.Čo na to naši
Pekne po poriadku. Z cerkevníckeho portálu, internetovej to stodoly poučení pre slovenských luteránov, som sa dozvedel, že "v momente smrti vojdu duše veriacich do radosti v nebi".
Zároveň aj "Luteránska cirkev vždy odmietala nebiblické učenie že duše "spia" medzismrťou a dňom súdnym, tak že by si neboli vedomé nebeskej blaženosti."
V pozitívnom prípade omilosteného hriešnika v hodine jeho požehnaného skonania ho Boh zoberie z údolia sĺz nášho sveta k Nemu do neba.
.Čo na to doteraz ja
Hmmmm....ja, ostrieľaný protestant, biblický fundamentalista alias solaskripturák som v tom, že po smrti človeka duch života odchádza k Bohu, a telo sa navráti do prachu. Prach si, v prach sa obrátiš, platí pre každú živú duša od čias pádu Adama a Evy.
No a pri vzkriesení z mŕtvych, skalopevnej to časti kresťanského vierovyznania, sa duch života od Hospodina vráti späť do vynoveného tela, ktoré dovtedy (spráchnivelé) drichmalo v zemi a o ničom nevedelo, a obnovený človiečik môže nastúpiť na Posledný súd.
Čiže celý biznis od smrti až po vzkriesenia je bez prechodnej fázy dušičky v nebi.
.A teraz pre zmenu po novom...
Dobre. Mužovia, bratia, súdruhovia vo viere (a v ideológii) - načím treba po novom myslieť ! Spasené, platónovské to duše poletia hneď do neba k Pánovi. A možno aj krídelká, svätožiaru a sprievodných anjelov s tučnučkými barokovými riťkami pre to nafasujú.
Duše zatratené ma momentálne nezaujímajú, bo sa rátam - pre zásluhy Mesiáša Ježiša - k spaseným. Fakt. Ale - ale toto píšem s pokorou.
Takže - ide sa po smrti do neba ! Júúúj, ale to je pekné ! Hneď do blaženosti k Pánovi, smotanu lízať ! Bez nudného medzičasu nevedomia v zemi.
A potom už len - v deň D, v deň vzkriesenia a posledného súdu, ktorí sa inak spasených nesmrteľných duší čo do stave spasenosti ani netýka (to len vy hriešnici sa traste), šup sa do vzkrieseného tela ! Nazdar telo, už sme zase spolu, dušfáza je už passé, poďme na hostinu Baránka. Glgnúť si, ochutnať dobrôt, čo zrejme dovtedy nebolo možné pre beztelú dušičku ..
Ideme v uvažovaní ďalej. Podľa luteránskeho teologického manuálu sa ocitáme (my dobrí, samozrejme) - hneď a zaraz po smrti (možno cez nejaký ten tunelík so svetlom na konci prejdeme) - v nebeskom blahu u Pána. Vyvstáva následne otázka - a čo tam ? Bo ako pokrstený katolík, k luteránom neskôr prestupivší, viem, že zástup svätých na čele s Pannou Máriou sa tam hore prihovára za náš hriešnikov.
Hmmm...sväté katolícke duše aj orodujú za pozemských hriešnikov, kým my, dušičky luteránske, v súlade s naším cirkevným učením, sa len radujeme ? To je nefér ! Keď už sú na vyšších nebeských miestach aktívne duše zosnulých, tak potom s rovnakými právami ! Žiadna diskriminácia !
Nech mi teda odpustia slovutní otcovia reformátori i luteránski bratia a sestry, dovolím sa prikloniť ku katolíckej tézičke orodujúcich duší. Duše svätcov, patrónov a iných záujmových skupín sa prihovárajú za rôzne veci u Pána Boha. Panna Mária napríklad za náš slovenský národ, čomu sú katolícki národniari určite radi.
A keď som pri orodovaní, nech sa deje aj za vec Izraela, Božieho vyvoleného národa ! Veď mu bola - ústami židovských prorokov - predpovedaná skvelá národná budúcnosť v zasľúbenej zemi, a Hospodin zasľúbenia nabetón dodrží.
Síce neviem, či je v nebi medzi tam prítomnými dušami nejaký proizraelský think-tank. Predopokladám, že je, veď minimálne židovskí proroci ako Jeremiáš, čo mali hojne do činenia s hlásaním budúcnosti Izraela, sú silno zainteresovaní. Z generácie moderných kresťanských sionistov dvadsiateho storočia tam asi nebude veľa duší. Zatiaľ nezomierame mučeníckou smrťou rukami džihádistov, tí zatiaľ idú len po Židoch.
A teraz to najlepšie: ak by ma tu v Izraeli nebodaj zabilo, moja duša išla do nebíčka, rozšíril by som tam rady židofilných svätých ! Uf, akú radosť mi luteránske dušičkové učenie, preložené katolíckym, urobilo ! Zvažujem návrat do lona katolíckej cirkvi. Z proizraelskýchdôvodov. Kebyže náhodou zomriem, nech v nebi orodujem za kauzy Izraela. Za náboženských osadníkov, aby ich toľko nevyhadzovali z "outposts", za mesiánskych Židov, i za to, aby Hospodin dážď dával zemi zasľúbenej, bo Genezaretské jazero, hlavný to zdroj vody pre zem zasľúbenú, je často vo vodnom deficite.
Normálne sa na vlastnú smrť teším. Len nech to nebolí a je to rýchlo, ak by sa Najvyšší rozhodol povolať ma k sebe. Najlepšie mučenícka pri ochrane detí štátu židovského pred teroristickým útokom, ako napríklad prikryť bombu vlastným telom. Takýto odchod by bol najdôstojnejší pre kresťanského priateľa Izraela.
A katolícki proizraelskí bratia - aj takí sú z radov charizmatikov (s jedným som sa stretol na Konferencii kresťanských priateľov Izraela 2006 v Žiline) - by ma po smrti mohli vymenovať za patróna slovenských židofilov. Na beatifikáciu od Vatikánu by som to asi ťažko dotiahol, bo tam nie sú protestanskí biblickí sionisti v kurze.
Stačilo by aspoň v malých spoločenstvách. Aj sošku by mi mohli spraviť. S Bibliou v jednej ruke a izraelskou zástavou v druhej. Takto by sa mohli ku mne modliť: Svätý židofil Miro, oroduj prosím u Pána za Izrael, za jeho vládu atď. Aj za nás, nech je nás po cirkvách a zboroch viac.
.Dovetok
Ak by sa veci náhodou nemali tak, ako som napísal, a platilo by zmienené učenie o chrnení zosnulého v prachu zeme, teda bez prechodovej nebeskej fázy platónovskej dušičky (a aj bez možnosti eventuálneho katolíckeho lobingu, fňuk), nič sa nedeje.
Dôležitý je zápis v Knihe života, ktorú otvorí samotný Baránok v určenom čase. No a keď dotyčný je v buchli večného života zapísaný, nema problema. Pospí si v zemičke, alebo kde to skapatú telesnú schránku zanechá, a potom nastúpi do večnej blaženosti s Mesiášom. Či to bude v nebi, a či na zemi, kde Boh bude prebývať v mesiánskom veku, teraz nebudem riešiť. Hlavne, že to bude. Maranatha !
