a rozptýlením Židov Rímskou ríšou došlo k formovaniu osobitného spoločenstva veriacich, ktoré si začalo hľadať svoju vlastnú identitu.
Kým do roku 66 po Kr. to bola len sekta židovstva, od prvého storočia sa mladá cirkev začala doktrinálne vyvýjať mimo jeruzalemského centra, už bez dozoru apoštolov a s nežidovskými veriacimi.
Ignácius, biskup Antiochie, napríklad píše (cca 110 po Kr.), že kde je kresťanstvo, tam nemôže byť judaizmus. Cyprián, biskup Kartága, zase uvádza (cca 250 po Kr.), že Židia stratili svoje zasľúbené určenie.
Cirkevní otcovia presekávali nite židovstva v cirkvi ako pozostatky starého zákonníctva tých, ktorí neprijali Krista. Biblické festivaly (šabat, pascha, šavuot-letnice, jom kippur a sukkót - sviatok stánkov) nahradili cirkevnými sviatkami, z ktorých niektoré sú substitúciou pohanských tradícii - Vianoce a Veľká noc. Definitívne utrasenie cirkevných doktrín nastalo až po prijatí kresťanstva za štátne náboženstvo od 4. storočia po Kr.
Iste, národná tragédia starozákonného Izraela nahráva vysvetleniu o akomsi definitívnom "nahradení" Izraela cirkvou, ktorá sa tým stala "novým Izraelom". Avšak v kontraste k tomuto názoru biblické zasľúbenia pre vyvolený národ ostávajú nedotknuté, a neprechádzajú automaticky zduchovnené na cirkev.
Tu kdesi ležia korene povyšovania sa kresťanov nad židovstvom. Že my, kresťania, sme všetko dobré zdedili (s cirkvou), a im, Židom, sa ušli len kliatby. Avšak Pavol, apoštol pohanov, dôrazne napomína ( Rím. 11.kapitola ) proti vystatovaniu sa nad Židmi.
Zdroje: 1Viktor Trstenský: Sila viery, sila pravdy (1990, ISBN 80-85222-00-0)
2Evanjelický posol spod Tatier (týždenník evanjelikov a.v. na Slovensku), 22.11. 2006 - číslo 47, str. 4, vydav. Tranoscius . 3Norbert Hajský: Reformátor Martin Luther a jeho vzťah k židom v Nemecku, Tranovský evanjelický kalendár 2007, Tranoscius, str. 67-72. Reakcia na tento článok je tu . 4Ken Garrison: Hebraic Roots, 1999, ISBN 0-9669174-0-5, Tzemach Institute for Biblical Studies .
