Vysvetlivky k niektorým skratkám, značkám a symbolom
ide. - označuje tvar slova v indoeurópskom prajazyku
prslv. - tvar v praslovanskej vetve
pragrm. - tvar v pragermánskej vetve
kelt. - keltsky
staroangl. - staroanglicky
lat. - latinsky
gr. - stará gréčtina
* - hviezdička označuje rekonštruovaný tvar
< - zobák v smere zúženia označuje vývin jedneho, prvotného, skoršieho, tvaru do druhého, neskoršieho
- - spacebar dotýkajúci sa slova znázorňuje predely medzi morfémami v ňom.
Etymológia
muž - v praslovančine bolo *mõžЬ , genitív *mõža. Pôvodom odvodené od slova zem - vo význame „pozemšťan, smrteľník" - na rozdiel od nesmrteľných božstiev, ktoré podľa prehistorickej mytológie sídlili na nebesiach. Etymologický vývoj slova prebiehal v nasledovných fázach:
1) V najstaršej fáze v indoeurópskom prajazyku od slova pre zem *d^h´g^hem- je s príslušnými ablautovými zmenami odvodený -on- kmeň *d^h´g^hmon- v hore uvedenom význame. Teda „smrteľník". Náslovné prídychové d^h- sa v neprízvučnej pozícii stráca. Ostáva len *´g^hmon-. To možno ešte vidieť v tvaroch zachovaných starých jazykov: napr. lat. homo, -inis "človek"; staroangl. guma, -an "človek". Zo súčasných jazykov v litovskom žmuo, -uni „muž". Okrem toho v starogréckom slovnom spojení kleos aphthiton a v sanskrte sravas akšatam rovnakého významu - vzťahujúcom sa k mužom, ktorí po smrti vstúpili medzi božstvá - sú slová aphthiton a akšatam z ide. *nd^h´g^htom "nadľudský, nadčlovek".
2) Druhá fáza. -on- kmene časom strácajú produktivitu. Čiže nové slová sa touto derivačnou morfémou už neodvodzujú a staré sú postupne vnímané ako ustrnuté relikty. U hovoriacich sa stráca vedomie o stavbe slova, ktoré začína byť pociťované ako nedeliteľný slovný základ.
3) Tretia fáza. Na pôde balto-slovanskej jazykovej vetvy účinkujú štandardné fonetické procesy (prvá palatalizácia), ktoré vedú k zmene: *´g^hmon- > *zmõ-
4) Postupne sa u ľudí opäť stráca vedomie o pôvodnej stavbe slova. Po osamostatnení sa praslovanskej vetvy z predchádzajúcej balto-slovanskej jazykovej jednoty dochádza pod vplyvom zjednodušenia výslovnosti k prešmyknutiu hlások. Prvá spoluhláska sa presúva na koniec: *zmõ- > *mõz-.
5) Napokon v klasickom praslovanskom období sa na ustrnutom (zdanlivom) koreňovom tvare *mõz- vytvára -jo- kmeň. *mõz-jo- > *mõžЬ . A slovo prechádza do paradigmy (preberá skloňovanie) typu meč.
žena - v praslovančine bolo *žena, genitív -y (takmer bez rozdielu oproti súčasnosti ibaže prslv. samohlásky [a] a [y] sú vždy dlhé). Základom je prehistorický ide. menný koreň *g^wen-. Keď na sklonku praindoeurópskej jazykovej jednoty vznikol ženský rod, slovo sa derivačnou príponou zaradilo medzi tzv. -a- kmene. Tie pôvodne formovali množné čísla od slov stredného rodu, resp. ich abstrahované kolektíva. Napr. pôvodne neutrálne kolektívum *viduah2 "pozostalosť po umretom" bolo vo vnímaní postupne prehodnotené na jednotné číslo ženského rodu "vdova". Koreň *g^wen- môžeme vidieť v mnohých starých indoeurópskych jazykoch. Napr. starogr. gyne, -es „žena"; kelt. ben, mne "žena"; sanskrt. džani, -es "žena", avšak všade už vo význame jednej osoby ženského pohlavia. Pôvodný stav, zachovávajúci stredný rod slova, je rozpoznateľný iba v germánskej jazykovej vetve, kde sa na koreni nevytvoril -a- kmeň, ale -n- kmeň (napr. staroangl. cwenu, -an < pragerm. *k^weno, -oniz), pri ktorom zmienené významové prehodnotenie nenastalo.
chlapec - v praslovančine malo podobu *cholpЬcЬ , -a. Odvodené od prslv. *cholpъ , -a „chlap". Etymologicky vychádzame z ide. koreňa *(s)´kelp/b-, ktorý je doložený v litovskom šelpiu, šelpti "pomáhať" a v nem. helfen, resp. angl. help. Oproti tým dvom v slovenčine je iný ablautový stupeň koreňa (o oproti e). To má okrem iného súvis s tým, že v prvom prípade ide o podstatné meno, zatiaľ čo v druhom prípade o sloveso. Pôvodná motivácia slov chlap, chlapec teda „kto robí/zúčastňuje sa na (mužskej) práci". Tento význam bol na našom území čiastočne vnímaný ešte v stredoveku. Pozvoľna v priebehu vekov sa slovo chlap stalo synonymom pre muža.
dievča - praslovansky *děvčę, -ęte je zdrobňovací -nt- kmeň od slova *děva, -y. Základ slova je slovesný koreň *d^heh1j-, ktorý je aj v dieťa a v dojiť (zámena d- na k- v kojiť je motivovaná eufemisticky). V iných jazykoch je napr. v lat. filius -i „syn"; filia, -ae „dcéra"; felo, -are "sať mlieko"; sanskrt. d^hajati "saje"; starogr. thelys, -eos "starostlivosť o deti". Zo súčasných jazykov v litovskom dele "pijavica".
