Prológ
Podľa povesti založili Rím v roku 753 p.n.l. v Latiu pri rieke Tiber dvojčatá Rōmulus a Remus a prvých 250 rokov tam vládli etruskí králi. Po vypudení posledného z tarquiniovských tyranov bola v roku 510 založená republika.
Do jej čela sa každý rok volili dvaja najvyšší sudcovia, alebo konzuli (cōnsul, gen. -is), ktorí sa mali navzájom kontrolovať, aby nedošlo k uchváteniu absolútnej moci. Väčšina z nich pochádzala z 300 bohatých aristokratických členov senátu - zvrchovanej štátnej rady (senātus, gen. -ūs)
V polovici tretieho storočia Rím kontroloval veľkú časť Itálie, v roku 146 dobyl Carthagō, a tým sa stal najväčšou mocnosťou v Stredomorí.
Cāius Iūlius Caesar sa narodil v roku 102 v starej aristokratickej rodine Iūliov (gēns Iūlia, gen. gentis, -iae), ktorá odvodzovala svoj pôvod od Iūla, syna trójskeho princa Aenena. Cognōmen (gen. -inis) Caesar, odvodené od lat. caesariēs (gen. -ieī) „štica“, nebolo príliš priliehavé pre muža, ktorého vlasy sa s vekom značne preriedili. Nōmen Iūlius bolo meno rodové a praenōmen Cāius meno vlastné.
Od roku 75 študoval rétoriku u Appolōnia Molōna na ostrove Rhodos (u Molōna študoval tiež M. Tullius Cicerō). Potom, čo doslova o vlások unikol smrti z rúk diktátora Sullu, stúpal po rebríčku hierarchie ríšskej administratívy, podobne ako všetci mladí rímski aristokrati. V roku 70 bol zvolený do úradu kvestora, ktorý zastával v Hispánii.
Po svojom návrate do Ríma neúnavne pracoval na na tom, aby posilnil svoje postavenie. V roku 59 mal už taký vplyv, že bol zvolený za konzula, čo bol najvyšší úrad rímskej republiky. Spolu s Gnaeom Pompeiom a M. Liciniom Crassom založil prvý triumvirát (lat. triumvirātus, gen. -ūs z trium vir „muž z troch“). Caesar bol navyše zvolený prokonzulom provincie Gálie a na jej podrobenie mu bolo zverené velenie mohutnej armády. S ňou medzi rokmi 58 až 49 dobyl rozsiahle územia za Alpami.
Crassus medzitým padol v roku 53 behom vojenskej expedície na Blízkom východe a senát mal stále väčšie obavy z Caesarovej ctižiadosti. Pompeius sa postavil na stranu štátnej rady, ktorá v roku 49 nariadila Caesarovi, aby predal velenie armády a vrátil sa do Ríma. On však neuposlúchol, previedol vojská cez rieku Rubicō na Apeninský poloostrov a vyvolal občiansku vojnu.
Potom, ako bol Pompeius v nasledujúcom roku zavraždený v Egypte, Caesar nemal žiadneho ďalšieho politického rivala. Krátko po jeho triumfálnom pochode Rímom nasledovalo prevzatie diktátorskej moci. Podozrenia silneli a prehlbovali sa /Appiānos/; scéna bola pripravená pre sprisahanie, ktoré vyvrcholilo drámou počas marcových Íd.
V jeho čele stáli a hlavné slovo v ňom mali predovšetkým dvaja muži: Cāius Cassius Longinus a Mārcus Iūnius Brūtus.
~ (3) ~
