Vystupujem z autobusu na Kopaniciach, náhliac k Centru voľného času, kde trénuje "Kickbox ŠK Ladislav Idrányi". Občas máva meškanie, čo ma znervozňuje. Úctivo pozdravím tetu na vrátnici Centra. Patrí sa tak každému športovcovi, navštevujúcemu bojové umenia. Nemali by sme byť žiadni pouliční bitkári, žiadni chumaji, čo chodia na kickbox len na to, aby na druhých demonštrovali svoju brutálnu silu.
Rýchlo sa prezlečiem v šatni, nastoknem šlapky, tašku s vecami beriem do telocvične. Privíta má obvyklý pach, pot z porozvešiavaných chráničov, boxerských rukavíc, bandáží, i vôňa kozmetiky z tiel cvičencov. Pach to nie nepríjemný, ale akoby vyzývajúci - tak poď si chlapče riadne zatrénovať, poď ukázať, čo je v tebe, frajer !
Hrá metalová hudba na vybičovanie do výkonu. Mne by viac padli nejaké nábožensky ladené bojové piesne izraelskej armády. Elektrické gitary, bubny, a do boja, sväté voje Izraela ! Čo už, moje obľúbené songy nehrajú, len klasické metalové oddrhovačky, napríklad "Let the body set the flow".
Po chvíli nastupujeme k stene do radu pre úvodný pozdrav s pánom trénerom. Na tú telocvičňu je nás dosť veľa, aj do tridsať mladých ľudí, dve dievčatá. "Vyrovnať, oss.", znie obvyklý pokyn. Začíname.
Bežíme do koliečka a ja v duchu volám k Hospodinu a prosím o odpustenie mojich hriechov. Kriste, zmiluj sa nado mnou a očisti ma svojou krvou. Dnes som zase robil to a to, vyznávam v duchu skrúšene. Medzitým meníme smer behu, bežíme zboku, kolenami robíme koliečká, potom ich v kluse vysoko zdvíhame. Zastavujeme, na pokyn vyskakujeme, kolenami snažiac sa dotknúť hrudníka. Desaťkrát. Srdce mi búcha, pumpuje okysličenú krv, tak zúfalo žiadanú namáhajúcim sa telom. Z hlbím duše volám k Bohu, prosím Ho o výdrž pre náročný tréning. Boh očisťuje, posilňuje, haleluja !
"Päťdesiat klikov !", zavelí Vladimír. Potrebujeme "napumpovať" prsné svaly. Dievčatá majú z nádielky polovicu. "Davajte, davajte!", volá pán tréner, keď nevládzeme. V klikovaní som poslabší; no päťdesiat drepov je už v pohode. Nohy mi uvládzu viac ako prsné svaly.
Berieme do rúk z vedra závažia - odpílené kúsky kovových rúrok. S nimi precvičujeme údery v pokluse na špičkách: priamy - "direkt", zboku - hák, zdola - zdvihák. Hlavnú prácu robia chrbát a ramená, sťaby ruka bola iba ľahkým predĺženým ramenom zakončená päsťou ako úderným kameňom na konci. Pot z dlaní so sebou berie aj hrdzu z rúrok, utieram si ruky papierovou vreckovkou.
Striedame to s kondičkou - "barpis". Neviem, akého pôvodu je toto slovo, no značí drep s výskokom, potom na zemi klik, a zase z drepu výskok. Robievame to aj za trest, napríklad keď príliš rečníme, alebo sme na seba pri cvičnom zápasení príliš "jemní" a málo intenzívne si dávame do nosa. Tentokrát je "barpis" súčasťou série štyroch kondičných cvikov. Náročný zabiják. Nevládzem, ustávam. Bože, daj mi silu ! Po krátkom vydýchnutí sa znova vrhám do cvičenia. Spotené ruky zamokrujú parketovú dlážku, kĺže sa mi.
Je aj sparring, čiže ľahké zápasenie, len tak na oko. Na rukách omotané ochranné bandáže a na nich nastoknuté boxerské rukavice. V mysli sa mi vynorí jeden mohutný brat v Kristu, ktorého som videl na charizmatickom zhromaždení v Banskej Bystrici. Vyše dvojmetrová chlapina, oslavujúca v chválach nášho Mesiáša, pozdvihujúc ruky k nebesiam. To by bol súper pre mňa ! No kresťania nezvyknú holdovať bojovým športom ako ja... Súperom na tomto sparringu je milý, holohlavý a potetovaný mládenec, zhruba vysoký a ťažký ako ja. I ja som ostrihaný dohola, sťaby nejaký "skín intelektuál". Mám rád, keď sa rednúce vlasy raz za tri mesiace dočista skosia strihacím strojčekom a neprekážajú na hlave. Dávame si ľahké, rýchle údery. Vydržme, vydržme ! Robíme to pre seba, ako často hovorí Vladimír. Minúta ubehla, nastupuje iný súper. Nižší, ľahší. Aj s ním si pekne, svižne a ľahko dávame do tela. Prásk, prásk, do hrudných svalov to nebolí.
Je koniec tréningu, hurá ! Pri záverečnom zoradení pán tréner predstaví úspešných účastníkov istej celoslovenskej súťaže - jeden z nich, najstarší, postupuje na majstrovstvá sveta v kickboxe, gratulujem !
Zaplatím za tréning (1.4O EUR za hodinu), dovlečiem sa do šatne, idem pod sprchu. Kamarát Jožo z Necpal je už pod prúdom vody. Pozývam ho na bohoslužby nášho zboru, na ktoré má prísť kázať pastor z Banskej Bystrice. Nech sa duchovne osvieži, prípadne nech spozná a prijme Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
Niektorí mládenci zatiaľ umývajú telocvičňu, zamokrenú od našich spotených tiel.
Ďakujem Ti svätý Bože, že som vydržal, že sa mi, ani nikomu z nás nič nestalo. Sľubujem, že budem bojovať s vlastnými hriešnymi žiadosťami (to viete, mladý muž...), aby som mal srdce, Hospodine, pred Tebou úprimné, čisté a tak sa zúčastňoval tréningov kickboxu. Ďakujem Ti, Hospodine mocností, za každý malý športový krôčik vpred, Lebo čokoľvek činíme, či jeme, či pijeme, či trénujeme, konajme to na slávu Božiu v Ježišovi Kristovi !
S takýmto mojím športovaním si niekedy pripadám ako stúpenec dobrej telesnej námahy, ktorý je ňou dusený, drvený, a gniavený. No z jej hĺbín volajúci na Svätého Izraela, požehnaného naveky, ktorý jediný je pravým zdrojom sily, obnovy, oddychu.
Milujem chvíle, keď telo mláti, búcha rukami-noham a duša visí pritom na biblických veršíkoch !" Kto je Bohom okrem Hospodina, kto je Skalou mimo nášho Boha!", bác, prásk do vreca. "Hospodin Boh je moja sila !", kopem, mlátim do boxerského mecha. Ako čítame v Písme, Duch Boží posilnil mužov viery: proroka Eliáša, aby pozabíjal Báalových prorokov (1.Kráľ. 18:40), posilnil aj siláka Samsona, ktorý oslou čeľusťou pobil tisíc Filištíncov (Sud. 15:15). Trénovať sa dá aj na podklade Božieho slova, haleluja ! Kresťanský náboženský fundamentalizmus - nazvime to takto - v športe zušľachťuje a posilňuje telo a dušu, vychovávajúc tak odhodlaných Božích bojovníkov.
