Študenti vyjadrili protest proti redukcii rozpočtu vysokých škôl, čo zahrňuje aj zvýšenie školného.
Námestíčko pred jednou z brán univerzity sa zaplavilo mladými ľuďmi. Väčšina bola v červených tričkách.
Skandovalo sa v rytme hudby.
Tu je pohľad na tribúnu vpredu.
Figuríny politikov majúcich do činenia s vysokým školstvom.
"Bubny" boli zaujímavé. Plechovky a prázdne bandasky bohate stačili na vyrábanie rámusu.
Medzitým som išiel do športoveho centra, a demonštrujúci študenti sa "preliali" do priľahlych ulíc.
V článku v izraelskej tlači síce spomínali, že demonštrácia by sa mala konať len mimo dopravných ciest, no nestalo sa tak. Aj pneumatiky horeli, aj sa zatýkalo. Túto "akčnú" časť som prepásol, keď som dvíhal vo fitnescentre železá. Avšak, vracajúc sa z fitka, v diaľke nad budovami som zazrel stúpajúci dym.
Kolega Amir mi hovoril, že osemnásť zatknutých študentov oproti pár tisícom účastníkov skor nič nie je.
Tu sa protestujúci už vracajú z priľahlej ulice; za sebou majú naťahovačky s policajtami.
A napokon zhromaždenie vkráčalo do areálu univerzity. A ja s ním, lebo obvyklý vchod bol nepriepustný.
Amir mi ukázal svoje fotky z podobnej minuloročnej demonštrácie študentov. Aj vtedy pneumatiky horeli, hľa:
Dokonca aj prívrženci izraelskej komunistickej strany sa tam objavili, s červenými zástavami s kosákom a kladivom. Súdruhovia si pri študentoch prihriali svoju sociálnu polievočku. Hej hór sa sveta proletári...
Amir túto fotku urobil s tienením, ale komunistické zástavy vyniknú.
Najviac sa mi na tejto demonštrácii páčilo zosynchronizovanie modernej hudby a vykrikovania hesiel. Spev s basovými gitarami v pozadí dodávali "kúl" atmosféru skandujúcemu a poskakujúcemu davu mladých ľudí.
Ale blokovanie dopravy a výtržnosti s policajtami sa mohli vynechať.
