Ujímam sa tejto úlohy, necítim sa celkom povolaný, áno, mám aj slovenské školy, dokonca som zo slovenčiny maturoval. Ale bolo to pred 60 rokmi a tak musím upozorniť, že jazyk, každý bez výnimky, sa neustále vyvíja, mení, preberá nové a nové výrazové prostriedky a keď občas čítam súčasnú slovenskú knihu, článok, časopis, mám pocit, že tak ako jeho autor by som sa nevedel vyjadriť. Je to prirodzený dôsledok toho, že už dlho žijem v inom jazykovom prostredí, ono ma pohltilo, ono ma formuje, moje myslenie, moje vyjadrovanie, môj jazyk.
O čom by moje riadky mali byť ? Asi o Slovensku, zemi pre Česko tak neďalekej, blízkej nielen zemepisne, ale i pocitovo. Aj k takémuto chápaniu zámeru sa musím postaviť obozretne, je to úloha široká, nevyčerpateľná, veď z tejto krásnej krajiny som poznal iba tu a tam niečo. Budú to iba útržky, strapce z jeho mnohorakej tvárnosti.
Netradičný pohľad na Tatry, Gerlachov štít
Čím je, čím pre mňa osobne bolo Slovensko? Zemou, krajinou môjho pôvodu, detstva, dospievania, výchovy, vzdelávania, formovania môjho vzťahu k prírode, prvých nevinných krásnych lások, prvých krokov v praktickom živote. Zdrojom životnej energie, plynúcej z obdivu jeho prírodných krás, pamätihodností.
Osud to tak zariadil, že som predsa len nebol viazaný, obmedzený, na jedno jediné miesto. Otec, učiteľ, občas menil pôsobisko, a tak okrem Ponitria som neskoršie pomerne dobre poznal aj Považie, štúdiá ma zaviedli do Bratislavy a do Nitry. Moje povolanie ma neskôr vysielalo do mnohých miest Slovenska, pamätné pre mňa zostali napríklad vážske vodné elektrárne, prechádzal som ich kedysi stupeň po stupni a nezabúdal som sa trochu poobzerať po širšom okolí.
Súľovské skaly
A až sme si roku 1960 dokázali zaobstarať legendárnu rodinnú Oktáviu (za celých 29500 Kčs), naložil som celú rodinku a hajdy do Tatier, so zastávkou v Trenčianskych Tepliciach, na Sliači, letmo sme preskúmali Dobšinské ľadové a Demänovské jaskyne, obdivovali Nízke Tatry z vrcholu Chopku a zakotvili s našou primitívnou turistickou výzbrojou v kempoch tých vtedy ešte našich spoločných veľhôr. Na dovolenky na Slovač sme sa vracali vlastne po celý život, vypočítavanie všetkých tých krásnych miest si odpustím, veď sa k nim neskoršie budem azda môcť podrobne vrátiť.
O tom všetkom by mohli byť moje riadky v slovenčine, o Slovensku pre www.obrazkovysvet.cz . Dnes už by som chcel už iba vyjadriť svoj obdiv tej malej krásnej krajine, ale iný to urobili oveľa lepšie. Napríklad Peter Dvorský v piesni Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa:
Najkrajší kút v šírom svete
Je moja rodná zem
Zelený sad v plnom kvete
Je moja rodná zem
Tá jediná a nie iná
Má pre mňa najviac krás...
Ale ak k Slovensku nemáte vzťah tak blízky, ako ja k svojej rodnej zemi, odkázal som mojim čitateľkám a čitateľom, možno vám niečo povie názor Petra Bellu Horala v známej hymnickej skladbe, azda to nebudete pokladať za staromilstvo:
Aká si mi krásna, aká si mi krásna,
ty rodná zem moja, ty rodná zem moja!
Krásne i tie hory, krásne i tie hory,
kol teba čo stoja, stoja, stoja.
Krásne i to nebo nad tými horami:
žehnám ta, vítam ta vďačnými slzami.
Ilustrácie: Ján Urda
