.Žid sa bije s Arabom - na džude
Najskôr zľahka, športovo.
Toť v Goldreichovom športovom centre pri Tel Avivskej univerzite funguje aj džudo klub. Zapísal som sa na to "džudenko" (zaplatením za tréningy, hold, kapitalizmus v praxi), a nechávam sa "plieskať" o žinenku židovskými kolegami, občas i ja niektorého o tatami hodím. V rámci čestného športového snaženia a zápolenia, pravdaže.
Džudo s nami trénuje aj jeden mladý Arab, moslim Omar. Keď vidím, ako sa "mixuje" so židovskými kolegami na tatami, pripadá mi to trochu symbolické. Žid s Arabom sa môžu "pobiť" aj bez politických motívov, čisto športovo v rámci bojových umení.
Túto idylku som troška narušil ja, keď sa Omar naťahoval so mnou. Vážim asi o tretinu viac ako on, a keď sa ma snažil nadhodiť na bok, nejaké kosti mu zahaprovali. Povedal mi to po treningu. Dúfam, že sa mu pohybový aparát čoskoro zotaví.
S Omarom, inak izraelským občanom, som si aj trocha "pokecal". Mladý študuje na nejakom technickom kolégiu (college) v Tel Avive, a je z arabskej dediny, ktorá pripadla pod izraelskú správu.
Keď som sa ho pýtal, ako sa mu páči ako Arabovi v židovskom štáte, posťažoval sa hlavne na kontrolné stanovištia (checkpointy) v Jeruzaleme, kde mal z kontroly izraelskými vojakmi zlý pocit. Chápem.
Preberiem s ním po tréningoch, opatrne a v priateľskom duchu - aj ďalšie politicko-náboženské veci, veď džudo máme dva-krát do týždňa. Akurát partnera si Omar bude musieť vyberať ľahšieho, by si kostru až tak nenamáhal.
.Ako som sa porozprával s moslimkou
Vraciam sa v jeden neskorý večer do internátu.
Hútam, že sa okolo vchodu trochu pomotám, či lepšie "nastrčím" akože hľadajúc vo večer pozdný zmysel bytia, nech si ma "odchytí" nejaký nábožný Žid ako minule,by sme - v bratskej náboženskej debate - pretriasli veci judaizmu a kresťanstva.
Namiesto toho ma z lavičky pred ubytovňou pozdravila jedna moletnejšia deva, ktorú som poznal ešte z minulej stáže.
Prisadnem si k nej (najskôr som sa slušne opýtal, či smiem - tak sa to patrí, páni gentlemani) a načnem zdvorilú konverzáciu.
Slušne sa predstavím, poviem jej o sebe čo som zač. Aj ona sa predstavila ako Maya. Je Arabka, moslimka; hoc som si predtýmmyslel, že je Židovka, keďže má nos zahnutý, ba až zakrivený. Anihidžáb nemala, deva. Je z Nazaretu, kde kedysi vyrastal aj náš Spasiteľ, mesta podizraelskou správou.
Podebatili sme spolu, ja so štipkou nábožensko-ideologického prídavku. Pritom opatrne a so všetkou úctou, bo na vedľajšej lavičke sedeli - ako som po reči začul - arabskímládenci. Aby mi náhodou nedali po hube, že sa k ich sestre vo viere neprimerane správam či čo...
Milo ma prekvapilo konzervatívne, prorodinné zameranie tejto dcéry Izmaelovej. Tá by sa od svojej početnej rodiny v Nazarete nevzdialila.
Sumarizujem to potom v hlave biblicky. Na Izmaela, Abrahámovho prvorodeného, Hospodin nezanevrel ! Ajkeď nebol dedičným potomkom patriarchu, Všemohúci mu zasľúbil, že "ajzo syna dievky (Hagar) učiním národ, lebo je tvojím potomkom" (Gen 21:13). Abrahámko, ucievaný praotec troch náboženstiev, svoju konkubínu Hagar - po narodení Izáka zo Sáry a na naliehanie svojej zákonitej polovičky - so svojím deckom poslal do prdele od seba preč... No Boh ich na oboch púšti zachránil, ako čítame v Genesis.
Hold, a potomstva Izmaela zo slúžky Hagar, je ako maku a je omnoho početnejšie ako detí Izáka. A spolu tvoria hučiaci dav národov z abrahámovej krvi, a na Blízkom východe je o problémy postarané.
.Svätosť do internátu v Tel Avive !
Nech mi slovutní čitatelia odpustia, tu sa musím v svätom hneve vypeniť.
S hrôzou som zistil, že Jaír, riaditeľ internátu Beit Milman, v ktorom bývam, povolil bývanie nezosobášeným párom. Stačí, keď jeden je študentom univerzity, a má "trvalý" vzťah s partnerom opačného pohlavia. Jaír má právomoc tak učiniť, lebo nemá nariadenia zvrchu jednoznačne určujúce pravidlá, kto môže byť v internáte ubytovaný.
Jaír mi svoj počinm zdôvodňoval "kľudom" a "harmóniou", ktorú bývajúce páry vytvárajú. Na rozdiel od slobodných študákov, ktorí robia hluk a bordel.
Ja som Jaírovi argumentoval z pozície konzervatívnych hodnôt života: že najskôr sa patrí mladým zosobášiť, až potom bývať spolu a konzumovať vzťah. Samozrejme, pridal som do toho židovskú prorodinnú tradíciu: svätý, vyvolený národ Izraela má od vekov v úcte vzťah muža a ženy, ktorý je spečatený v posvätnom zväzku manželskom.
Reku, Jair, Žid, dvíhaj morálnu úroveň svojho národa ! Keď chceš páriky "na intráku", OK, ale zosobášené. Niečo na spôsob manželákov v Bratislave na "Mlynoch", v ktorých som svojho času býval.
Len im nepovoľuj bývať spolu "nadivoko", by deti Izraela nerozmnožovali hriechy v zasľúbenej zemi (ktorých je inak habadej ;).
V nábožensko-ideologickom ťažení budem ďalej pokračovať, vždy keď stretnem Jaíra. Často chodí venčiť svojho psa Pitta. Ale opatrne, bo nechcem znechutiť všetkých sekulárnych Židov okolo seba tým, že im o hlavu budem oplieskavať Tóru.
Každopádne, mne, kresťanskému sionistovi, vernému biblickým hodnotám, pevne zastúpeným a rozvinutým v židovstve a judaizme, sa patrí sekulárne deti Izraela sem-tam napomenúť. Aj Judite, ktorá pracuje v administrácii intráku, som svoj názor na spoločné bývanie nezosobášených párov vyjasnil. Vraj ako môže vyvolený národ takto pohŕdať svätým zväzkom manželským. Ona - nech s týmto na ňu nechodím. Chápem, ľud Izrael je ľud tvrdej šije.
Šemá Jisrael ! Počúvaj, ó, Izrael, Hospodin je Tvoj Boh, Hospodin jediný Boh! Síce Tóru nepoznám tak dobre, ako starší bratia vo viere, no v srdci horlím za to, aby si Ty, Izrael, bol Hospodinu svätým ľudom ! Ako za dávnych biblických čias, ktoré plynú ďalej, až doplávali do "nového balenia" po roku 1948.
Som síce len neobrezaný gój, luterán, syn baníka z Prievidza, čo sa v Izraeli už druhý rok ako post-doktorand motá. Ale som hlboko presvedčený, že Boh Abrahámov-Izákov-Jákobov trocha vytrieska po riti svoje zmluvné potomstvo a vykreše z neho na konci časov opäť svoj svätý, ľúbivý, vyvolený národ.
Príď Mesiáš Izraela !
