Tú báseň, súčasť malého cyklu, objavil pred 40 rokmi môj brat Ladislav a cyklus venoval k sedemdesiatinám nášho drahého otca. Preklad, napísaný na stroji, ktorý obsahuje ďalšie diela ako Dieťa, Držia sa za ruky, Hľadí na mňa dieťa, Chcel by som vzlietnuť veľmi vysoko ma mimoriadne zaujal a dlhé roky som ho schovával, ako malý rodinný poklad. Pred dvomi rokmi som ich vytiahol, prepísal a ozdobil pôvabnými a priliehavými ilustráciami z tvorby výtvarníka Václava Macha Koláčneho. Poslal som ich ako nevšedný darček svojmu bratovi k jeho osemdesiatinám. Na tomto blogu ocitujem aspoň jednu z nich. Ak by vás zaujímal celý cyklus, najdete ho na http://www.lencz.webnode.cz/o-nasich-rodinach/
Modlitba ustatého učiteľa
M.Quoist - Ilustrácia Václav Mach Koláčný: Via crucis x/
*/ S láskavým súhlasom autora
Pane, je hodina mojej modlitby.
Odbavím si ju večer pri lampe
vo svojej pracovni,
Len čo skončím opravu posledného zošita.
Posledný dnes večer, lebo zajtra musím začať znovu.
Vidím svoju triedu pred sebou teraz znovu,
40 malých hlúpučkých hláv,
ktoré mám naplniť vedomosťami,
pravdu povediac vôbec nie zábavnými.
Vidím pred sebou X, svoju čiernu ovcu,
čo zase zabudol úlohu.
A Y, ktorý mi cez hodiny stále pije krv.
A určite ho zase vyhodím za dvere.
A Z, ktorému to myslí pomaly, ktorý neskoro pochopí,
ak vôbec.
Ba aj dobrí unavujú !
Všetkých ich vidím, neposedných, lenivých
Ktorých stále musím napomínať
A nemám od nich nikdy pokoja.
Neponúkam Ti nič zvláštneho dnes večer, Pane,
Mám len napäté nervy, zlú náladu a zachrípnutý hlas.
A skleslosť, ktorá ma síce skoro prejde,
ale ktorej by som sa rád celkom zbavil.
Lebo zajtra musím byť znovu v poriadku a pokojný,
Bez toho, že by som zahundral,
ako každé ráno, už desiatky rokov.
Ráno...,ach, kiež by sa mi vrátilo
trochu voľakedajšieho nadšenia,
Tej naivnej hrdosti prvých rokov.
Kiež by som prišiel medzi nich
každé ráno s čerstvou tvárou,
s pokojným hlasom a sviežou pozornosťou.
Kiež by som sa pre nich namáhal bez toho,
že by som niečo zato očakával.
Oni nie sú tu na to, aby som z nich mal potešenie.
Zabúdam na to stále:
Musím viac na to myslieť, lebo je to dôležité.
Ale dnes večer nie, Pane!
Dnes večer musím ísť spať!
Kvôli nim !
