Nedávno skupina 34 evanjelikálnych kresťanských lídrov zo Spojených štátov napísala otvorený list prezidentovi Bushovi, aby mu tak vvjadrili podporu v jeho úsilí dosiahnuť dvojštátové usporiadanie pre vyriešenie Izraelsko-Palestínskemu konfliktu, a zdôraznili pritom, že nie všetci evanjelikáli oponujú takémuto riešeniu. Ako vedúca kresťansko-sionistická organizácia oceňujeme príležitosť reagovať na týchto kresťanských bratov, obzvlášť v ich pohľade na "biblické" mystérium, ktorým je Izrael.
Rešpektujeme právo amerických občanov angažovať sa do vládnych záležitostí veľkej dôležitosti, akým je aj Izraelsko-Arabský konflikt. Avšak nemôžeme súhlasiť s historickými a morálnymi rovnocennosťami, ktoré títo kresťanskí lídri vykreslili medzi Izraelom a Palestínčanmi,a ani s ich exegézou Písma.
Izraelský národ má starobylé právo a spojenie so zemou Izraela, tiahnuce sa cca 4000 rokov dozadu k hebrejskému patriarchovi Abrahámovi. Tam sa stali národom, ktorý univerzálne prispel pre celé ľudstvo, z čoho nie najmenšie hodnoty sú Biblia a Mesiáš, ktorý je nám kresťanom tak vzácny. V moderných časoch sa Židia vrátili do ich starobylej domoviny, z ktorej boli pred mnohým storočiami vykorenení, a to nie raz, ale dva krát. Pri opakovaných príležitostiach Izrael v dobrom úmysle demonštroval svoj úmysel deliť zem medzi separátny židovský a arabský štát v mene mieru so svojimi arabskými susedmi.
Naproti tomu, hoci je prítomnosť palestínskych Arabov v zemi Izrael len niekoľko generácii dozadu, nikdy v nej nevybudovali nazávislý národ, a pri všetkej úcte - nevytvorili žiadne pozitívne príspevky, zmieneniahodné pre svet. Palestínsky nacionalizmus sa dostal na svoju koľaj len pred 40 rokmi, a to len ako zámienka hnutia pre použitie teroristických metód. Je historickým faktom, že pri každom dobovom zlome, kedy židovský národ súhlasil s dvojštátovým riešením, palestínski Arabi odmietli takýto kompromis s uprednostnením násilného "odporu" voči akémukoľvek vyjadreniu židovskej suverenity v krajine.
Výsledkom toho je, že väčšina evanjelikálnych kresťanov nedôveruje palestínskym zámerom a zostáva tak veľmi skeptická voči výhodám dvojštátového riešenia v súčasnej dobe, rovnako ako aj väčšina Izraelčanov. Myslíme si, že kresťania by mali byť veľmi opatrní v urgovaní svojich vlád predčasne tlačiť Izrael do týchto riskantných a neosvedčených riešení.
Zároveň to však neznamená, že "blokujeme" mier na Blízkom východe. Vina za to leží vo väčšine na zoskupeniach v regióne, primárne na militantných arabských a islamských elemetoch snažiacich sa o zničenie Izraela.
Podľa nášho vyhodnotenia evanjelikáli, píšuci prezidentovi Bushovi, postavili Izrael a Palestínu na dve rovnaké úrovne kvôli dvom teologickým chybám:
1) Nepochopenie biblického paradoxu "milosť" versus "Božie vyvolenie".
2) Oddanosť k zvyškom doktrín, známych ako teológia náhrady.
Z Biblie je jasné, že Boh skutočne miluje všetkých ľudí rovnako, či sú to Izraelčania, palestínčania, alebo iní. No rovnako je pravdou, že Boh vo svojej suverenite povolal a vyvolil istý "nástroj" pre Jeho večné zámery. "Jákoba som miloval, Ézaua nenávidel", potvrdzuje Rímskym 9:13. Rozumieme tým, že Boh ustanovil jedinečný vzťah s Izraelom za účelom vykúpenia sveta, vzťah, ktorý je trvajúci a nemá žiadny ekvivalent, nech je čokoľvek na palestínskej strane.
Napriek tomu mnohí kresťania do dnešného dňa zamietajú, že Izrael pretrváva v špeciálnom zmluvnom vzťahu s Bohom. A pretože tento postoj bol zdrojom mnohého zla a nepriateľstva voči Židom počas cirkevnej histórie, mnohí, ktorí inklinujú k teológii náhrady, uprednostňujú termín teológia "naplnenia" - čo znamená, že príchod Krista a vznik Cirkvi splnili všetky zasľúbenia, ktoré dal Boh starovekému Izraelu. V oboch prípadoch je výsledok uvažovania rovnaký - Izrael skončil svoju vykupiteľskú misiu, čo moderný Izrael zanechalo bez teologického významu, a podľa toho by s ním malo byť aj nakladané.
Je naším presvedčením, že Božie zmluvy s Izraelom sú platné dnes rovnako ako vtedy, keď Hospodin zasľúbil dve neodvolateľné a nezrušiteľné prísahy Abrahámovi:
1) "Požehnať", čiže vykúpiť svet skrze jeho potomstvo (Gen. 12:1-3), a
2) odovzdať Kanáansku zem Abrahámovým predurčeným potomkom ako "večné vlastníctvo" (Gen. 17:8).
Týmto aj národ, aj krajina Izraela boli vybrané za účelom vykúpenia sveta. Vylúčiť jedno, alebo druhé podkopáva abrahámovskú zmluvu, a zo širšieho uhla aj naše vlastné spasenie ako veriacich Novej Zmluvy. Prečo ? Pretože podľa apoštolského učenia by to vydávalo Boha za klamára a nedôveryhodného (viď Rím 3:1-4 , Židom 6:13-20).
Napriek tomu mnohí kresťania ignorujú, alebo umenšujú zložku zeme ako súčasť abrahámovskej zmluvy, hoci Biblia na svojich stránkach aj tomuto dáva dôležitosť. Napríklad keď žalmista opisuje zmluvu s Abrahámom, zdôrazňuje, že prísľub zeme a jeho platnosť je pre "tisíc generácii" (Žalm 105:8-12). Nič v Novom Zákone neruší ani nenuluje zasľúbenie zeme (viď Rím 3:3 , II.Tim. 2:13 , Gal. 3:15-17).
Pravdou je ďalej, že v zmluve s Mojžišom Boh postavil podmienky pre Izrael, aby ten mohol prebývať v zemi, ktorú už vlastnil (Lev. 26.kap., Deut. 28.kap.). Avšak strata domova Izraela (napr. jeho rozptýlením) nikdy neznamenala, že vyvolený národ stratil nárok na svoju zem (Lev. 26:44-46 ). Dokonca ani posledných 2000 rokov exilu nie je znakom permanentného zavrhnutia Izraela svojím Bohom; On svoju "stranu" zmluvy dodržoval a ďalej dodržuje. V exiloch Izraela vidíme prejav Božej spravodlivosti a Jeho čestného charakteru, a v návratoch Izraela zase Jeho vernosť a priazeň (Žalm 102:13).
Abrahámovi bolo zasľúbené potomstvo pre požehnanie celého sveta, takisto aj fyzická zem Izraela ako "večné vlastníctvo". Biblia hovorí, že prvý príchod Mesiáša splnil prvý prísľub (Gal. 3:16), kým Jeho druhý príchod zabezpečí to druhé.
Inými slovami, Izrael jedného dňa vstúpi do svojho zasľúbeného odpočinku a mieru vo svojej krajine. Veríme, že sa to ultimatívne splní v mesiánskom veku. Dovtedy nebudeme hlásať, aby nevykúpený Izrael vstúpil do svojho plného územného zasľúbenia. Rovnako však nebudeme súčasťou akéhokoľvek úsilia, nútiaceho Izrael permanentne sa vzdať svojho biblického dedičstva zeme.
