Na bojové športíky (džudo, džiu-džicu, aikido, karate, krav-make) slúži utešená miestnosť takmer celá pokrytá žinenkou. Po stenách sú obrázky karatistov, klubov ... aj jeden jeden plagát v slovenčine ! Pár mesiacov pred nežnou sa konala v Bratislava súťaž karatistických oddielov, ktorej sa zúčastnil aj tréner Avi.
.Detičky
Pred tréningom dospelých troška šantili detičky. Tie do matracov mlátili, ako ich Diana "hnedoopasková" inštruhovala. Avi s rukami v bok dozerá. Deťúreniec izraelských, občas divokých a roztopašných, pribudne až po sviatku stánkov v októbri, vtedy bude dojo nimi naplnené.
.Dospelí
Pána trénera pozdraviť treba ! Nie hocijako (...brý deň, šalom, či moje Hospodin Ťa požehnaj zo Siona :), ale podľa protokolu otcov-zakladateľov tejto vetvy karate.
Zdraviaca procedúrka pozostáva zo zoradenia, ruky zovreté v pästiach, čo naznačujú, že do horlivého trénovania sa im chce. A potom ešte nejaké potočenie rukami, poklona trénerovi (on nám) atď.
Nasleduje rozcvička. Zvyčajne ju vedie cvičenec s najvyššou hodnosťou. Beží sa napríklad dokoola telocvične. Dosť malý priestor, ale dá sa.
Naťahovanie šliach na nohách musí byť. Veď ako inak by sa podarili kopy dovysoka. "Šnúra" je pre to výborná.
Samozrejme, aj Avi ju vie urobiť perfektne.
Po rozcvičení sa opäť "zvíta" s trénerom, a nastupuje už on - ide predvádzať cviky.
Avi ukazuje klasiku - údery vpred. Prvá ruka vystrie, druhá ostáva pri tele zovretá v päsť.
Potom, obrana proti úderu zvrchu - ageuke. Avi to ukazuje s Cvjetou (toť "židovské" meno z Ruska :) - úder musí po ruke skĺznuť, nie sa zastaviť.
Avi chodí dookola a sleduje, ako kto robí. Zastaví sa pri Ronovi, jemne udrie a Ron vie lepšie, ako sa robí obrana.
Nacvičuje sa kop vpred - maigeri. Jákov (ách krásne hebrejské meno patriarchu, otca dvanástich kmeňov izraelských) asistuje Avimu.
Kop sa nacvičuje na najskôr na štyri fázy - zdvihnúť koleno čo najvyššie a zachytiť ho rukami. Následne kopnúť, vrátiť nohu späť a nakoniec ju položiť na zem. Čiže tri fázy stáť na jednej nohe.
Potom sa to zredukuje na tri, a na menej fáz.
Avi predviedol ukážkový postoj zenkusudači. Kolegovia cvičenci sú na začiatku dojo oproti nemu.
Tu sú - pripravení vyraziť vpred predpísaným pohybom. Na konci dojo sa pri poslednom pohybe zakričí, a potom pri každom pohybe nazad.
Tu už došli opäť na začiatok, to bolo hluku :). Jedna Američanka, nováčik, sa pýtala, čo sa kričí. "Je jedno, hlavne treba zakričať", bola odpoveď.
Cvjeta musela rukou podržať plagát s obrázkami džudistických techník, keď sa jej podarilo udrieť do steny...
Avimu sa niekedy podaria vtipné poznámky: "Nerozprávajte, nie ste v Knessete !", stišoval tréner nadmerné rečnenie. Alebo "je tam Bin Ládin!", aby nás motivoval lepšie udrieť. Hmm...zamyslím sa nad americkou "ikonkou" teroristu. Môže byť. Mňa by lepšie vyhecovalo na "arabský terorista tam!".
Zmena - ide posilňovanie svalstva. Nie klasicky - zhybmi, kľukami - aj to sa pravdaže robí - ale "inkasovaním" slabých úderov a kopov. Diana vľavo "bije" do Jasmin. Žena ženu bije.
Nacvičovanie kopu zboku - tzv. mauaši (moja slovenská transkricpia - ako ucho počuje, tak ruka napíše). Avi ukazuje metodiku - postaví sa k stene, zľahka sa oprie rukou, a druhou rukou sa "pomáha" nohe kopnúť zboku.
Jasmín je pri zrkadle. Pekne jej to ide. Vidno, že karate trénuje dlho.
Avi vysvetľuje, že použitie kopu mauaši-geri je niečo ako "prepad zboku" popri úderoch päsťou spredu. Demonštruje to s Dianou, ktorá s bezpečnostných dôvodov má pri lícach dlane na zachytenie kopu.
Jasmin musela pokľaknúť, aby Ron, menej zdatný cvičenec, mohol zasiahnuť dlaň.
Dror, ktorého meno znamená v hebejčine "sloboda" si počas tréningu odbehol. Vycikať, či napiť...Podľa protokolu - keď chce pokračovať v tréningu - musí počkať, pokiaľ mu tréner alebo cvičenec s najvyššiou hodnosťou nedá súhlas na vstup.
Ide druhá hodina tréningu - kumite. Nacvičujú sa "bojovejšie" techniky ako v prvej hodine. Eli (vľavo s oranžovým opaskom) trénuje s Cvjetou. "Šeket" (ticho), napomína ich občas Avi, keď sa príliš rozrečnia.
Avi s Drorom. To už je akčnejšie. V tomto cvičení ide o prácu rukami (žiaden boj !), pridávajú sa ďalšie techniky. Cieľom je robiť to technicky, nie rýchlo. Mrštnosť príde až neskôr.
"V boji čakáme na príležitosti a potom súpera prekvapíme", vystvetľloval mi ešte Avi.
((ILkarate_video1))
((ILkarate_video2))
Koniec tréningu. Opäť obyklý pozdrav s "otrčenými päsťami".
Ale s prídavkom - údermi do brucha. Avi každému podá ruku a priateľsky udrie päsťou do brucha. Ženy slabšie ako mužov.
Muži musia vystáť silnejší buch, hovädá chlapské :).
Samozrejme, cvičenci to Avimu potom vrátia. Tuhľa Jasmin takmer prepisovým úderom (skúsení karatisti vedia aj jeho názov) dáva trénerkovi pecku do brucha.
Tu "pomstu" vykonáva Diana "the killer"(zabiják), ako mi ju svojho času vtipne predstavil Avi. Síce nie tak pekne ako Jasmin vyššie, ale nejaká krása tu rozhodne je - v podobe švárnej devy izraelskej.
Aj Eli sa snaží dobre udrieť majstra.
Po tréningu v šatni Eli spomína svoje skúsenosti s inými klubmi bojových športov, kde v sprchách bolo vidno krv. Eli preto pochvaľuje náš klub, že nie sú žiadne zranenia. Oceňuje našu zostavu, v ktorej sú nielen vysokoškoláci z blízkej univerzity, ale absolventi rôznych profesií - napr. doktori. Aj trénera vyzdvihne, ktorý chlácholí cvičencov, keď sa pri cvičeniach simulujúcich zápasy nadmieru rozbesnia. Podľa Eliho je najlepšia cesta trénovania pomaly, postupne, dlhé roky a bez prehnaného ohňa. Vidno, že je stará škola. Už dávno vyrástol z rokov mladíckeho blbnutia s bojovými športami...Rozumiem mu, konzervatívcovi...
Avi má šiesty dan od Svetovej federácie karate. Predtým trénoval aj džudo. Ako mi povedal, uprednostňuje minimálnykontakt a hlavne dobrú techniku. Na džude sa jej nedostatok dá vykompenzovaž silou. Má pravdu, ako zisťujem na tréningoch džuda. Aj o nichnapíšem.
Inak aká je táto škola karate, ktorú sa učíme ? Shito-ryu karate do, znie plný názov. Dokonca ja na rodnom Slovensku ju máme, ako som snoril po webe - www.shitoryu.sk.
S niekorými vecami sa nestotožňujem z nábožensko-ideologického presvedčenia, ako napríklad záležitosti "duchovnej cesty Shito ryu", či "Ak sa opasok vyperie, vyperú sa aj skúsenosti." :) Správna duchovná cesta júdeofilného našinca, šuhaja slovenského a kresťanského konzervatívca predsa je : "Niet Boha okrem JHWH a Ježiš je Jeho Mesiáš !" A kto sa toto ignoruje, toho nakop.....nebojte sa, všetko zostáva na báze lásky Kristovej :)
.Rôzne
Raz sme začali tréning tak, že sme si s partnerom - na poky asistenta - dávali po dve rany do brucha. Na zohriatie. Bil som Žida do brucha (a on mňa). Aký "antisemita" sa zo mňa vykľul :)
Robíme brušáky. Na chrbáte, nohy nadvihnuté a pokrčené v kolenách. Čoskoro ma začnú páliť brušné svaly. Snažím sa zhlboka dýchať, fučím, nech prekrvím "zdochýňajúce" svalové vlákna, ktorým odčerpávajú kyslik tukové vankúše. Prdnem si. Uf, aká hanba. Kľuky na pästiach. A mimo žinenky-ruky sú na linoleu. Fučím. Čoskoro nevládzem. Ale desať zmáknem. Som nejaký chlap, né ? Už som sa tú číslovku po hebrejsky naučil - "eser". Takže keď vedúci zavelí "eser", viem koľká bije. Nemusím už drangať preklad do angliny.
Hádžeme sa na zem (potknutie patrí k technikám). Na žinenke zostáva moja výrazná moja stopa - veď som celý prepotený...Beriem uteráčik a zemičku pekne poutieram od telesných tekutín.
S troma gráciami. Vtipná zostava sa raz zadarila: ja a tri židovské ženy. Či lepšie tetušky. Zľahka si kopeme do brucha v smere a proti smeru hodinových ručičiek. Veľmi distingvované a zároveň rozkošné. Ženy vo veku mojej mamy sa snažia na karate. A to so mnou, ešte (relatívne) mladým capom.
Izraelcov nechceme vidieť ! Aj politika pravdaže ovyplyvňuje tento milý šport v medzinárodných súťažiach. Ako jeden bloger zachytil ,dvaja iránski súťažiaci odmietli vidieť izraelských súperov v Tokyu vroku 2004. Kvôli "sionistickým zločinom v Palestíne". Dokonca jeden znich odmietol proti nim nastúpiť. V súťaži získal Iránec striebro.Šikovný chlapík.
.Ľaškovanie s cvičenkami....?
Ehmmmmm. Najskôr sa troška zapýrim, odkašlem, poošívam.
Avi sem-tam vysvetľuje aj techniky boja na zemi, ktoré ...ehm ... zahrňujú aj bližší fyzickým kontaktom s opačným pohlavím. Mno, nežnejšia strana sa pri výuke techník bližšieho kontaktu na harašenie od senseia nesťažuje, takže formálne aj morálne je všetko OK.
Ale predsa len, túžobne - z idealistického princípu - si zaželám vyššiu métu svätosti. Nepoznám japonskú filozofiu shito-ryu (ani nechcem poznať ako správny zadubený Slovák :), ale hádam nejaká rezervovanosť majstra k dcéram karate by v nej mohla byť. Japoncov (šikmookých neobrezancov :) mám za slušný a mravný národ.
A kebyže náhodou tam nie je, tak svätú cudnosť treba do tréningov prevziať z Tóry. Však predsa trénujem so Židmi, dedičným to potomstvom Abraháma-Izáka-Jákoba, né ! Keby si bol, Žid, na hriech zvádzaný, bych si dcéry-panny Siona ošahávať chcel, oplieskam ti, ja gój. Bibliu o hlavu...:)
No, dosť bolo mojich fundamentalistických výlevov na túto tému.
Hlavne začať musím od seba. Trénujúc s kolegyňou Cv., nedokázal som kopnúť mauaši vyššie do boku, tak mi chodidlo pristávalo aj na jej zadku...
