Pieseň piesní (Veľpieseň, hebr. Širim HaŠirim) je utešená kniha Biblie. Obsahuje najmä cyklus poézie o erotickej láske, často vo forme dialógu medzi nevestou a jej ženíchom.
Predpokladá sa, že autorom knihy je kráľ Šalamún, vystupujúci v nej ako ženích, a jeho vyvolenou je Šulamít, ktorá vtedy mohla byť dcérou faraóna.
.Hot !
V centre Karlovej pozornosti je druhá časť verša 7:3. V jeho českom ekumenickom preklade to je:
"Tvůj pupek je pěkně vykroužená mísa, kéž nechybí v ní vonné víno! Tvé břicho je stoh pšeničný, obrostlý liliemi"
V evanjelickom preklade je to zase:
"Tvoje lono je oblá nádrž,
nech nechýba korenené víno!
Tvoje brucho je ako hŕba pšenice
vrúbená ľaliami."
Katolíci to majú preložené ako:
"Tvoje lono je miska preskvostná, nech vína s korením jej nikdy nechýba! Tvoj život je stoh pšenice, vrúbený ľaliami navôkol. "
Profesor Roháček to preložil nasledovne:
"tvoje lono okrúhla čaša, ktorej nikdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj život hromada pšenice, obložená ľaliami"
Pointa je nasledovná: v našom luteránskom preklade, ako i vo vyššie zmienenom českom, je spomínané brucho.
No zarastenie brucha sťaby pšenicou nedáva dobrý zmysel. Lepšie je preto v originálnom verši (viď aj tu) hebrejské koreňové slovo "beten" preložiť ako lono. Aj Karel to tak navrhuje.
Roháček a katolíci majú namiesto toho slovo "život", čo je tiež decentné. Na druhej strane v prvej časti verša na preklad hebrejského koreňového slova "šorer" použili slovo lono, no správnejšie by to mal byť pupok, či oblasť brucha okolo pupku.
Inak vidno, že biblista pri opise krásy tela svoje milej postupoval "zhora-dole": najskôr obásniť bruško (ako "miska preskvostná s voňavým vínom") a potom nižšie lono sťa "stoh pšenice obloženej ľaliami"). Logické, nie ?
Keď sa ešte raz pozriem na preklady Roháčka a katolíkov, zdá sa mi, že ich použitie slov "lono" a "život" je v tom verši až príliš erotické; v ich podaní vyznieva, akoby sa autor Piesne piesní sústredil len na tú chúlostivú časť tela svoje milej.
No a my luteráni máme veci preložené v opačnom poradí - najskôr lono, a potom brucho.
.Alegorické interpretácie
Hoci texty sú plné zmyselnosti a nespomína sa v nich Bože meno, Veľpieseň sa dostala do biblického kánonu.
Zmyslová láska sa interpretuje duchovne - podľa judaizmu ako láska Hospodina k vyvolenému národu, podľa kresťanstva ako láska Kristova k Cirkvi.
To je ten biblický erotizmus.
