Orava – mnohé rané etymológie, ktoré uvádzaju polyhystori a učenci ako napr. Matej Bel, Bernolák, Hollý a štúrovci, sú očividné a ľahko zrozumiteľné, no nie sú správne. Orava nie je od orať. Ale aj v modernej etymológii existuje niekoľko výkladov. Najpravdepodobnejšie sa zdajú tie, ktoré rozlišujú príponu –ava od základu or–. Ten môže byť z ide. koreňa *h3or- „vystúpiť, dať sa do pohybu“ zachovaného v lat. orior, orīrī, ortus napr. pre vychádzanie slnka a tiež v slovanskom a germánskom názve pre vtáka orla : orol < psl. *orlъ; nem. Aar < pragerm. *arnuz. Okrem toho Franz von Miklošič upozornil na prítomnosť koreňa v praslovanskom orātī „byť hlučný“. Orava teda znamená buď rieka, ktorá šumí alebo rezká, bystrá rieka.
Poprad – psl. *Poprędъ od ide. koreňa *prend^h-, ktorý je v priasť< *pręsti, priadza < *prędja. Predpona po- ma iteratívnu funckiu. Teda Poprad znamená “vinúci sa, krútiaci sa tok”.
Rudava – od psl. rūdъ „červený“ < ide. *h1reud^h- (lat. ruber, -brī „červený“; rūfus, -ī; „farba líščej srsti“; gr. erythros, -ou „červený“; nem. rot; angl. red).
Slaná – Slaná ako slaná < *solnā. Ide. *sal- „soľ“ (lat. sal, -is; nem. s Salz; angl. salt).
Tisa – Meria 966km a slovenského územia dotýka len jej nepatrný zlomok, ale prítomnosť Slovanov v jej povodí sa datuje už pred druhým storočím n.l. Charakteristické /s/ napovedá o hláskovej stavbe lexémy. Ale výklad nie je jednotný. Podľa Ondruša meno rieky je predslovanské *Tīb-sa- od základu *teib- “blato”, ktoré je v lat. Tiber, -ris. Avšak môže patriť aj do príbuznosti s lat. taxus, -ī „tis“; psl. *tīsъ.
Topľa – psl. *Topolьja od stromu topoľ < *topolь. (lat. pōpulus, -ī “topoľ).
Torysa – Šmilauer v štúdii Vodopis starého slovenska vyslovil domnienku, že môže ísť o keltský výraz torr uis s významom „horská voda“ neskôr prevzatý Slovanmi, ale definitívne objasnené to nebolo.
Turiec – O rieke sa zmieňujú už Ptolemaios a Plinius Maior v prvom storočí n.l. Turiec je od psl. *tūrъ < ide. *teuh2-ro-s (gr. tauros, -ou „býk“; lat. taurus, -ī; nem. r Stier, -es, -e „býk“). Príbuzné s tučný a tisíc. Podarená je intuitívna (nevedecká) ľudová etymológia, podľa ktorej to je zo slovného spojenia „tu riečka“ :)
Uh – psl. *ơgъ „roh, záhyb“ < ide. *h2ang- (lat. angulus, -ī; angl. ankle „členok“)
Váh – psl. *Vāgъ. Výklad nie je jednotný. Charakteriskická je hláska /a/, doložená latinským prepisom Vvaga a Vvac. V historickej jazykovede je najrozšírenejšie stanovisko E. Schwarza - ktoré obhajovali Šmilauer, J. Stanislav a neskôr Rudolf Krajčovič -, že meno najdlhšej slovenskej rieky je germanizmus z čias kvádskeho osídlenia a súvisí s e Woge, -, -en „vlna“, a teda že Váh znamená „bewegtes wasser“. Na druhej strane ak je pomenovanie prastaré, základom môže byť ide. koreň *weg^w- „vlhnúť“ (gr. hygros, -ou „vlhký“; angl. wake „vodná brázda“).
Žitava – etymológia základu tohto názvu sa vysvetľuje z praslovanského slova *žito „obilie“ < ide. *g^wīH-to- a názov asi označoval rieku pretekajúcu obilným krajom.
