Dlhé roky sme spolupracovali so Sibírskym oddelením akadémie vied ZSSR, s Energetickým ústavom, ktorý sídlil v Irkutsku, kúsok, iba akoby kameňom dohodil, od Bajkalu. Cieľom mojej poslednej cesty na Sibir r.1988 bola účasť na tzv. letnej škole matematiky, ktorá sa rok čo rok konala priamo na brehu jazera, v malej osade, Listvjanke, východiska mnohých návštev tohto divu sveta. Leží u tzv. Angarskej brány, v mieste, kde legendárna Angara, rieka, ktorá nemá svoj prameň, vyteká z Bajkalského jazera.
Tu sa rodí Angara
Nech vás ten názov „škola" nepletie, bola to regulárna malá svetová konferencia, zameraná na aplikovanú matematiku. Našim dočasným domovom sa stal miestny hotel, ako inak, Bajkal.
Hotel Bajkal
Byť u Bajkalu a nezoznámiť sa aspoň letmo s týmto nádherným výtvorom prírody, to by nebolo možné. Náš prvý poldenný výlet smeroval len tak bez konkrétnejšieho cieľa na juh, hostitelia nás nalodili na malú expedičnú loď AV, Burevestnik. Pobrežie je všade rovnako romantické, rovnako krásne a po hodinách plavby sme zakotvili v malej zátoke.
Cestou na juh
Zátoka
Vystúpiť z lode sa ukázalo trochu zložitejšie, malý športový výkon, preukaz dobrej rovnováhy. Z lode sa prehodí k zemi asi 25 cm široká doska, na ktorú pribili úzke drevené priečky, tí šikovnejší po nej hrdo odkráčajú na zem, tým menej šikovným sa zo všetkých strán dostáva potrebná pomoc.
Takto sa z Burevestnika vystupuje
Až sa všetci dostanú úspešne na pevnú zem, piknik môže začať, treba však napred založiť ohník, na poriadny konár opretý o kamene povesti kotlík; hlavný chod bude varená ryba, chýrny bajkalský omul, miestny predstaviteľ lososovitých. Ryby nachytala posádka už ráno, miestne odborníčky priviezli ostatné potrebné, zeleninu, korenie, soľ....
Varí sa obed
Než sa obed uvarí, podáva sa studený predkrm, ako inak, omul. Ale najprv malý aperitív. Pre tých, čo radšej zostanú u známych nápojov, vodka, asi tak 100 gr (tu i inde v Rusku, sa liehoviny merajú na gramy, 100 gr = 1 dcl). Pre tých odvážnejších „spirt dlja pitia" , asi sibirská špecialita, 95 percentný lieh. Prečo tak silný vám obratom vysvetlia, vody je všade v tajge dosť, načo sa s ňou nosiť. Súčasne poučia, ako ho piť, neopatrných by zadusil. Pripravíte si pohárik vody, do úst si dáte hlt liehu, pozor, hneď neprehltnúť a spláchnete vodou. Poďakoval som, odmietol, zostal som u dobre známej vodky.
Takže najprv studený omul, nakrájaný na malé kúsky, hostiteľky pamätali na citrón, cibuľu, chlebík. Úprava tak trochu pripomína sardinky v oleji, je chutný, aj keď trochu neobvyklý. Zaujímam sa, ako sa táto pochutina pripravuje, akým olejom sa konzervuje. Miestny sa na mňa chvíľu nechápavo dívajú, potom mi ktosi predsa len porozumie. Zasmeje sa: je to jednoduché, rybu vylovíš, zabiješ, vyvrhneš, nakrájaš, podávaš! Čosi sa mi nebezpečne pohlo v žalúdku, rýchlo si pýtam hlt „spirtu dlja pitia", po chvíľke spoľahlivo nastoluje ekvilibrium v mojich vnútornostiach. Než sa obed pripraví, môžeme sa ešte porozhliadnuť po okolí.
Aj takéto sú brehy Bajkalu
Hlavný chod je úpripravený, je to varený omul, úprava vzdialene pripomína „halászlé", hlavným nápojom je vodka a voda priamo z Bajkalu, veď je to najväčšia svetová nádrž najčistejšej pitnej vody (kontroverzná celulózka je až na druhom brehu, vzdialená 40 km).
Vraciame sa v podvečer, Angara nám nad Listvjankou ukazuje jednu zo svojich mnohých tvárí, tú vľúdnu.
Podvečer v Listvjanke
Zajtra nás čaká výlet ďalší, niekoľko desiatok kilometrov severne, aj tam vás čoskoro pozvem.
Poznámka: Obrázky boli pôvodne na diapozitívoch, neskoršie sa prefotili na digital
