reklama

Pôvod slovenských čísloviek II.

Etymológie čísloviek (6-8).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Etymológie (6-8)

šesť - v praslovančine vzniklo spodstatnením číslovky na substantívum. Derivačná morféma -ti- je rovnaká ako v slovách vlasť, kosť, hosť a pod. V psl. *šestь < *šes-ti-s. Latinské sex, starogrécke hex a germánske jazyky pripúšťajú počiatočné nahé [s], ale zo slovanských a indo-iránskych dokladov vyplýva, že na mieste iniciály koreňa musel byť spoluhláskový kluster [ks]. K tomu pristupuje ešte keltské suex, arménske vech a wex z gréckych dialektov mykénskeho a dórskeho [Jagodzińsky, 2008]. Predpokladá sa preto zhluk spoluhlások v tvare ksw-. Radikála koreňa, vo väčšine jazykov „x", poukazuje na kluster gurutály K a sibilantu: -Ks-, pričom satemová vetva indoeurópskych jazykov umožňuje konkretizovať spoluhlásku radu K na palatalizovanú veláru [k^j]. Ide. koreň pre číslovku šesť je tak rekonštruovaný v tvare *kswek^js-.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

sedem - druhotvar odvodený od ordinália siedmy < psl. *sedm-ъ-jь. Tvar koreňa sed- je pravidelným výstupom z praslovanských procesov regresívneho spodobenia (-pt- > -tt-) a znelostnej asimilácie (-tm- > -dm-). To druhé vidno aj v starogréckom hebdomos < *septm-o-s, kde je znelostnou asimiláciou zasiahnuté aj [p]. Základná číslovka sedem mala v ide. tvar *sep-t-m (lat. septem; gr. hepta), kde -t- je podľa Shieldsa tzv. „redundant non-singularity marker" [K. Shields, 1996], pripájaný mimovoľne k číslovke s vlastným, inherentným významom počtu siedmych, ale hypercharakterizovanej ako množné číslo. Čo sa týka pôvodu samotného koreňa *sep-, predpokladá sa, že je to zrejme stará výpožička zo semitského prajazka - číslovka sedem sa v arabčine a hebrejčine aj dnes podobá na súčasné indoeurópske tvary. Očakávané psl. †sedъ (s reflexom †sed v súčasnej slovenčine) sa nikde v slovanských nezachovalo, a tak sa predpokladá, že popísaná zmena v psl. je prastarého dáta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

osem - vznik analogicky podľa sedem. Pôvodný je iba koreň os- < ide. *h3ek^j-. Staré indoeurópske jazyky pripájajú ku koreňu nesingulárový formant -t- a skloňujú to ako duál - teda podvojné číslo (lat. oktō; gr. oktō; nem. acht; angl. eight; ind. astau a keltské ocht). To je zrejme prejav toho, že číselný význam osem bol vnímaný párovo - t.j. ako dve čosi. Keď táto skutočnosť vyšla najavo, viedlo to niektorých k prehodnoteniu koreňa. Erhart analyzuje *h3o-k^wet- ako zloženinu dvoch ide. významovo duálových lexém (slov, ktoré pomenúvajú veci a javy vyskytujúce sa zásadne v dvojici) s disimiláciou prvej spoluhlásky druhého z nich k prvej spoluhláske prvého z nich - t.j. h3/k^w > h3/k^j. Súčasná jazykovedná obec sa však prikláňa väčšmi k originálnemu, klasickému výkladu. Zdá sa totiž, že číslovka osem má síce duálovú flexiu (je skloňovaná s pádovými koncovkami prehistorického podvojného čísla), ale interpretácia koreňa ako zloženiny samostatných lexém, nesúcich význam párovosti, je príliš ťažkopádna. Okrem toho existuje dôvodné podozrenie, že slovanské slovo čata, ktoré zmienená hypotéza potrebuje na preukázanie prítomnosti k^wet- v koreni číslovky, je výpožička z uralskej jazykovej veľrodiny (maď. ket, kettő „dva").

Michal Illovský

Michal Illovský

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Pochádzam z Bratislavy, kde aj žijem. Zoznam autorových rubrík:  UmenieŠachJazykovedaAnalytické vedySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu