.Skromný kapitál
Začnem peniazmi, ved od nich sa vsetko dôležité odkrúca, né ?
Nie vždy prísne štrukturovaný vedecký grant vystačí aj na letenku a na všetko ostatné (teda ako u koho, že :); treba si vediet opasok utiahnuť a lacnejšie sa dopraviť do cieľa. Bo inak by na stravu a ubytovanie nemuselo zostať. Uskromniť sa: žiadne vyhadzovanie z kopýtka typu letecká doprava tam, kam chodia autobusové spoje (na mysli mám hlavne Európu); či bývanie v hoteloch (výnimka je praqvdaže, keď náklady hradí prijímajúca strana, vtedy si účastník nenavzberá).
.Do Dánska autobusom
Tak i ja: idem ľudovým spôsobom - autobusom. Veď linky do Kodane sú.
Busíkom diaľkovým, pekným, žltým ako sršeň, klimatizovaným. S videom, slúchatkami, a núkaním kávičky a čajíku pre cestujúcich.
Môj spoj mal odchod s Trenčina, v Brne je prestup do druhého sršňa. A tých tam bolo ! Poukladaných jeden za druhým, každý do inej destinácie. Azda len samé nové má tá spoločnosť....a že 'albánska mafia', povedal mi vodič z inej, dlhopôsobiacej autobusovej spoločnosti, keď som sa ho pýtal na spoj, na adresu tej mojej. Takto ohovára vzmáhajúcu sa konkurenciu, koťuha.
Tu stojíme v Prahe. Chytro na WC-ko - ale len s českými korunami. Mince nemám, cáhlujem bankovkou, dostavam nazad kopec drobných. Menový chaos v peňaženke vyriešim neskôr.
Ďalej sa už islo v noci po cestach (nie necestách, Nemčúri su pedanti) na sever až k Baltskému moru. Tam nás trajekt preplavil na dánsky ostrov.
Cestujúci musia v lodi vystúpiť z vozidiel a prejsť do palubného priestoru (kvôli bezpečnosti). Tu sú útroby trajektu s naším žltým autobusom.
Jadna z palúb trajektu. Tu sme sa v skoru rannú hodinu ospatí motali.... Aj na otvorenú palubu sa dalo vyjsť, pokochať sa tmavými morskými vlnami, okolo plávajúcimi loďami, z ktorých bolo vidieť len obrysy a svetlá, alebo sa nechať len tak ošľahávať vetrom.
Ráno (7.6), ešte zo zalepenými očami, som sa konečne ocitol na hlavnej vlakovej stanici v Kodani. Aj som hútal, či musím počkať na otvorenie zmenárne, nech si dánsku menu najprv zadovážim. Nakoniec nie - vlakový lístok Kodaň-Odense sa dá kúpit v európskych grošoch.
Zohnal som aj miestenku a pohodlnym, klimatizovanym zúgom som si sedaciu časť dopravil do Odense, najvacsieho mesta na ostrove Fyn. Hans Jørgen, fúzatý, usmiaty šéf, ma už čakal na stanici a naložil ma s batožinou do svojho auta. Ako pred šiestimi rokmi, keď som k nemu prisiel na ročný postdok. S rovnakým dodávkovým autom (má trinásť rokov), s rovnakou vľúdnosťou. Len batožinu som mal menšiu, na dva týždne nebolo treba vecí ako na celý rok.
Je už tradíciou, že väčšina vývojárov sa ubytuje - nie v nejakej ubytovni, ale v chatkách odenského kempingu. Ten je inak v meste. Žiadne nebotyčné hory a hlboké lesov okolo. Iba mestská parková zeleň.
Značka kempingu, ako ju vidno z cestného ťahu.
Tento záber som urobil od príjazdovej cesty do kempingu. Vľavo je murovaný dom správcu. Tam sa platí, fasuje sa posteľná bielizeň. Každy musí mať kempingový preukaz, platiaci pre mnoho kempingov v tejto časti Európy.
Rad chatiek, v akých sa zvykneme ubytovať. Do jednej môžu najviac štyri osoby (dvaja dole, dvaja hore - po rebríku). Drevené domčúriky majú kuchynské vybavenie, elektrinu. Po vodu však treba chodiť do hlavnej budovy, kde je aj umývareň riadov.
Tato chata (s číslom 1) bola naša (7-12.6). Ja som spal na vrchu, kde som sa driapaval po drevenom rebríku. Dvaja kolegovia z Nemecka spali dole. Na WC-ko, hygienu, umývanie riadov bolo treba zájsť do inej budovy, ale dalo sa. Ked sa traja-štyria sa pomestia do jednej chatky, znížia sa ubytovacie náklady cestujúcich vedcov.
Samozrejme, okrem chatiek sú tu aj miesta pre karavány a stany. V ktoromsi predchádzajucom roku sa kolegovi z Nemecka sa neušla zarezervovať chatka. Tak aj s doktorandom spali v stane. Teraz sa poučili a včas si ju zarezervovali. A zobrali do nej aj mňa.
Do kempingu som sa prišiel ubytovat v sobotu podvečer, časť dňa som strávil na univerzite so šéfom. V nedeľu okolo večera sa uz začali trúsiť ostatní kolegovia. Z Amsterdamu ich prišlo za osobné auto, ostatní poprichádzali z rôznych končín Európy individuálne.
Inak posteľná bielizeň sa ušla iba nasej chatke, keďže ostatní ju nemali dopredu nahlásenú. Získali ju až v pondelok,
Aj som 'zachránil' Tronda, kolegu zo Štrasburgu (na neho bola rezervovaná chatka), aby nespal - aj s dalšími dvoma spolubývajúcimi 'na ulici'. Pani správcova nejako dostala nesprávnu informáciu, že Trond má prísť až v pondelok večer, takze by chatku nenechala odomknutú. Ja som ju vsak presvedčil, ze je to nedorozumenie, ze kolega príde dnes (nedela) večer, a s ním aj další dvaja. Tak mu odomkla chatku a Trond, Rado a Patrik mali nocľach istý.
.Cesta na univerzitu
Univerzita je na kraji Odense. Obkolesená je poľami s pásikmi lesíkov.
Preto cesta z kempingu vedie aj takouto utešenou prírodou. Chodník pre chodcov a cyklistov sa vinie aj takymto malým lesom.
Za zmienku stoja stĺpy osvetlenia - takto nahusto a pri tak malej komunikácii som ich videl jedine tu v Dánsku. U nás by dlho nevydržali...Ale je to tým, ze Dáni dbajú na cestičky pre chodcov a cyklistov, a tento ťah je pre nemotoristov frekventovaný. U nás by kovové stĺpy dlho nevydržali....
Lesík je udržiavaný; videl som aj pásy od lesných vozidiel, a neďaleko aj kopu s pozbieraným spíleným drevom.
Vyjdúc z posledného chumáča lesa asfaltka pokračuje polom. Črtajú sa už pridružené budovy k univerzite. Po pravej strane je cesta pre vozidlá, vedie na veľke univerzitné parkovisko.
.Univerzita v Odense
Rozlahly komplex budov. Pred hlavným vchodom je námestíčko s umeleckým stĺpom.
Hlavný vchod, pred ním stojany na bicykle)
Centrálna budova má jednu z najdlhších chodieb, skoro až pol kilometra. Vedie ňou cestička pre vozíky, čo roznášajú po oddeleniach poštu a materiál. Ešte 'za mojich čias' v rokoch 2002-03 tam vyznačená nebola, namaľovali ju až neskôr kvôli bezpečnosti (zrejme idúci elektricky vozík zrazil nejakeho 'pešiaka'). Kuriéri ňou premávajú aj na kolobežke.
Budovy univerzity postavili pôvodne s novými plechmi, no tie teraz hrdzavejú....Raz darmo, staré technológie...
.Vývojári (vedeckého softvéru) - stretnite sa (tak raz za rok) !
Náš medzinárodný tím ľudí z akademického prostredia pracuje na vývoji systému programov DIRAC, využívanom teoretickými chemikmi. Je to poriadny kus kódu (napisáneho hlavne vo Fortrane), a ponúka rozne metódy výpočtov molekulových vlastností.
Ja som k nemu 'pripojený' uz od roku 2002, kedy som prišiel na prvú stáž (ľudovo zvanú postdok) do Odense k Hans-Jørgenovi. Neskôr pribudol ďalší rok a pol vonku v Štrasburgu u dalšieho spoluautora DIRAC-u.
Každý rok byva spoločné pracovné stretnutie (Dirac Working Group Meeting), organizované Hans-Jørgenom. Aj tento rok sme sa stretli v priestoroch univerzity - na Oddelení fyziky a chémie v seminárnej miestnosti.
Preberali sme najmä vývojárske informačno-technické veci: napríklad otvorené wikipedistické písanie manuálu, verziový menežment SVN, a utešený integrovaný vývojársky systém trac.
Ďalej programovanie novým štýlom vo Fortran90/95, dynamické alokovanie pamäte a iné.
Inak čo sa alokovania pamäti týka, zapotil som voľakedy, že šetrné využívanie pamäte softvérom je výsledkom zeleného programovania. Povedal som to Radovi, a on tento "termín" na prednáške oprášil. Na pobavenie všetkých. Ešte aj TM-značku tomu dal, spomenúc moje autorstvo tohto hlodu :).
Tu v seminarke som zachytil vsetkych troch hlavnych autorov DIRAC-u spolu: (zľava) Luuka , Hans-Jørgena a Tronda .
Pohľad na pracovnú skupinu. Každý za svojím počítačom.
Na tejto fotke zľava je Rado , ktorého som spoznal v Štrasburgu u Tronda (teraz je na postdoku v Nórsku), potom Luuk z Amtserdamu a nakoniec Nemec Timo , s ktorým som zdieľal chatku (spolu s jeho doktorandom).
Iné foto kolegov.
Brazílčan André (vpravo, inak postdok u Luuka v Amstredame) prednáša. Avšak každé vystúpenie dáva impulzy na nové riešenia, a v tomto prípade Hans-Jorgen, aj ako 'chairman', ich tlmočí. Tabuľa je popísana vylepšeniami DIRAC-u, daj Hospodin, nech sa väčšina z nich splní.
Tu je Hans-Jørgen v jeden večer v zápale práce. Dáva dokopy nový prevádzkový server pre náš softvér.
Fotografia tímu (aj so mnou). Holanďan Jetze (Luukov PhD-student) na 'noutbuku' ukazuje XML-riešenia naprogramované vo Fortran90/95 pre prenos dát. Užitočná vec na štandardizovaný prenos malého množstva dát. Keď ich je ale veľa a sú to len samé čísla, prichádzajú na rad bežne súbory.
.I dánska chemická spoločnosť...
...mala v piatok 13.júna strenutie na univerzite. My, ktorí sme zostali, sme tam boli zeregistrovaní.
Úvodná spoločná prednáška jedného známeho vedca hovorila o tzv. zelenej chémii (green chemistry), čo je oblasť chémie špecializujúca sa na vývoj produktov a technológii, pri ktorých sa snažia redukovať nebezpečné komponenty. Čize robiť chémiu - v rámci daných možností - ekologicky. Minimalizovať prírode škodlivé výstupy. Špeciálne spomenul tzv. iónove kvapaliny (ion liquids), čo sú ľahko topiace sa iónové zlúčeniny, kde iónmi môžu byť rôzne organické deriváty, podľa možnosti zdraviu čo najmenej škodlivé. Katióny a anióny sa môžu kombinovať s cieľom prípravy zlúčenín s požadovanými vlastnosťami.
.'Vrzli' si aj kvantoví chemici
Keď už bolo pár teoretických chemikov pokope, škoda by ich bolo nevyužiť. A tak bola aj sekcia pre teoretickú chémiu, kde od nás Luuk mal prednášku. 'Chairmanom' (možno preložiť moderátorom) bol Hans-Jørgen. Luuk hovoril o kombinovaní teórie vlnových funkcií a teórie funkcionálu hustoty vo výpočtoch rádioaktívneho neptynylu v kryštáli.
.Staré zvitky
Z posterov ma tento jeden ma nadmieru zaujal. Hovori o metódach čistenia zvitkov od Mŕtveho mora.
Ked znalci Písma lúštili zvitky, poliali ich ricínovým olejom, aby sa im lepšie čítalo. Avšak ten znemožňuje presné datovanie. Najlepšia metóda, ako som pochopil z postera, sa zdá byť extrakcia v n-hexane.
To je radosti pre čitatela Biblie, izraelofila ako ja, keď je aj spojená s jeho profesionálnym zameraním !
Inak najstarší biblický zvitok je kniha proroka Izaiáša, a vystavujú ho tu v Jeruzaleme, ako píšu na serveri Eretz.cz.
.'Nemocničná' ubytovňa
Z chatky v kempingu som prešiel do univerzitnej ubytovne, keďže na na stáži som zostal dlhšie ako len na Dirac stretnutie. Ubytovňu tvorí len pár izieb v jednej chodbe na najvyššom poschodí, teda podkrovný priestor. Zvyšná časť budovy je vyhradená nemocnici...sú tam čakárne, ambulancie, lôžka pre pacientov atď...
A nedostal som ani kľúčc, iba čipovu kartu a kód. Tá je pre hlavný vchod, ako aj izbu. Bez nej som nemohol ísť ani na záchod, inak by sa mi dvere mohli zabuchnút.
.Rôzne
Chôdzou sa z ubytovne dostane človek na univerzitu asi za jednu hodinu. Každý večer som tak mal 'zdravotnú' prechádzku. Ráno som uprednostnil cestu autobusom, no tie cez víkendy chodia v Odense poriedko, takže pešia túra - namiesto hodinového čakania na zastávke - bola aj ráno.
Nevýhoda umiestnenia univerzity je v tom, že za inými službami treba dochádzat ďalej. Stalo sa, že cez vikend vypadol server doma v Prievidzi. Aby som zatelefonoval adminovi, musel som prešlapať zhruba pol kilometra k supermarketu, keďže obrovská univerzita nemá ani jeden verejný telefónny automat. Dánskym telekomunikáciam sa neoplatí prevádzkovat automaty, z ktorých aj tak nikto nevolá. Všetci používajú mobilné telefony.
S Hansom-Jørgenom sme po pracovnom stretnuti pracovali na rukopise, ktorý máme rozrobený už pár rokov. Navrhoval som vylepšenie textu, a najmä spracovával výsledky. Tálium, jeho hydrid, zlato... to boli naše chemické systémy, na ktorých sme testovali nové, tzv. dvojkomponentné kvázirelativistické Hamiltoniány.
.Ešte pár fotiek z Odense
...ako som ich spravil pri jednej prechádzke
Budova banky vyčnieva v centre mesta. Vidno ju zďaleka, lebo je jediná svojho druhu v meste.
...tento záber nie je z Odense, je z paluby trajektu, ktorým som sa vracal domov. Bolo ešte denné svetlo, stálo za to urobiť zopár záberov z paluby.
Celkovo sa moj vyše dvojtýždňový pobyt v Odense vydaril. Pán Boh zaplať.
Možno sa reportáž bude zdať nudná, no nie všetko je bulvár; aj takéto odborné stáže patria k životu.
