Nebol som si celkom istý, či ide skutočne o človeka, s ktorým som sa pred mnohými rokmi stretával. Ale z jeho životopisných údajov som si potvrdil, že áno. Dočítal som sa, že: Štefan Ladižinský /7. 3.1925 Matysová - ? /, dirigent, skladateľ, založil a viedol vojenský umelecký súbor kpt. Nálepku, bol dramaturgom armádneho umeleckého súboru V. Nejedlého /1952-59/, SĽUKU /1965-69/ v 1959-1965 umelecký vedúci PUĽS-u. Áno, je to on, iba ten zoznam nie je úplný. V povojnových rokoch bol umeleckým vedúcim, dramaturgom i dirigentom pre mňa pamätného súboru, Orchestru slovanskej hudby.
Neboli sme umelci, boli sme amatéri najrôznejšej úrovne, a Štefan (hovorili sme mu skôr Sťopka) nás naučil milovať ľudovú hudbu slovanských národov, od tých našich, cez širokú Rus až po Besarábiu. Bolo to celkom početné teleso a pokiaľ ide o nástroje, prevažovali v ňom balalajky, mandolíny, gitary, našla sa aj harmonika, bicie i kontrabas. Hrali sme s nadšením a bolo to poznať, desiatky našich koncertov v rokoch 1948-50, vlastne po významnej časti našej republiky mali slušný úspech a odozvu.
Aspoň niektoré si pripomeniem. Do Gottwaldova (dnešného Zlína), kde vo veľkom kine bol našim poslucháčom aj herec Jindřich Plachta, jeden z najobľúbenejších. O prestávke prišiel za nami a želal si viacej našich piesní, Sťopka mu okamžite vyhovel a obecenstvo sa rado pridalo k „Tancuj, tancuj, vykrúcaj...“. Alebo do Ostravy, kde v bani 1. máj sme zahrali haviarom, ktorí práve vyfárali z nočnej zmeny. Bolo veľkým zážitkom sa potom vypraviť hlboko pod zem a aspoň trochu poznať to nevšedné náročné pracovné prostredie. Ale hlboko sa mi vrylo do pamäti vystúpenie v koncertnej sieni Slovenského rozhlasu, ktoré môžem doložiť aj starou fotografiou. Štíhly mladík u dirigentského pultu je Štefan a mňa nájdete v sekcii kontrabasov na ľavej strane.
Nie je to tak dávno, Štefan v marci tr. oslávil pozoruhodné osemdesiate piate narodeniny. Od tej doby už uplynulo niečo času, ale snáď mu môžeme aspoň dodatočne poslať malý pozdrav čerstvého osemdesiatnika. Doba keď mi nebolo ani 20 a jemu 25 mi natrvalo utkvela v pamäti a niektoré melódie, ktoré pre súbor naaranžoval dodnes patria k mojim krásnym spomienkam.
Milý Štefan, tvoja, naša hudba mi pred tými skoro 60 rokmi nadlho obohatila život, aj keď som sa dal na celkom inú dráhu, prevádza ma všetky tie dlhé roky. Patrí ti moje poďakovanie. Z tvojho obrazu vyžaruje kus životnej energie, želám, aby ti ešte dlho vydržala, aby si ešte dlho bol schopný prinášať ľudom radosť, zážitok, potešenie. Vyjadrené slovami nezabudnuteľného zboru z tvojej dielne, ktorú som si vypočul, ťa pozdravujem a želám „Mnohaja blahaja“.
