
Pozn. Neuvádzam slová, ktoré sú pre bežného človeka etymologicky priehľadné a môže im porozumieť aj sám bez pomoci jazykovedy, ako ani metafory a kompozitá.
blb – onomatopoje (pomenovanie napodobujúce charakteristický zvuk) Základom je spoluhláskový kluster „blabla“ imitujúci jalovú alebo nezrozumiteľnú reč. Slovné druhy sú odvodené zvyčajnými slovanskými príponami –ec < *-ьcь, -ý < *-ъjь, -é < *-oje atp. Lat. balbuties, -ei "brblavosť"; gr. barbaros, -ou "nemý" - grécke pomenovanie pre obyvateľov polostrova neárijskeho pôvodu, ktorých jayzk bol rodovo iný a preto krajne nezrozumiteľný.
buzna – autorom výkladu je Kulík, ktorý preukázal, že v základe slova je francúzke bougre „úchyl“ a že jeho pôvod siaha k latinskému prívlastku bulgarius, -ii (bulharský). V pozadí tohto vývoja je stredoveká sekta prenasledovaná na území dnešného Bulharska za praktizovanie sodomie.
čurák – záhadné.
debil – z lat. debilis, -is doslova „nemocný“, i.e. ten, kto má malú moc ,pretože je slabý. Slovo pôvodne pomenúva istý stupeň mentálnej retardácie (taktiež idiot, imbecil).
dement – z lat. demens, -entis dosl. „zbavený rozumu“. Quem perdere volunt, dementant „Koho chcú (bohovia) zmárniť, zbavia ho rozumu“.
fľandra – neslovanské. Pomenovanie sa odvodzuje z rozľahlého regiónu Flanders, kde v priebehu WWI. pôsobili početné armády znepriatelených strán a zdržiavali v okolí množstvo prostitútok.
homoš – angl. homo. Z odborného výrazu homosexuál. Toto sem zaraďujem z toho dôvodu, lebo je dôležité uvedomiť si, že predpona homo-, od ktorej sa odvodzujú niektoré prevzaté tvary, nie je latinské homo, -inis „človek“, ale že sa jedná o grécke homo- < *somo- s významom „jadnako, rovnako“, a ktoré možno vidieť aj v lat. semel „raz“, mille „jedentisíc“; nem. –sam a angl. same. Napokon aj v slovenskom sám.
hovno – prslv. *govъ- znamená pôvodne kravské lajno a odvodzuje sa od ide. slovného základu *g^wou- pre dobytok. Súvisí s hovädo < prslv. *govę, -te, hovädzí a háveď. Lat. bos, gen. bovis; gr. bus, gen. boos; nem. e Kuh, -, -ü-e; angl. cow; sanskrt gauh, gen. gos.
hlúpy – prslv. *glupъ- záhadného pôvodu. Niekdy sa myslí na sémantickú spätosť s hluchý < prslv. *gluchъ- (Kopečný), ale koreň obidvoch slov je neznámy.
chuj – samotný výraz do slovenčiny prevzatý z iných slovanských jazykov, kde chuj < *chvojь. Príbuzné so slovami chvost a chvieť. Podobný sémantický posun je aj v lat., kde pēnis, -is tiež znamená "chvost".
jebať – prastaré. Prslv. *jebơ, jěti < *jebti. Ide. koreň *h3jeb^h-, pôvodne iba v sexuálnom význame, je zachovaný aj v sanskrte jab^hati „jebe“ a v starogéckom oip^hei „jebe” (obidve 3. os. jedn.). Vulgarizmy sú v staroslovienskych písomnostiach už z neskoršieho, historického obdobia doložené riedko, ale jebať je podistým jeden z najstarších, pretože ho možno stopovať až za praslovanské obdobie do doby protoindoeurópskej jazykovej jednoty.
Bc. Michal Illovský 6. I. 2010 v Bratislave