Najstaršie mesto sveta, Jericho, sa v posledných rokoch stalo "spiacou" enklávou, izolovanou od teroristických semenísk v iných lokalitách Západného brehu.
Je horúce, prašné a chudobné, avšak táto púštna oáza vykazuje znaky života vďaka odvážnej žene, vedenej náhlym volaním "získať mesto pre Boha".
Stojaca pred obhoreným krížom, ktorý bol zachránený z posledného požiaru v jednej z budov, kde mala misiu, pastorka Karen Dunhamová rozpráva o jej neobyklej ceste do tohoto starovekého biblického mesta. Jej oči sú naplnené rovnakým zápalom, ako keď káže vo svojej mladej 300-člennej kongregácii.
Skôr ako prišla do Izraela, žila pohodlne ako slobodná matka a asistentka pastora v zbore v Kalifornii. Práve jej bola ponúknutá vlastná televízna relácia v kresťanskej televíznej produkcii v San Diegu. Jej rodina, zvlášť jej rodičia a tínejdžerský syn Blake, boli natešený z možnosti, že Karen konečne dostala "reálny džob" odkedy sa rozhodla vzdať svojho predchádzajúceho života drôg a alkoholu a stala sa kresťankou pred desiatimi rokmi.
Karen však necítila pokoj s novými plánmi. Namiesto toho cítila neprekonateľnú túžbu cestovať do Izraela a modliť sa.
"Bola som tam iba raz na výlete s biblickým inštitútom", povedala. "Vtedy som nedostala víziu pre Izrael - len som si myslela, že niekedy tam prídem sama znova."
Vrátiac sa do Jeruzalema s čerstvým bremenom pre túto krajinu v roku 2002, Karen sa zhostila úlohy modliť sa za potreby svojej domácej cirkvi pri Západnom múre. Kým cestovala krajinou s priateľom jedného dňa, vykonala aj svoju prvú návštevu Jericha, avšak stále nemala špecifický vzťah k tomuto púštnemu mestu.
.Pristúpenie k Jerichu
Potom, počas tretieho mesiaca svojej stáže, Karenin svet sa obrátil zhora nadol, keď ju otec George, katolícky kňaz, žijúci v jeruzalemskom Starom meste, náhle stopol na ulici s neočakávanou zvesťou.
"Ak pôjdeš do Jericha a nasýtiš tam ľudí, môžeš získať mesto pre Krista", povedal jej.
Tieto slová horeli v jej duchu ako ešte nikdy predtým.
.V armáde pomocníkov
Obyvatelia Jericha sú najmä moslimovia s tradičnými kresťanmi, avšak len málo evanjelikálov. V polovici 90-tich rokov, pri vrchole Oslo procesu, Terry McIntosh , pastor z Kentucky, tam prišiel a založil zbor, a dokonca dostal požehnanie od Suhy, ženy Jásira Arafata. Jeho prítomnosť potýrila miestnych militantov Hamasu, a tak nemohol pokračovať pod zničujúcou druhou palestínskou intifádou. McIntosh nakoniec zanechal zbor v rukách miestnych arabských veriacich.
O niekoľko rokov neskôr začala Karen vstupovať do Jericha v čase, keď Američanom nebolo odporúčané cestovať na Západný breh kvôli dlhotrvajúcim teroristickým hrozbám.
Musela merať zdĺhavú cestu cez izraelské armádne kontrolné stanovištia. IDF, na ktoré zapôsobila svojou trpezlivosťou počas hodín čakania v rade, jej a jej synovi nakoniec umožnili regulárny prístup do mesta.
Karen hovorí, že teraz je IDF veľkou pomocou pre presun darovaných vecí cez kontrolné stanovištia a pomáha jej sýtiť palestínčanov. Jeden veliteľ jej povedal, že keď sa pozrel na svoje vlastné dieťa, nechce, aby žiadne iné dieťa nehladovalo.
Dokonca aj Izraelčania je poslali peniaze, a ručne robené dary, aby pomohli jej práci v Jerichu.
Na oplátky izraelskej pomoci, ktorú dostáva, Karen organizuje udalosť nazvanú "Prekročenie" v tradičnom štýle Eliášovho prekročenia rieky Jordán. Toto stretnutie, spojené s pohostením, zblíži palestínskych Arabov, izraelských Židov a vojakov IDF.
Tento rok Karen prijala od návštevníkov finančnú pomoc pre IDF, aby vylepšili svoje kontrolné stanovište. Avšak IDF rozhodli, že je lepšie, keď sa peniaze použijú na nákup potravy a ošatenia pre palestínčanov v Jerichu, a tak ich vrátili nazad Dunhamovej.
.Zbor sa narodil
Nájsť dom v Jerichu nebolo pre Karen ľahké, keďže veľa Arabov si myslelo, že je izraelský špión. Nakoniec jedna vdova súhlasila s prenájmom domu pre ňu v priľahlom utečeneckom tábore.
Pár drobných, ktoré mala vo svojom vrecku, nestoplo Karen a jej syna od okamžitého otvárania jej domu Arabom. Odovzdávali im vrecia s ryžou spolu s letákmi vo vnútri pre tých, ktorí prišli na modlitbu a na biblické vyučovanie.
"Okoko 40-50 miestnych obyvateľov sa hromadilo v mojom dome každý deň", hovorí. "Tancovanie, spievanie a prosby za modlitby. Nikdy nechceli odísť."
Karen tiež pravidelne púšťala film Ježiš v jej garáži, kde asi 250 ľudi mohlo pozerať vizuálnu prezentáciu o živote Ježiša Krista v arabčine. Jedného dňa beduínsky pastier z júdskej púšte zavítal do jej garáže a pýtajúc sa na video. Odišiel z miestnosti so slzami v očiach a pýtal sa pokrstiť.
Čoskoro miestni palestínski policajti z turistické úradu zaklopali na jej dvere, pýtajúc si pomoc s angličtinou. Súhlasila, ak sú aj oni ochotní študovať pritom aj Bibliu. Muži boli udivení o tom, čo Biblia hovorí o Jerichu. Súhlas veliteľa úradu nakoniec umožnil Karen, aby každý mohol navštevovať jej biblické hodiny, a tak vznikol zbor Žijúceho cheba.
.Odpor miestnych
Tieto vrecia s ryžou boli lídrami mešity, ktorí vo vnútri objavili evanjelizačné materiály, čoskoro považované za hrozbu. Varovali mesto, že cudzinci idú ukradnúť ich deti a majú na to reagovať.
Dokonca Karen dostala ručne napísanú vyhrážku smrti a jej budova bola kameňovaná. Jej susedia išli z hrozbami dokonca ďalej a zapálili jej dom, čím sa budova stala zväčša nepoúživateľná. Neskôr aj jej vozidlo bolo zapálené a pneumatiky boli pálené na jej pozemku.
Ničmenej, Karen zostala pozitívne naladená. "Ako sa naučíš kráčať cez oheň a nepopáliš sa pritom, pokiaľ nezískaš prax ?" hovorí.
Aminanda, pravidelná členka v zbore hovorí, že celé mesto akceptuje zbor Žijúceho chleba pokiaľ to Karen nevzdá.
Aminanda hovorí, že miestni začínajú brať Karen ako priateľa.
.Nákazlivá viera
Potom, čo jej "dom" bol vypálený minulý máj, zbor Žijúceho chleba sa premiestnil do väčšej svadobnej haly v reštaurácii vlastnenej tradičnými arabskými kresťanmi. Zhromaždenia boli dva-krát také plné.
Gene Little, duchovný z Jeruzalema, ktorý občas navštívi zbor v Jerichu, hovorí, že "Karen používa typ jazyk, ku ktorému môžu mať palestínčania vzťah. Učí ich, ako vrhať "bomby" lásky a odpustenia na ľudí, ktorí hádžu bomby nenávisti a pomsty."
Aj zázraky sa objavili. Jedno mladé dievča s vážnym postihnutím kostí nikdy nemohlo chodiť. Avšak v decembri urobilo prvé kroky potom, čo sa modlilo za ňu.
.Hladní ľudia
Veľká chudoba je dosť na to, aby odstrašila každého. Podľa úradu nezamestnanosti v Jerichu nie sú žiadne štatistiky.
"Nie sú žiadne čísla, lebo nie je žiadna ekonomika", hovorí pracovní úradu.
Zbor teraz plánuje potravinový program, ktorý má za cieľ nasýtiť 5000 obyvateľov Jericha v prvom roku. Vyčíslili, že desať dolárov nasýti jednu osobu za mesiac.
"Zistili sme, že hladní susedia sú mrzutí susedia", hovorí Karen. "Ak nasýtime palestínčanov, budú mať skúsenosť lásky od kresťanov a potom Izrael bude mať spokojných susedov."
Takisto zbiera zdroje na zakúpenie pozemku pre potravinový dom, ako aj zisťovať spôsob, ako predávať vodu zo starovekého Eliášovho prameňa a tak financovať potravinový program. Zbor v Chikagu je takisto zapojený do sýtenia 120 malých detí za mesiac v Jerichu so začiatkom v marci.
.Rozvetvovanie
Dunhamovej najnovší projekt "Dvere nádeje" je televízny program, ktorý hovorí o tom, čo sa deje v Jerichu. Vysielaný je na niekoľkých kresťanských televíznych okruhoch. Vyrába sa v jedinečnom štúdiu umiestnenom v starovekej jaskyni na vrchu Hory pokúšania. Odtiaľto Karen pokrýva Európu, Blízky Východ a USA.
Takže Karen má nakoniec svoj TV program, ale neplánuje zaspať na vavrínoch.
