Už pred vyše pol-rokom na prechádzajúcej stáži som si "drangal" u šéfa ďalší štipendijný pobyt, že mi je u neho dobre a tak... a aha ho, Tel Avivská univerzita mala prostriedky v zálohe, a Uzi (nie samopal, profesor :) o ne pre mňa požiadal.
Tak už som tu späť na pracovisku. V rovnakej budove, v rovnakej miestnosti, na tej iste stoličke, za rovnakým počítačom so skoro nezmeneným nastavením.
Asi som jediný post-dok na svete, ktorý sa, v Kristových rokoch (a slobodný), tlačí do Izraela viac z nábožensko-ideologických dôvodov ako z iných (ako napríklad odborná téma projektu, plat, krajina, ženy :...). No a čo. Krásne je kombinovať fundamentalistické s odborným :), alias (pre mňa) príjemné s užitočným. Len aby ma kvôli prvému nevyhodili zo štátu, ak by som náhodou niečo v zápale prehnal a miestnych dopálil ;). Keď chce mladý vedec robiť pre Židov, prečo by ho nezobrali ?
A tie návaly radosti pri ceste do Izraela...Plesať vnútri v žalmovom štýle "dobroreč duša moja Hospodinu a celé moje vnútro Jeho svätému menu" som začal už na letisku vo Viedni, kde som uvidel zopár Židov cestovať rovnakým lietadlom do Tel Avivu. I peknú nábožnú židovskú rodinku...a v plnom lietadle i ortodoxného Žida v čiernom, čo si košér stravu žiadal, a potom sa modlil so škatuľkou na hlave a remienkami.
U Židovku s typickým rovným nosom, hnedými očami som v lietadle zočil...Skoro som sa nevedel vynadívať na jej nos. Jana Shemesh svojho času napísala, že si židovské ženy nechávajú zmenšovať typické blízkovýchodné nosy na nejaké európske malé nošteky. Ak si takútu etnickú krásu zničia dcéry Izraelské plastickou chirurgiou, aby sa podobali na západné gójky, ďakujem pekne. Veď taký nos je skoro ako ženský židovský národný znak, a teda ozdoba hodná ženy ! Inak jedna doktorandka Uziho a Efraima má taký druh nosa, len troška väčší. Ale aj ten je pekný. Musím jej ho čo najskôr pochváliť, aby ju náhodou nechytila vôľa dať si raťafáčik operovať, by sa podobala nejakým európskym kravám. Ešte sa na to opýtam miestnych, čo si o veci myslia.
A tá sladká hebrejčina keď zaznela...počul som ju na vlastné uši, žmoliac v lietadle učebnicu pre samoukov, čo som si zadovážil ešte počas minulej stáže. Jeden kamarát, ktorého som stretol vo Francúzsku, mi povedal, že hebrejčina je jazyk anjelov. Asi ňou chvália Boha. Krásne bude, keď Ho ňou bude velebiť aj Jeho vyvolený ľud, keď Mesiáš bude vládnuť svetu z Jeruzalema.
Na letisku Ben Gurion ma už čakal Efraim z pracoviska, vlastne druhý šef. Naložil ma do auta, zaviezol ubytovať do internátu. Dve mesiace mi musia stačiť, kým nájdeme nejaký privát. Takto bývať som zvyknutý z predchádzajúcich post-dokov. V Dánsku som sa ostrieľal u dvoch starých mám plus jednej rodiny. Kiežby sa mi podarilo napáskovať k nejakej ortodoxnej rodine (reku, nech je viac fundamentalistov pokope :) ) Aj mi skúšali niečo hľadať v Bnei Brak, ale nakoniec sa uzniesli, že lepšie bude, aby som "bejvák" v Tel Avive a domáceho najskôr videl na vlastné oči. Mám rád vzrušo hľadania strechy na hlavou - medzi Židmi. Fajnovka nie som. Za to sa budem modliť, ako som aj Efraimovi v imeili písal, aby ma Hospodin "placol" medzi Jeho zmluvný ľud tam, kde ma na niečo bude potrebovať. Na čo - to sa ešte sa uvidí. "Naštudované" mám hádam dosť. Ešte to nejako preniesť do izraelskej praxe. Sh´má Jisrael !
