poznamka k skratkám: psl. - praslovanský, ide. praindoeurópsky
Bodva – vzhľadom k rozsiahlemu jaskynnému komplexu, ktorý v minulosti vytvorila na erodovanom podloží, možno zdôvodniť pomerne ojedinelú motiváciu pomenovania rieky – Bodva znamená „rieka v jame“. Ide. *b^hed^hh2– “bodať, kopať (lat. fodiō, fodere, fodī, fossum; nem. beißen, biss, -bissen; angl. bite, bit, bitten).
Dunaj – neslovanské. Názvy veľtokov bývajú veľmi staré. Keď slovania postúpili na juhozápad, prevzali keltské pomenovanie rieky Danuvios (do lat. Danubius, -iī). Etymon je ide. *denh2- „prúdiť“ zachované v lat. fōns, -ontis „prameň“; gr. thanatos, -ou “úmrtie“, a.i.
Hornád – Etymologicky nejasné. Ako dokázal Štolc v roku 1951, pôvodné znenie na slovenskom území bolo Chornad. Úradný názov Hornád je maďarský alebo pomaďarčený, v prípade že pôvod je slovanský.
Hron – Prvý písomný doklad na rieku Hron máme z pera rímskeho cisára Marca Aurelia a vzťahuje sa na obdobie osídlenia dolného Pohronia Kvádmi a Markomanmi, t.j. druhé storočie n.l. V spise Hovory k sebe samému z rokov 172 alebo 173 zapísal na záver poznámku, že ide o „terra suprā Granouā“, teda krajinu nad Hronom. To zodpovedá praslovanskému *Gornъ- s istým tvarom ide. koreňa *g^wer– „napojiť“, ktorý je aj v žriedlo < psl. *žerdlo.
Ipeľ – psl. *Upъlь. Z baltoslovanského *upos vo význame „riečny tok“.
Laborec – Podobne ako veľtok Labe je Laborec tiež od ide. *h2alb^h-o-s „biely“. Labuť < psl. *olbędъ; lat. albus, -ī „biely“.
Latorica – po etymológii pátral prof. Ondruš, ale zatiaľ sa pokladá za neobjasnené.
Morava – súvisí s more < psl. *morь-jo-. Lat. mare, -is „more“; nem. s Meer, -es, -e; angl. moor „močiar“.
Nitra – psl. *Nītrā je z ide. koreňa *nei-, ktorý máme v slove niť < psl. *nītь. (lat. neō, nēre, nēvī, netum „zošívať“, nexus, -ūs „šitie“; nem. nähen „šiť“; angl. needle „ihla“).Pomenovanie rieky teda bolo motivované metaforou.
Ondava – záhadné. Nevysvetlená ostáva najmä nosovka pred /d/. Domnienka P. J. Šafárika, že súvisí s lat. unda, -ae „vlna“, nie je správna. Je charakteristická pre obdobie, keď sa ešte nedalo hovoriť o etymológii ako o vede a o pôvode slov sa naivne hádalo.
