Stalo sa to viac ako pred desiatimi rokmi, keď som bol druhákom na vysokej škole.
Bývali sme vtedy v trojposteľovej izbe na "géčku" v známom internáte v "Átriaky" v Mlynskej doline.
.Vraj kamarát...
Môj spolubývajúci Mišo sa na akomsi večierku zoznámil s "kamarátom", ktorý sa mu predstavil ako Ľuboš. Vraj študoval posledný ročník práva.
A tak obaja prišli večer do izby a Mišo mu dovolil u nás prespať, keďže náš tretí spolubývajúci zostal doma a jeho posteľ bola tým pádom voľná.
Bolo vtedy skúškové obdobie letného semestra; sedel som vtedy pred skúškou nad vzorcami. Zachytil som ešte, ako sa Ľuboš vystatoval pred Mišom všelijakými akciami, večierkami a podobne.
Na druhý deň skoro ráno Mišo nechal Ľubošovi kľúč od izby a odišiel (presne si už nepamätám kam, asi do školy).
A ja, upovedomený, že prišelec Ľuboš zostáva sám v izbe aj s Mišovým kľúčom, som išiel na fakultu, kde ma čakala skúška z kvantovej fyziky pre chemikov. Ešte predtým som Ľuba, ležiaceho v posteli, dobrácky hrnčekom mlieka ponúkol.
Toto sme nemali urobiť - nechať cudzieho chlapíka samého v našej izbe, plnej vecí, a ešte aj kľúč mu dať.
.Veď nás okradol !
Keď som pred obedom prišiel zo skúšky a odomkol izbu, naskytol sa mi tento pohľad : Mišo, spolubývajúci, nervózne chodil po izbe a oznámil mi, že nás Ľuboš okradol ! A že bol k.k.t., že ho takto v izbe ponechal.
Mišo sa do zamknutej izby asi dostal tak, že vytlačil malé okienko pri balkónových dverách a odtiaľ už dosiahol na zámok s kľúčom, aby odomkol zvnútra balkónové dvere. Pre upresnenie: Átriáky majú spoločné balkóny, a ktokoľvek sa po nich mohol zvonku dostať k oknám ľubovoľnej izby.
Skľúčene mi ukázal zoznam jemu ukradnutých vecí. On utrpel najväčšiu škodu, keďže mal z nás asi najkvalitnejšie oblečenie (chodil vtedy do tanečného klubu).
Zlodej Ľuboš mal dosť času, aby si z našich vecí povyberal tie najlepšie a uložil si ich do cestovnej tašky, ktorá tiež bola k dispozícii.
Mne, ako si dobre pamätám, zmizli len rifle s opaskom. A zabudol som na košeľu z krátkym rukávom, ktorú mi mama bola nedávno kúpila. Jednoduchý chlap ako ja nenosí v hlave zoznam všetkých svojích vecí a potrebuje dlhší čas, aby sa mu uležalo, čo vôbec má v šatníku.
Mne naštastie chýbalo najmenej vecí. Tretiemu, neprítomnému spolubývajúcemu, ukradol kožený kabát.
Chudákovi Mišovi chýbala značná časť jeho bohatého šatníka - košele, slipy, ponožky, tielka, nohavice, topánky, kozmetika, potreby na holenie....Plus ho zlodej pripravil o fakultný ďalekohľad, lebo Mišo, študujúci biológiu, bol na konci semestra v rámci cvičení zo zoológie pozorovať voľne žijúce zverstvo.
Utekali sme vtedy hneď za riaditeľom internátov, pánom Ábelom, aby nám dal vymeniť zámok na dverách, čo sa aj stalo. On nás ešte pokarhal, že sme cudziu návštevu nenahlásili na vrátnici, ako sa podľa predpisov malo.
.Na polícii zlodej známy
Od krádeže ubehlo pár dní, keď mi Mišo oznámil, že zistili identitu zlodeja. Spolu s priateľkou z akcie, na ktorej Ľuboša stretli, pátrali po ňom, až sa dostali k jeho otcovi, ktorý šéfoval nejakej firme, čo mala pod palcom staničné bufety. A tam sa dozvedeli, aký je jeho synátor kvietok.
Ja som potom už len išiel na políciu, kde mali pre Ľuboša otvorený spis a nahlásil som, čo mi zmizlo. Policajt, ktorý spisoval moju výpoveď, fučal od zlosti, ako Ľuboš, známa firma, mnohých dôverčivých študentov pookrádal.
.Súd
Uplnynuli tri roky, a ku koncu piateho ročníka vysokej nám prišlo predvolanie na súd. Dostali sme mnohostranový spis s obvineniami na zlodeja Ľuboša.
Dočítal som sa napríklad, že okradol aj nejakú dôverčivú ženu o šperky, keď bola medzitým v sprche. Inému zase "šlohol" bicykel. Plus mnoho iných krádeží, ku ktorým sa priznal.
Nepriznal sa napríklad k ukradnutiu vankúša, patriacemu internátu Družba. Možno okradnutí študenti chceli zahladiť, že "odpásli" vyfasovaný vankúš, tak to hodili na Ľuba. Veď mali príležitosť.
Ľuboš, ktorý mal vodovomodré oči, prišiel na pojednávanie v perfektnom saku. Sudca ho odsúdil "sedieť" na nejakú dobu nepodmienečne a prikázal mu uhradiť škodu.
Avšak finančného odškodnenia za zmiznuté veci som sa nedočkal, zrejme ani ostatní okradnutí nie.
.Poučenie
Nemilá príhoda to bola vďaka našej naivite; dalo sa jej ľahko predísť.
Aj napriek tomu mám na študentské časy vcelku dobré spomienky.
