V Jeruzaleme začiatok osláv 59.výročia uviedla predsedkyňa parlamentu a dočasná prezidentka Dalia Icík.
"Vyhrávali sme a budeme vyhrávať, lebo nemáme inú možnosť."
"Obyvatelia Iránu, Sýria a palestínskej autority: nebolo už dosť krvi vyliatej, našej a vašej ? Zameňte vaše Kassamy a Kaťuše za počítače a vzdelanie, a nakoniec buďte odmenený mierom a pokojom", povedala.
Oslavy sprevádza množstvo ohňostrojov a večierkov, všade vidno zástavy, spieva sa aj populárna pieseň "Am Israel Chai" (národ Izraela žije).
Avšak po piatich mesiacoch sa zobudilo aj ozbrojené krídlo Hamasu, ktoré pokropilo južný Izrael raketami a mínometnými granátmi. Naštastie nikoho nezabili a škody boli len minimálne.
Izrael vstupuje do 59.výročia svojej existencie s 7,150,000 obyvateľmi, z ktorých je 5,725,000 Židov. Pri svojom vzniku mal asi päťkrát menej obyvateľov a bol hneď napadnutý arabskými krajinami. Z vojny za nezávislosť vyšiel víťazne a preto Arabi výročie vzniku Izraela nazvali katastrofou (nakba, pripomína sa podľa gregoriánskeho kalendára), s ktorou sa objavil problém arabských utečencov.
Židovský štát začínal s maličkým, ťažko ubrániteľným, územím, ktoré mu v roku 1947 odsúhlasili Spojené národy. Značne si ho rozšíril v ďalších vojnách (Golanské výšiny, Gaza, Západný breh Jordánu), no tendencia je vzdávať sa teritórii. Vzdal sa Sinaja v prospech Egypta; mnohé časti Západného brehu ako aj Gazu spravuje palestínska samospráva.
Izrael doteraz nemá pevne stanovené a medzinárodné uznané hranice na spornom území tzv. Západného brehu, na ktorom má byť budúci palestínsky štát. Biblická Júdea a Samária by mala pripadnúť palestínčanom, a to pravdepodobne bez Židov ("Juden rein"). Pre mnohých sú židovskí osadníci, tvrdošijne zotrvávajúci na "okupovaných" teritóriach prekážkou budúceho mierového usporiadania.
.Postoj národno-religióznej obce
Je to ukončenie dlhotrvajúceho exilu židovského národa a treba poďakovať B-u za napĺňanie prorockých prísľubov o návrate Židov do zasľúbenej zeme.
A tak rabinát nariadil ďakovné modlitby a chvály. Mnohí si obliekli sabatové odevy a diskutovali predivné B-žie pôsobenie pri zakladaní štátu Izrael.
Zhromažďovanie Židov v modernom štáte Izrael je predzvesťou ich budúceho vykúpenia pri príchode Mesiáša. Na deň nezávislosti sú modlitby zakončené slovami: "Nech je to Tvoja vôľa, aby tak, ako sme si zaslúžili začiatok Vykúpenia, sme si zaslúžili aj počuť zvuk poľnice nášho spravodlivého Mesiáša (pri Jeho príchode)"
Cesta k vykúpeniu vyžaduje osobnú aktivitu - "podieľanie" sa na proroctvách, ako osídľovanie zasľúbenej zeme (čo ale vyvoláva nevôľu okolitého sveta).
Uvažovanie radikálnejších židovských náboženských "národniarov" ide dokonca až po veľký biblický Izrael, postavenie Chrámu, zriadenie náboženskej rady - Sanhedrinu, či povinnosť cudzincov buď dodržiavať noachidické pravidlá alebo emigrovať.
Mnohí zápasia s teologickým významom založenia židovského štátu, "obnovenia Sionu".
Reformátora Martina Luthera sa pýtali, či Židia v jeho dobe sú stále potomkovia Abraháma. Jeho odpoveď : "Ak sú Židia potomkovia Abraháma, potom by sme ich očakávali späť v ich krajine...A vidíme to ? Vidíme ich žiť rozptýlených a ponižovaných." Čo by reformátor povedal teraz, keď viac ako 5,5-milióna Židov žije v ich biblickej domovine ?
Izrael je potvrdením predivných Božích zasľúbení potomstvu Abraháma, ktorému bolo prisľúbené nielen potomstvo pre požehnanie národov, ale aj krajina.
Aj napriek tomu sú mnohí kresťania sú presvedčení, že oba židovské exily sa skončili v dobe zákonníka Ezdráša a že predpovedané koncové zhromaždenie a oslávenie Izraela bolo splnené v "triumfe" Cirkvi.
