Zdvorilo a srdečne sa mladý nábožným Žid s klobúkom (pod ním veľká kipa), cicitmi na košeli a s knihou v ruke prihovoril ku mne.
Odkiaľ som, čo robím v Izraeli. Či som Žid. A - či verím v Boha a v Jeho Tóru. Jasné, né.
Zhodli sme sa na potom - vychádzajúc z biblickej bázy - na kritike evolučnej teórie. Ja hlavne z ideologických dôvodov, keďže technicky sa nedá považovať 6000 rokov za vek Zeme (ten vychádza na vyše 4 miliardy rokov, ak ma pamäť neklame). No na betón jasné, že Hospodin všetko stvoril, neposkladalo sa to samo.
.Nová Zmluva ako "prídavok"
Potom prichádzame k ďalšej veci - kresťanstvu. Neuralgický bod. Nábožný Žid nechápe, ako môže byť Nový Zákon (hebr. Brit Chadaša) pridaný k Tanachu, veď podľa judaizmu je poznanie Boha plne vyjadrené Tórou. Veď aj preto Židia odmietli Novú Zmluvu, a teda aj kresťanstvo.
Vysvetľujem mu, že Ješua haNocri (Ježiš z Nazaretu) je Mesiáš predpovedaný v Tanachu, ktorý naplnil proroctvá o trpiacom služobníkovi, ukrižovaný bol, a vstal z mŕtvych. V Neho, ktorý je v nebesiach po pravici Otca, verí celý kresťanský svet. Nová Zmluva je takisto Bohom inšpirovaná kniha, keďže ju písali Židia, inšpirovaný Duchom Svätým (hebr. Ruach HaKodeš).
A čo je najdôležitejšie, Ježiš sa vráti a bude vládnuť svetu z Jeruzalema. Vierou v Neho sa vlastne pripravujeme na "občianstvo" v Božom kráľovstve na Zemi.
.Mesiáš - ich rabín
On krútil hlavou a vraví mi, že kráľ Mesiáš je (ich zosnulý) rabín, ktorý bol (nejako) predpovedaný Tórou. A že môže prísť každý chvíľu (to je ich chabadský mesianizmus). S touto identitou Mesiáša som slušne (veď bola priateľská debata), no rozhodne nesúhlasil.
Ale postavil som sa k tomu vedecky: kto bude Mesiáš, syn Dávidov (v rámci júdeo-kresťanského rámca), to uvidíme, až keď príde a zasadne na svoj trón. Dovtedy len môžeme diskutovať, čo z Tanachu na toho-onoho kandidáta "pasuje", a čo zase nie.
.Podľa praotca Noacha
Inak snažil sa, mladý, nábožný syn Izraelov mňa, kresťanského gója, priviesť na "cestu pravdy", rozumej cestu siedmych noachidických zákonov (hebr. Sheva mitzvot B'nei Noach - Sedem nariadení pre deti Noacha), ktorými by som ctil Boha Izraelovho. Hnutie Chabad má v programe šíriť ich, je to judaistická obdoba "evanjelizácie" nežidov, ktorý nemusia niesť jarmo Tóry ako národ vyvolený. Tie sú veľmi blízke desatoru, morálne vlastne totožné. Myslím však, že v prikázaní vyhýbať sa modloslužobníctvu uctievanie Ježiša "škrípe" z pohľadu judaizmu, ktorý Boha chápe "starozákonne", a nie ako kresťanmi definovanú Trojicu.
Chasidi z Chabadu sa snažia oslovovať hlavne "stratené" židovské duše, a priviesť ich do lona judaizmu. Typické pre nich je, že chodia medzi ľudí a pýtajú sa, či si chce niekto nasadiť modlitebné remienky a pomodliť sa. Jedného som videl, ako prišiel aj do supermarketu. A keď zistia, že dotyčný nie je Žid (ako napríklad ja), tak na neho vytiahnu noachidické zákony. Väčšinou ich zvyknú Izraelčania ignorovať. Ja naopak mám náboženské debaty s nimi rád. Môžeme pri nich podebatiť aj o "našich" Mesiášoch.
Každý má "svojho" Mesiáša. Chabadnici veria, že jeho príchod môžu Židia "urýchliť" plnením micvót-prikázaním Tóry a nežidia zase plnením noachidických zákonov. Preto sa snažia - v rámci svojich možností - obe skupiny misijne oslovovať. Aj taký Ahmadinedžád, prezident Iránu, má svojho Mesiáša, skrytého imáma Mahdiho. Spôsob, ako jeho príchod priblížiť, je však iný: jadrovým zbrojením a vyvolaním chaosu a nestability vo svete.
.Ako droga...
Svojské zhodnotenie nás dvoch sa udialo, keď sme sa rozišli po debate (inak so slovami - nech Mesiáš príde) do svojich ubytovní.
Mladý vrátnik, ruský, sekulárny (polo-)Žid sa ma pýta, ako sa mám (obvyklá žoviálna otázka). Ja pochválim výbornú religióznu debatu s nábožných Židom, ktorú mali možnosť počuť (vidieť) aj oni z vrátnice. Mladík mi na adresu Židov z Chabadu s úsmevom vraví, že náboženstvo je ich droga. A dodá, normálne až marxisticky: náboženstvo je ópium ľudstva. Ufff...no má to logiku. Keď Židov, alebo kohokoľvek iného, ich náboženstvo baví, je ako droga. A drogou môže byť aj ópium....Medzi sekulárnymi a nábožnými to aj zaiskrí
Inak, keď už som pri náboženstve, nie vždy sa stret ortodoxného a sekulárneho sektora v Izraeli končí úctivým dialógom. Ako píšu v článku Ynetnews, sekulárni Židia vyhodili z jeruzalemského parku piknukujúcich ultra-ortodoxných spolubratov. Naziapali na nich, ateisti akýsi, a detičky im doplašili, až plakali. No nemajú ich veľmi radi. Vraj sa v Jeruzaleme rozťahujú, neslúžia v armáde, poberajú dávky....
Ej, sekulárne deti Izraela, váže si svojich nábožných spoluobčanov. Aj keď vás občas napaprčia, predsa len sa snažia (v rámci svojich tradícii) reprezentovať Boha.
