II. / V.
Caesar, sprevádzaný Decimom, vystupuje zo záhradného pavilónu do kúrie. Senátori, debatujúc v skupinkách s kvestormi, sa pomaly rozchádzajú. [26] Sprisahanci sedia na svojich miestach v pléne. Decimus sa pripája k nim. Cassius prehovára šeptom k Metilliovi Cimbrovi, ostatní upierajú zraky dolu na fórum. Imperátor stojí pri svojom kresle oproti rečníckej tribúne. Keď mu sekretár predkladá petície kvestorov, pokynie rukou smerom k stolu.
Po schodch schádza Popilius Laenās. Mihne sa popri Cascovi, ktorý sedí celkom na kraji :
LAENĀS: ,,Nech zámer váš dnes podarí sa vám.”
CASCA: (zaskočený)
,,Ký zámer Popilie?!,“ - načiahne sa za ním, no Laenās mieri priamo k Caesarovi.
BRŪTUS: (nakláňa sa dopredu)
– ,,Čo to vravel?“
CASCA: (k Brūtovi) ,,By zámer náš dnes podaril sa nám.“
CASSIUS: (úzkostlivo) ,,Vie to, sme prezradení!“ -
BRŪTUS: (rázne) - ,,Nemožné!“
CASSIUS: ,,Beda! Sám radšej zmárnim sa ..“ -
BRŪTUS: - ,,Nie, zadrž,“ bráni mu,
,,Schovaj to, pri Iuppiterovi!“ [27] -
CIMBER: - ,,Čit!
,,Ticho tam, už jest pri ňom..“
Laenās sa pristaví pri stolci a prehovorí k diktátorovi. Decimus stojí celkom blízko - ako sa zachová? Caesar sa otočí k Laenatovi, očami zablúdi do pléna. Pohľadom zachytí Brūta a priková ho k lavici. Je ich plán predsa len prezradený? Laenās dlho preberá s Caesarom. Senátori sedia ako na ihlách :
CASSIUS: (sypí) ,,Čo rozpráva s ním toľko?!”
Potom prikyvuje, zdvihne ruku na pozdrav a vychádza z kúrie. [28]
CASSIUS: ,,Aj! Teraz abo nikdy - vstávajte!
Vpred, Cimber, za ním, podporujte ho!”
Sprisahanci sa pohnú smerom k fóru. Trebōnius odvádza Mārc Antōnia bokom. Senátori sa rozdelia sa na dve skupiny. Jedni vystúpia pred Caesara - medzi nimi Cassius, Brūtus, Decimus, Metillius Cimber, vzadu Casca s ostatnými za jeho kreslom. /Plūtarchos, Appiānos/
CIMBER: (zdvihne ruku na pozdrav) ,,Ó premocný vznešený slávny Caesar,
k nohám ti v úcte pokorne sa skláňam
a prosím ..“-
CAESAR: - ,,Mlč! Už ani slovo! Úlisné
pochlebovanie, podlé líškanie
mi z tvojich slov do uší zaznieva,
čo z neho poctivému človeku
by zovrela krv v žilách, odmäkčiť
ním chceš ma. Tvoj brat z Ríma nálezom
bol vyhnaný a po práve. Ak prosíš
zaň, hrbíš sa, klaniaš, mi k nohám padáš,
ja odkopnem ťa z cesty ako psa.
Ver Caesar nikdy nekrivdí, no nikdy
tiež len tak uzmieriť ho nemožno.“
CIMBER: (nedá sa odbiť) ,,Či iný hlas, než môj vlastný a inak,
než v úpenlivej prosbe úfajúc,
by doľahnúť mal v ucho veľkého
Caesara o milosť pre môjho brata?“
BRŪTUS: (pridá sa) ,,Nie z pochlebenstva, ale žiadajúc,
bozkávam tvoju spravodlivú ruku,
by Pūblius Cimber sa zaraz smel
z vyhnanstva vrátiť naspäť do Ríma.“
CAESAR: ,,Jak Brūte?!“-
BRŪTUS: - ,,Milosť!“ -
DECIMUS: - ,, Milosť!“ -
CASSIUS: - ,,Milosť Ceasar!,“ senátori sa tisnú na Caesara, naliehajú na neho zo všetkých strán. On však rozmachom ich odvrhne ako dotieravé muchy. Vstane :
CAESAR: (majestátne) ,,Ak bol by som jak vy, snáď ustúpil
by som a dal sa pohnúť prosbami,
však prosiť neviem, preto nedám nič
na prosby. Som jak hviezda severná,
čo pevne zakotvená v kľude si
na klenbe nebies tróni bez družky.
Bezpočetnosťou hviezd tam zdobená
jest obloha, sú všetky jeden plam
a každá z nich. Však jedna len
z nich všetkých bez pohnutia zotrvá
na mieste svojom. Zem je plná ľudí,
sú telo krv a dojmom prístupní,
v ich počte ale znám len jedného,
čo nedostupný hrdo týči sa
a neoblomný. A že som to ja,
nech teda dokážem aj v tomto tu;
ja chcel som, by bol Cimer vyhnaný
i teraz chcem, by zostal vyhnancom.“
CASSIUS: ,,Ó Caesar..,“- senátori sa opäť tlačia vpred. Kruh sa zase zúži.
CAESAR: - ,,Preč! Olymp vyvrátiť chceš?“
CIMBER: ,,Ó veľký Caesar!“ -
CAESAR: - ,,Už som rozhodol!“
CASCA: (zaženie sa) ,,Vrav ruka za mňa!!!“ nad Caesarovou hlavou zablýska sa ostrie. Cimber obidvoma rukami ťahá jeho purpurový plášť. Casca bodne Caesara do pleca tesne pod krkom. /Plūtarchos/ Ten sa zvrtne a schytí Cascu za predlaktie, obidvaja vykríknu - Caesar latinsky : ,,Prōditor Casca, quidnam fēcistī!,“ Casca po grécky : ,,Αδελφοί βoήθει!“ /Plūtarchos/ [29] Vtom sa sprisahanci vytasia s dýkami. Vrhnú sa na diktátora. Cassius ho bodne do tváre, Decimus a Bucolianus do hrude, Cimber do ramena, Galba do boku. /Appiānos/ Caesar ani nehlesne. Zvalí sa späť do kresla, prehodí si tógu cez plecia. /Plūtarchos, Appiānos/ Jeden za druhým, jedna rana od každého, senátori dorážajú, postupne vnárajú doň svoje čepele a Mārcus Iūnius Brūtus.
CAESAR: (ad Brūtum) ,,Καί σύ, τέκνον?!“ - /Suetōnius/ [30]
BRŪTUS: - ,,Nuž teda padni, Caesar!“ bodne ho.
Imperátor s dvadsiatimi tromi ranami, jednou od každého sprisahanca, zvezie sa na dlážku k nohám senátorov. Zdrapí v páde rukoväť gládia na Pompeiovej soche, akoby chcel vyrvať kamenný meč z pošvy, ním vrhnúť sa na svojich vrahov. Vlastnou krvou zbrodí podstavec sochy svojho niekdajšieho úhlavného nepriateľa a zvalí sa na zem mŕtvy.
V kúrii vládne zdesenie. Nik netuší, odkiaľ útok prišiel. Prvý sa spamätá Aurelius Cotta: ,,Haec nex!!!“ [31] vyskočí v lavici na rovné nohy, no nie je ozbrojený. Všeobecný zmätok. Antōnius sa ženie cez záhrady naspäť. Liktori udrú na bránu, ale dnu sa nedostanú - dav sa tlačí von. Cassius stojí za rečníckym pultom, no slová sú tu márne. Ktosi kričí: ,,Illāc, citō!“ [32] Sprisahanci ustupujú dozadu k orákulám. Prebodne ich Cottov prst: ,,Prōditorēs Caesarem necāvērunt! Nolite sinere eōs ēlūdī!“ [33] Zakrvavená čepeľ v Brūtovej ruke čnie proti vysokej mramorovej klenbe: ,,Propter rem publicam! Advēnit iter nostrum fīnim!“ [34] Casca ho za tógu ťahá preč.
Opona ~ (11) ~ [26] Quaestor (gen. -ōris) - úrad dbajúci o správnu interpretáciu a dodržiavanie zákonov, tiež nariadení a výnosov senátu.
[27] Iuppiter (gen. Iōvis) - najvyššie rímske božstvo. Iuppiter < *djeos + *p∂h1’tēr “boh otec”.
[28] Povzbudivé slová od Laenata, ktoré sprisahancov tak vydesili, sa v skutočnosti vzťahovali na hlasovanie o návrhu L. Aurelia Cottu, plánované na neskôr v priebehu zasadania, v ktorom mal senát odsúhlasiť Caesarovi kráľovský titul, poplatný pre všetky provincie impéria okrem vlastného územia Itálie, a ktorý by sa, prirodzene, republikáni pokúsili v hlasovaní vetovať.
[29] ,,Casca, ty zradca, čos’ to vykonal!” ,,Bratia, pomáhajte!“ uvádza Plūtarchos. Podľa Appiāna však: ,,Priatelia, na čo čakáte?“
[30] CAESAR: (ad Brūtum) ,,I ty, synu?!“ podľa Suetōnia.
[31] ,,To je vražda!“
[32] ,,Tadiaľto, rýchlo!“
[33] ,,Zradcovia zabili Caesara! Nenechajte ich uniknúť!”
[34] ,,Za republiku! Naša cesta došla cieľa!”
