I. / III.
Oblohu, pochmúrne visiacu nad mestom, pretne blesk a od Kapitolu sa ozýva hlboké dunenie. V úzkych ľudoprázdnych uličkách sa pri zemi drží hmla. Na dlažbe z malých granitových kociek sa utvárajú kaluže rýchlejšie, ako dažďová voda stíha odtekať do jarkov na kraji cesty.
Vo vchode do jednej z niekoľkoposchodových insuleí pod krátkym plochým prístreším bez oporných stĺpov postávajú traja muži : Metillius Cimber, legát z galského ťaženia a Caesarov blízky priateľ Trebōnius a Brūtov švagor Cāius Cassius Longinus. O čomsi sa dohadujú. Cassius zanietene gestikuluje rukami pred sebou. Zhovárajú sa tlmeným hlasom. Šepot rezonuje na stenách v predsieni, zakráda sa pomedzi tiene v hale na prízemí a doznieva tam ako zlovestné hadie syčanie. Vonku slová zanikajú v poryvoch dažďa. Trebōnius sa lenivo opiera o stenu, druhou rukou si prihládza krátke vlasy doprostred čela.
Vtom na ulici začvachtajú kroky. Prudko sa zvrtne a takmer stratí rovnováhu. Šepot utíchne. Čo to? Chlapi, dovtedy naklonení k sebe v polkruhu chrbtom do ulice, sa obrátia. ,,Quis ibi?,” Cimber volá do tmy. ,,Estne quisquam?,” [8] Cassiov hlas je prehlušený novým prívalom dažďa. Z noci sa vynorí muž v tunike s dlhým himatiónom preveseným cez plecia. Vkročí do predsiene a stiahne si z hlavy kapucňu. Cassius, Cimber a Trebōnius v mihotavom svetle fakieľ spoznávajú jeho obličaj :
(majestátne) ,,Tresk, s bleskom iskra skrsla božia, hrom,
valia sa vody!“ -
CASSIUS: (mu v odpoveď) -,,To všemocný vládca
bohov a ľudí udrel kladivom
a Tridēns nebo na zem vylieva. [9]
Buď pozdravený, Cicerō!“ -
CICERŌ: - ,,I vy.
A čože tu tak postávate v tme
v tak pozdný čas a v búrke, hromobití,
kto kedy videl väčší živlov bes?“
CASSIUS: ,,Kto národ videl zamorený hriechom,
zrel neprávosť, čo volá do nebies,
keď rozhnevaní spravodlivým srdom,
nad večným mestom bdejúc, premocní
bohovia strašných poslov ženú na zem.“
CICERŌ: ,,Žijeme veru v dobe pohnutej,
lež zámer bohov ľudia nepoznajú,
po svojom často si ho vyložia.“
CASSIUS: ,,Muž, ktorý tradície nectí, pyšne
sa vzniesol bohom naroveň a na moc
ulakomil sa.“ -
CICERŌ: - ,,Caesar jest tým mužom?“
CASSIUS: ,,On. Každý Riman, hoci prostý rab,
by trestajúcej mal sa chopiť zbrane,
ak na vlasť mu ktos’ kradmú ruku vztiahne
a slobodný ľud v jarme utýra.“
CICERŌ: ,,Je tomu tak, ..“-
CIMBER: (vyhŕkne) - ,,Nuž potom s nami poď,
Brūt už je náš i Casca pridá sa!“
TREBŌNIUS: ,,Daj sa k nám!“ -
CASSIUS: - ,,Daj sa k nám, ak na srdci
ti leží Rím a osud republiky.“
CICERŌ: (velebne) ,,Ja ctím si republiku. Stúpencom
jej verným vždy som bol. Už pred rokmi,
keď za rétorským pultom jeden som
za druhým vyhrával spor a sok mi
bol Catō i sám Caesar. Drahá vlasť
je mi a republiku milujem
a blaho ríše bolo, je a vždy
bude môj prvoradý záujem.
Však národ už niet, akým býval prv,
čas pokročil vpred, dobu premenil.
Skôr Riman na svojom len sial i zožal,
dnes máli sa mu to a väzením
mu prsť je rodná primalá, že záprah,
v poli pluh vymení a domov svoj
za meč a radšej než vo vlasti mier,
v cudzine kdesi uprednostní boj.
Tak o ríši, čo z Tróje povstala,
svet podmanila si, dnes inak zmýšľa
o tom, kam osud jej sa zberať má,
než jeho otec. A tá doba prišla.
Jak búrka, nám čo zúri nad hlavou,
nik nezastaví ju, kým dosýta
sa nevybúri, pokým nevyleje
si nebo hnev, na zemi nepýta
sa komu jest to po vôli. Čo pevne
stálo, sťa triesku povalí a niť
nenechá suchú - tu čo stane sa,
všetkých sa týka. Staré zachrániť,
novému sa brániť tu zmysel nemá,
ako barani, proti múru hnať sa.
Ak trvať má republika, pretrvá
a na Caesara dejiny pamätať sa
nebudú. Ak jej dni sú zrátané,
z nich skoro uplynúť má posledný,
nech teda padne republika, senát
a staré zriadenie nech padne s ním.“
CASSIUS: ,,Ani k nám teda nepripojíš sa,
ni na odpor sa stavať nebudeš,
bys’ bránil nám - tým zastal Caesara.”
CICERŌ: ,,Či môže uniknúť muž sudbe, ktorú
predurčili mu mocní bohovia?“
CASSIUS: ,,Potom vedz, ak sa nevzdá nárokov
na trón, späť nepovolá tribúnov
a pred senátom nepokorí sa,
tak jeho osudom je smrť.“
Opäť hrmí. Cicerō si ovinie plášť okolo pliec. Cez hlavu si pretiahne kapucňu. Prejde na druhú stranu ulice a stratí sa v hmle. Predsieň je prázdna.
Opona [8] ,,Kto tam?“ ,,Je tam niekto?“
[9] Tridēns (gen. -entis) ,,Trojzubec” (boh mora Neptūn). ~ (6) ~
